Hľadaj

Vatican News

Pápež v Lateráne: Niet srdca, v ktorom by sa Kristus nemohol znovuzrodiť

V sobotu 9. novembra si Cirkev liturgicky pripomenula výročie posviacky Lateránskej baziliky. Pápež František pri eucharistickom slávení v tejto bazilike udelil mandát pastoračným tímom Rímskej diecézy na ďalšie obdobie ich činnosti.

Miroslava Holubíková - Vatikán

Svätú omšu so začiatkom o 17.30 v Lateránskej bazilike slávilo spolu s pápežom Františkom spoločenstvo Rímskej diecézy na čele s kardinálom vikárom Angelom De Donatis.

Ešte pred vstupom do baziliky, posvätenej v roku 324 pápežom Silvestrom, sa Svätý Otec zastavil pred jej priečelím pri pomníku obetiam chudoby. Stretol sa tu s delegáciou medzinárodného hnutia na pomoc ľuďom v krajnej chudobe známeho ako „Štvrtý svet“ - ATD Quarto Mondo, ktoré založil v roku 1947 vo Francúzsku kňaz Jozef Wresinski.

Pri svätej omši pápež František v homílii vychádzal z liturgických 

čítaní sviatku Výročia posviacky Lateránskej baziliky (Ez 47,1n; Ž 46; Jn 2,13-22). Prihovoril sa najprv celej diecéze a potom špeciálne jej kňazom a pastoračným tímom (équipe).

Podnet pre celú komunitu Rímskej diecézy pápež František vyjadril slovami žalmu: „Riečne ramená obveseľujú Božie mesto“ (46,5) a obrazom videnia  proroka Ezechiela o životodarnej rieke vyvierajúcej z Pánovho chrámu:

„Mesto nemôže inak než sa tešiť, keď vidí, že sa kresťania stávajú radostnými hlásateľmi, odhodlaní podeliť sa s druhými s pokladmi Božieho slova a pracovať pre spoločné dobro. Pôda, ktorá sa zdala byť navždy odsúdená na vyprahnutosť, odhaľuje mimoriadny potenciál: stáva sa záhradou so vždyzelenými stromami, s lístím a ovocím liečivej moci. Ezechiel vysvetľuje dôvod toľkej plodnosti: «Jej voda vyteká zo svätyne» (47,12). Tajomstvom tejto novej životnej sily je Boh!“

V príhovore kňazom Svätý Otec najprv citoval Prvý list Korinťanom: „Nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus“ (3,11). Ďalej pokračoval:

„Odkedy som biskupom Ríma, spoznal som bližšie mnohých z vás: obdivoval som vieru a lásku k Pánovi, blízkosť k ľuďom a štedrosť v starostlivosti o chudobných. Poznáte mestské štvrte tak ako nikto iný a v srdciach si nosíte tváre, úsmevy i slzy mnohých ľudí. Dali ste bokom ideologické súperenia a individualizmus, aby ste dali priestor tomu, o čo vás žiada Boh. Realizmus toho, kto stojí nohami na zemi a vie „ako stoja veci tohto sveta“ vám nezabránil lietať vo výške spolu s Pánom a snívať vo veľkom. Nech vám Boh žehná. Nech je radosť z dôvernosti s ním opravdivou odmenou za všetko to dobro, ktoré denne robíte.“

V evanjeliovom čítaní o vyhnaní kupcov z Jeruzalemského chrámu zazneli Ježišove slová: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím“ (Jn 2,19). Práve z nich vychádzal pápež František, keď sa obrátil konkrétne na pastoračné tímy:

„Ježiš chce svojím konaním vyvolať zmenu smerovania, obrátenie smeru. Ten istý štýl mali mnohí svätci: niektoré ich počínanie, nepochopiteľné ľudskou logikou, bolo výsledkom intuícií vzbudených Duchom Svätým a mali v úmysle vyprovokovať svojich súčasníkov a pomôcť im pochopiť, že «moje myšlienky nie sú vaše myšlienky», ako hovorí Boh prostredníctvom proroka Izaiáša (55,8).“

Trhovníci v chráme zaujímali miesto v nádvorí prístupnom pre pohanov, upozornil Svätý Otec a vysvetlil, že Ježišovo počínanie ukazuje, že Boží plán zahŕňa aj pohanov.

„Boh chce, aby jeho chrám bol domom modlitby pre všetkých ľudí (porov. Iz 56,7). Odtiaľ prichádza rozhodnutie Ježiša prevrátiť stoly peňazomencov a vyhnať zvieratá. Toto očistenie svätyne bolo nevyhnutné, aby Izrael znovu objavil svoje povolanie: byť svetlom pre všetky národy; malým národom, vyvoleným pre službu spásy, ktorú chce Boh dať všetkým.“

Na záver homílie Svätý Otec oslovil pastoračné tímy ohľadom ich úlohy, ktorá im je zverená v ich komunitách - pomáhať spájať všetkých obyvateľov mesta nachádzaním nových spôsobov ako dosiahnuť i k tým, ktorí sú vzdialení od viery a od Cirkvi.

„Pri tejto službe si však v sebe noste toto vedomie, túto dôveru: niet takého ľudského srdca, v ktorom by sa Kristus nechcel či nemohol znovuzrodiť. V našom živote ako hriešnikov sa často stáva, že sa vzdialime od Pána a vyhasíname Ducha. Boríme ten Boží chrám, ktorým je každý z nás. Ale toto nie je nikdy definitívna situácia: Pánovi stačia tri dni, aby znovu postavil svoj chrám v našom vnútri!“

Mandát pastoračným tímom Rímskej diecézy na ďalšie obdobie udelil Svätý Otec pred záverečným požehnaním liturgickou formou dialógu. Každý ich člen odpovedal v prvej osobe na tri otázky o ochote a odhodlanosti  k pastoračnej službe: „Áno, chcem!“

Na záver celé spoločenstvo Rímskej diecézy na čele so svojím biskupom Svätým Otcom Františkom prednieslo modlitbu za pastoračný rok, v ktorej zverili svoju službu Panne Márii ako „žene načúvania“, „žene rozhodnutí“ a „žene činu“.

09 novembra 2019, 20:14