Neklaďme prepusteným z väzníc ďalší trest za to, čo už splatili

Asi 50 účastníkov medzinárodného stretnutia predstaviteľov väzenskej pastorácie prišlo na audienciu so Svätým Otcom, ktorý ich pri tejto príležitosti upozornil na niektoré neuvážené riešenia spoločnosti, ktorá páchateľov zlých činov chce len izolovať, namiesto aby im pomohla v náprave:

„Mnohokrát sa spoločnosť cez legalistické a nehumánne rozhodnutia, odôvodnené údajným záujmom o dobro a bezpečnosť, snaží vidieť v izolácii a uväznení tých, čo konajú proti spoločenským normám konečné riešenie problémov života ľudskej obce.“

Represívne metódy však nemôžu nahrádzať prevenciu, pokračoval Svätý Otec:

„Potláčať je ľahšie než vzdelávať, a ja by som povedal, že aj pohodlnešie. Ľahšie je popierať nespravodlivosť prítomnú v spoločnosti a vytvárať tieto priestory, ktoré uzatvoria do zabudnutia páchateľov, než ponúknuť rovnaké príležitosti rozvoja všetkým občanom. Je to spôsob vyraďavania, „uhladeného skartovania“.

Pápež František uviedol, že práve tieto väzenské miesta zriedkakedy podporujú procesy reintegrácie, a sú často preplnené, takže sa z toho stávajú skutočné miesta depersonalizácie. Znovuzačlenenie do spoločnosti by podľa jeho slov malo dávať príležitosť k normálnemu životu:

„Skutočná sociálna reintegrácia začína zaručením príležitosti rozvoja, vzdelania, dôstojnej práce, prístupu k zdravotnej starostlivosti, tak ako i vytváraním verejných priestorov pre občiansku spoluúčasť.“

Svätý Otec vyjadril, že ako kresťania musíme prekonať akékoľvek nálepkovanie tých, ktorí urobili chybu, a ponúknuť im pomoc:

„Ako kresťanské komunity si musíme položiť jednu otázku. Ak títo bratia a sestry už splatili trest za spáchané zlo, prečo sa im kladie na plecia nové spoločenské trestanie odmietaním a ľahostajnosťou k nim? V mnohých prípadoch je táto spoločenská averzia príčinou ešte väčšieho vystavenia riziku znovu upadnúť do tých istých pochybení.“

Svätý Otec vo svojom príhovore použil aj dva obrazy. Trest by nemal byť podľa pápeža Františka bez horizontu, čiže bez výhľadu na možnú ďalšiu budúcnosť. Väznica by preto nemala byť „bez okien“.

Druhým obrazom je postava matky, ochotnej stáť v rade pred väznicou, aj keď je vystavená pohŕdavým pohľadom verejnosti, len aby mohla navštíviť syna, ktorý si odpykáva trest. Tento materinský postoj by nemal chýbať Cirkvi v jej vzťahu k bratom a sestrám, ktorí sú vo väzení, zdôraznil Svätý Otec.

Na záver príhovoru pápež František povzbudil prítomných pracovníkov pastorácie vo väzniciach v ich službe, poďakoval im za ňu a ubezpečil o svojich modlitbách:

„Modlím sa za každého človeka, ktorý v tichej nezištnosti slúži týmto bratom, spoznávajúc v nich Pána. Teším sa zo všetkých iniciatív, ktorými sa – nie bez ťažkostí – pomáha aj rodinám väzňov a dostáva sa im tak sprevádzanie v tomto období veľkej skúšky, aby ich Pán všetkých požehnával.“

-jb, mh-