Pápež o novej evanjelizácii: Zapáliť v človeku túžbu po stretnutí s Bohom

Zuzana Klimanová - Vatikán

Medzinárodné stretnutie organizovala v dňoch 19. - 21. septembra Pápežská rada na podporu novej evanjelizácie na tému: „Je možné stretnúť Boha? Cesty novej evanjelizácie“. Medzi 300 účastníkmi audiencie nechýbal ani predseda spomínaného dikastéria Mons. Rino Fisichella.

Výzvou súčasnej evanjelizácie je nájsť spôsob, ako v človeku zapáliť túžbu po stretnutí sa s Bohom. Ako povedal pápež, príbeh emauzských učeníkov sa u mnohých ľudí opakuje aj dnes: „Boh je im nablízku, no oni ho nedokážu rozpoznať“. Našou výzvou je teda pomôcť ľuďom, aby mali zapálené srdcia.

Svätý Otec citoval sv. Jána XXIII., ktorý istému človeku, ktorý tvrdil, že neverí v Boha, povedal: „To nič! Toto hovoríš ty! Boh to nevie a rovnako ťa považuje za syna, ktorého má rád“.

Cirkev sa neuchová ako múzeum

Ako vysvetlil Svätý Otec, postoje k Cirkvi u súčasných ľudí sú rôzne: pre mnohých je chladnou spomienkou či sklamaním. Najmä na Západe zas majú mnohí dojem, že Cirkev im nerozumie a že je vzdialená od ich potrieb. Niektorí považujú Cirkev za príliš slabú v konfrontácii so svetom, iní ju zas vidia príliš mocnú v porovnaní s veľkou chudobou vo svete, skonštatoval pápež.

„Povedal by som, že je správne robiť si obavy, no predovšetkým dať sa do práce, keď vnímame zosvetštenú Cirkev, teda takú, ktorá nasleduje kritériá úspechu vo svete a zabúda, že neexistuje pre to, aby ohlasovala seba samú, ale Ježiša. Cirkev, ktorá si robí starosti, aby bránila svoje dobré meno, ktorá sa ťažko vzdáva toho, čo nie je esenciálne, nezakúša viac horlivosť prinášať Evanjelium do súčasnosti.

A končí tým, že je viac muzeálnym kúskom než jednoduchým a oslavujúcim domom Otca. Pokušenie múzeí! Chápať tradíciu žijúcu v Cirkvi ako nejaké múzeum, uchovávať veci tak, aby všetky boli na svojich miestach: „Som katolíkom, pretože som strávil Denzingerovu [zbierku textov vierouky a mravouky]?“ Povedzme to jasne.“

Najhlbšia potreba: milovať a byť milovaný

Nebeský Otec však túži, aby sa jeho deti cítili „ako doma“, povedal pápež a vysvetlil, že ľudia v hĺbke túžia milovať a byť milovaní:

„Koľko ľudí po našom boku žije v behu, zotročených tým, čo by im malo slúžiť a pomáhať mať sa lepšie, a zabúda na chuť života: na krásu početnej a veľkodušnej rodiny, ktorá zapĺňa deň i noc, no rozširuje srdce; na žiaru nachádzajúcu sa v očiach detí, ktorú nemôže dať žiaden smartfón; na radosť z jednoduchých vecí; na pokoj, ktorý dáva modlitba.

To, čo od nás častokrát žiadajú naši bratia a sestry, možno bez toho, aby dokázali položiť otázku, zodpovedá tým najhlbším potrebám: milovať a byť milovaní, byť prijatí takí, akí sme, nájsť pokoj srdca a radosť trvácejšiu než zábavky.“

Toto všetko sme zakúsili v osobe Ježiša, skonštatoval pápež, pričom zdôraznil, čo je naším poslaním:

„Máme túto misiu: stretávať našich súčasníkov, aby sme im dali spoznať jeho lásku. Nie natoľko ich vyučovaním, a vonkoncom nie ich súdením, ale tým, že im budeme spoločníkmi na ceste.“

Pomôcť zažiť krásu stretnutia s Bohom

„Ako je dôležité, aby sme sa cítili zasiahnutí otázkami mužov a žien dneška!“ – povedal pápež a zdôraznil, že je potrebné nechať priestor pre pôsobenie Ducha Svätého, „ktorý oslobodzuje srdce od zotročení ... a obnovuje ho“.

„Odovzdávať Boha teda neznamená o ňom rečniť, neznamená to dokladať jeho existenciu. Aj diabol vie, že Boh existuje! Ohlasovať Pána znamená dosvedčovať tú radosť, že ho poznáme, pomáhať zažiť krásu stretnutia s ním.

Boh nie je odpoveďou na nejakú intelektuálnu zvedavosť či úsilie vôle, ale skúsenosťou lásky, povolanou stať sa príbehom lásky. Pretože – a to platí predovšetkým pre nás – po tom, ako sme sa stretli so živým Bohom, treba nám ho naďalej hľadať. Božie tajomstvo sa nikdy nevyčerpá, je rovnako nesmierne ako jeho láska.“

Boh je bezpodmienečná láska

Ako hovorí Sväté písmo, Boh je láska (1 Jn 4,8) – avšak láska bezpodmienečná, ktorá sa nemení, vysvetlil pápež a dodal:

„Je to láska, ktorá nevyhorí, tak ako v scéne horiaceho kríka, keď Boh zjavujúc po prvýkrát svoje meno, už použil sloveso byť: «Ja som, ktorý som!» (Ex 3,14).“

Nová evanjelizácia sa týka i bratov a sestier žijúcich vo vlažnosti, pretože ich prvotné nadšenie už ochladlo, povedal Svätý Otec a dodal:

„Aké je pekné povedať im: «Ježiš Kristus ťa miluje, obetoval svoj život, aby ťa zachránil, a teraz žije po tvojom boku každý deň, aby ťa osvietil, posilnil a oslobodil» (Evangelii gaudium, 164).“

Ako zdôraznil Petrov nástupca, rastu viery pomáha i stretnutie s blížnym: treba byť nablízku núdznym, vytvárať mosty, slúžiť trpiacim, venovať starostlivosť chudobným, prejavovať trpezlivosť, utešovať skľúčených, žehnať tým, ktorí nám ubližujú... „Takto sa stávame živými znameniami Lásky, ktorú ohlasujeme“, skonštatoval Svätý Otec.