Mimoriadny misijný mesiac sa začal vešperami vo Vatikáne

Zuzana Klimanová - Vatikán

Vo Vatikánskej bazilike sa program vešpier začal o 17.15 modlitbovým programom, v rámci ktorého vystúpili so svedectvami tri rehoľné misionárky pôsobiace v Mongolsku, Papue Novej Guinei a v Stredoafrickej republike. Zazneli aj tri modlitby z oblastí misií: mariánske modlitby z Vietnamu a z brazílskej Amazónie a modlitba k svätým ugandským mučeníkom.

Svätý Otec prišiel medzi modliace sa zhromaždenie o 18. hodine a predsedal liturgii hodín. V homílii vyzval všetkých pokrstených k misionárskej činnosti prostredníctvom vydávania svedectva života, každý  vo svojom prostredí. Upozornil, že hriech zanedbávania dobra predstavuje pravý opak misie. Všetkým dal za príklad tri osobnosti, ktorých život priniesol mnoho ovocia v oblasti misií: sv. Teréziu z Lisieux, sv. Františka Xaverského a ctihodnú Pauline Jaricotovú. „Odvahu, bratia a sestry; odvahu, Matka Cirkev: znovuobjav tvoju plodnosť v radosti z misie!“ – povzbudil všetkých Svätý Otec.

V závere vešpier pápež František udelil osobitné požehnanie desiatim misionárom, ktorí sú vyslaní do Brazílie, Kirgizska, Kazachstanu, Južného Sudánu, Bangladéša, Tajvanu, Kambodže a Konžskej demokratickej republiky.  Ide o päť rehoľných sestier, troch kňazov a jeden manželský pár. Svätý Otec ich osobitne vyslal a každému odovzdal misijný kríž.

Homília Svätého Otca pri slávení vešpier

V podobenstve, ktoré sme si vypočuli, sa Pán predstavuje ako istý človek, ktorý pred tým, ako odíde, zvoláva sluhov, aby im zveril svoje imanie (porov. Mt 25,14). Boh nám zveril svoje najväčšie dary: náš život, život ostatných a každému mnoho rozličných darov. A tieto dobrá, tieto talenty, nepredstavujú niečo, čo treba strážiť v trezore, ale predstavujú povolanie: Pán nás volá, aby sme dali talentom priniesť ovocie so smelosťou a kreativitou. Boh sa nás opýta, či sme sa vrhli do hry, riskujúc, možno aj strácajúc tvár. Tento Mimoriadny misijný mesiac má byť zatrasením, ktoré nás podnieti stať sa aktívnymi v dobre. Nie notármi viery a strážnikmi milosti, ale misionármi.

Misionármi sa stávame tak, že žijeme ako svedkovia: dosvedčujúc životom 

to, že poznáme Ježiša. To život rozpráva. Svedok je kľúčové slovo, je to slovo, ktoré má rovnaký významový koreň ako mučeník. A mučeníci sú prvými svedkami viery: nie však prostredníctvom slov, ale životom. Vedia, že viera nie je propaganda či prozelytizmus, ale je úctivým darom života. Žijú šíriac pokoj a radosť, milujúc všetkých, aj nepriateľov, z lásky k Ježišovi. A tak my, ktorí sme objavili, že sme synmi nebeského Otca, ako môžeme mlčať o radosti, že sme milovaní, o istote, že sme vždy vzácni v Božích očiach? Je to ohlasovanie, na ktoré čaká mnoho ľudí. A je to naša zodpovednosť. V tomto mesiaci si položme otázku: ako je to u mňa s vydávaním svedectva?

Na konci podobenstva Pán hovorí «dobrý a verný» tomu, kto bol podnikavý; naopak slová «zlý a lenivý» má pre toho sluhu, ktorý bol v defenzíve (porov. v. 21.23.26). Prečo je Boh tak prísny k tomuto sluhovi, ktorý mal strach? Čo zlé vykonal? Jeho zlom bolo to, že nekonal dobro; zhrešil zanedbávaním dobrého. Sv. Alberto Hurtado vravieval: „Je dobré nerobiť zlo. Ale je zlé, nerobiť dobro“. Toto je hriech zanedbávania.

A toto môže byť hriechom celého jedného života, pretože život sme prijali nie preto, aby sme ho zakopali pod zem, ale aby sme ho vsadili do hry; nie pre to, aby sme si ho držali, ale aby sme ho darovali. Ten, kto je s Ježišom, vie, že máme len to, čo dávame; že vlastníme len to, čo darujeme. A tajomstvo vlastnenia života spočíva v jeho darovaní. Žiť v zanedbávaní dobra znamená zaprieť naše povolanie: zanedbávanie dobrého je opakom misie.

Hrešíme zanedbávaním (tal. omissione), čiže proti misii (tal. missione), keď namiesto toho, aby sme šírili radosť, sa uzatvárame do smutného nariekania mysliac si, že nás nikto nemiluje a nikto nám nerozumie. Hrešíme proti misii, keď sa poddávame rezignácii: „Nedokážem to, nie som schopný“. Ako to? Boh ti dal talenty, a ty si myslíš, že si tak biedny, že nemôžeš nikoho obohatiť? Hrešíme proti misii vtedy, keď horekujúc vedieme neustále reči, že všetko ide zle – vo svete, ako aj v Cirkvi. Hrešíme proti misii, keď sme otrokmi strachov, ktoré znehybňujú, a keď sa necháme paralyzovať hláškou, že „vždy sa to robilo takto“. A hrešíme proti misii, keď žijeme život ako ťarchu, a nie ako dar; keď sme v centre my s našimi námahami, a nie bratia a sestry, ktorí čakajú na to, že budú milovaní.

«Veselého darcu Boh miluje» (2 Kor 9,7). Miluje vychádzajúcu Cirkev. Nuž, dajme pozor: Ak nevychádza von, nie je Cirkvou. Cirkev je na ceste, Cirkev kráča. Vychádzajúca, misionárska Cirkev, je tá, ktorá nestráca čas nariekaním nad vecami, čo nefungujú, nad veriacimi, ktorých už niet, nad hodnotami istých čias, ktoré sa už pominuli. Je to Cirkev, ktorá nehľadá chránené oázy, aby bola v pokoji; túži jedine po tom, aby bola soľou zeme a kvasom pre svet. Táto Cirkev vie, že toto je jej sila, patriaca Ježišovi: nie spoločenská či inštitucionálna dôležitosť, ale pokorná a nezištná láska.

Dnes vstupujeme do misijného októbra sprevádzaní troma „služobníkmi“, 

ktorí priniesli veľa ovocia. Cestu nám ukazuje svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša, ktorá z modlitby urobila palivo misionárskej činnosti vo svete. Toto je zároveň i mesiac ruženca: koľko sa modlíme za šírenie Evanjelia, za to, aby sme sa obrátili od zanedbávania dobrého k misii? Je tu potom sv. František Xaverský, jeden veľkých misionárov Cirkvi. Aj on nami otriasa: vyjdeme z našich škrupín, budeme schopní zanechať naše pohodlia kvôli Evanjeliu? A je tu ctihodná Pauline Jaricotová, robotníčka, ktorá podporovala misie svojou každodennou prácou: prostredníctvom milodarov, ktoré si odpočítavala z platu, boli to začiatky Pápežských misijných diel. A my, robíme z každého dňa dar na prekonanie rozkolu medzi Evanjeliom a životom? Prosím vás, nežime vieru „zo sakristie“.

Sprevádzajú nás jedna rehoľníčka, jeden kňaz a jedna laička. Hovoria nám, že nikto nie je vylúčený z misie Cirkvi. Áno, v tomto mesiaci Pán volá aj teba. Volá ťa, otec a matka rodiny; teba, mladý človek, čo snívaš o veľkých veciach; teba, čo pracuješ v závode, v obchode, v banke, v reštaurácii; teba, ktorý si bez práce; teba, ktorý si na nemocničnom lôžku... Pán ťa žiada, aby si sa urobil darom tam, kde si, taký aký si, s tým, kto ti je nablízku; aby si život netrpel, ale aby si ho daroval; aby si nevyplakával nad sebou, ale nechal sa osloviť slzami toho, kto trpí. Odvahu, Pán od teba toľko očakáva. Očakáva aj to, že niekto bude mať odvahu vyraziť, ísť tam, kde najviac chýba nádej a dôstojnosť, tam, kde až príliš veľa ľudí žije ešte stále bez radosti Evanjelia.

Nuž, mám ísť sám od seba? - Nie, takto to nejde. Ak máme predstavu robiť misiu s podnikateľskými organizáciami, s plánmi práce, to nejde. Protagonistom misie je Duch Svätý. On je hlavným aktérom misie. Choď s Duchom Svätým. Choď, Pán ťa nenechá samého; pri vydávaní svedectva odhalíš, že Duch Svätý prišiel pred tebou, aby ti pripravil cestu. Odvahu, bratia a sestry; odvahu, Matka Cirkev: znovuobjav svoju plodnosť v radosti z misie!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)