1569341131454.jpg

Pápež v komunite Nové horizonty: Tajomstvo Boha, ktorý nás vytrhol z pekiel

„Boh ma vzal za ruku a vytrhol ma z pekla“ – o tomto vydávať svedectvo povzbudil pápež obyvateľov Citadely Nebo v talianskom Frosinone, kam zavítal v utorok 24. septembra na vopred nezverejnenú súkromnú návštevu. S chlapcami a dievčatami, ktorým komunita Nové horizonty pomáha zvíťaziť nad závislosťami a inými neduhmi, strávil Svätý Otec František väčšinu dňa.

Zuzana Klimanová - Vatikán

Obrovské prekvapenie, nečakaný dar z neba – takto charakterizovala zakladateľka Nových horizontov Chiara Amirante včerajšiu návštevu pápeža Františka v sídle komunity vo Frosinone. Tento rok si Nové horizonty pripomínajú 25 rokov od svojho vzniku.

Pápež sa tu zdržal až do 15.30 – vypočul si svedectvá, slávil svätú omšu, absolvoval aj spoločný obed a osobne pozdravil každého z prítomných. Ako povedal, najviac sa ho dotkli slzy mladých bojujúcich so závislosťami, ktorých komunita prichyľuje a venuje sa ich komplexnej rehabilitácii.

Svedectvá a príhovor pápeža: Trpezlivý Boh sa k nám znižuje

Pápež si vypočul päť životných príbehov obyvateľov Citadely Nebo (Citadella del Cielo), reprezentujúcich mnohých mladých, ktorí klopú na dvere komunity, hľadajúc pomoc z rozličných druhov závislostí, prostitúcie, bulímie, šikanovania a podobne.

Svätý Otec reagoval na slová mladých, ktorí si prešli takouto „smrťou duše“, no ktorým Božia láska napokon darovala nový život:

„Vy, s vašimi svedectvami ste mi dali pocítiť, že pohľad Pána 

je  trpezlivým pohľadom. Vždy má trpezlivosť. Čaká na teba. Čaká ťa. Vždy. Je Pánom trpezlivosti: čaká ťa a nikdy nepoužíva násilie, aby nás hnal vpred, nie, rešpektuje nás... Pretože on vie, že s tým prvým pohľadom vstúpil do srdca, on vie, že keď raz zacítime lásku, nemôžeme sa vrátiť späť. Nechá ťa, nechá a potom ťa volá znova.“

„Pán nás nikdy, ale nikdy neučí, aby sme zapreli našu minulosť, to nie. A toto je milosť. Biblia hovorí, že Boh stvoril Adama z blata, to blato sú samotné naše dejiny. Pochádzame z blata, nikdy na to nezabudnite! Toto znamená byť zachránený, pretože sa to deje s láskou.“

„Toto je tou najväčšou vecou nášho Boha: je to Boh, ktorý sa znižuje. Znižuje sa. Robí sa blízkym. Ježiš sa robí blízkym. A to je pekné...  Tak, ako s Emauzskými učeníkmi... (...) Aj ja hovorím z mojej skúsenosti, lebo aj ja som si musel prejsť svoju cestu – Pán to vie – nie, aby som sa stal pápežom, ale aby som Pánovi dovolil spasiť ma.“

Pozor na logiku „ale“

Obyvatelia Citadely Nebo pápežovi podarovali vlastnoručne namaľovaný obraz zmŕtvychvstalého Ježiša, ktorý v náručí drží umierajúceho chlapca s klinmi v ruke. Svätý Otec to komentoval nasledovne:

„Vy máte skúsenosť. Pozrite, sú tu znamenia smrti: nôž, klince. Všetky tie znamenia Ježišovej smrti padajú. To oni idú do pekla, ja som z neho vyšiel von. Ak si však niekto z nás chce – po zakúsení Ježišovho pohľadu, po tom ako nás povolal, po Ježišovom víťazstve – ak si chce ďalej so sebou zobrať niektoré z tých znamení smrti, ešte stále mu niečo chýba. (...)

Problém spočíva v tzv. „logike ale“, vysvetlil pápež František:

„Áno, Pán mi dal mnoho, našiel som Pána, zanechal som veci, ale... - Keď sa na nás Pán zahľadí, hovorí k nám, pozýva nás, zvíťazí v nás, toto „ale“ padá. Ak si chceš podržať tieto znamenia, ak chceš kráčať podľa logiky „ale“, ešte si nenechal vstúpiť Pána.“

Svätý Otec mladých vyzval k bdelosti, aby znovu neupadli do pascí zla a vedeli rozpoznať techniky diabla. Vystríhal ich aj pred takzvanými „vychovanými démonmi“, ktorí sa nikdy neprestanú snažiť zviesť nás z cesty, – záludnými a príťažlivými spôsobmi nám chcú dať cúvať späť, lákajú nás túžbami po všemohúcnosti, po ovládaní života.

Boh sa na mňa zahľadel, pohladil ma, prehovoril ku mne a zvíťazil

Nechcem slovami pokaziť to posvätné, čo som si od vás vypočul, povedal mladým pápež:

„Ako vidíte, nedávam odpovede na vaše otázky, pretože akosi neprichádzajú, neexistujú vysvetlenia pre jeden život, neexistujú spôsoby na objasnenie. Existuje tajomstvo, tajomstvo Boha, ktorý nás vytrhol z pekiel, tajomstvo Boha, ktorý sa urobil blízkym, ktorý na mňa pohliadol, ktorý ma miloval, ktorý ku mne prehovoril, ktorý zvíťazil nad mojím odporovaním. Toto je to, čo vám chcem povedať.... Vy ste tajomstvom. Keď som si vypočul vaše svedectvá, cítil som sa stáť pred tajomstvom – tajomstvom stretnutia medzi osobou a Ježišom. Môžem jedine odpovedať tým, že zdôrazním to tajomstvo, no nie slovami, to nie.“

Svätý Otec napokon zdôraznil aj dôležitosť plodnosti života, ako to urobil aj vo videoposolstve, ktoré zaslal jubilujúcej komunite v júni tohto roku.

„Život, ak nie je plodný, neslúži na nič. Preto Pán, zakaždým, keď na nás pohliadol, keď k nám prehovoril, keď v nás zvíťazil, keď nás pohladil, vždy nám hovorí to, čo povedal posadnutému človeku z Gerasy: „Choď k tvojmu ľudu a vyrozprávaj im tie úžasné veci“. My sme muži a ženy Magnifikatu, čiže chválospevu Panny Márie, ktorí idú a rozprávajú o tom, že Boh sa na mňa zahľadel, pohladil ma, prehovoril ku mne a zvíťazil. A že je so mnou. Vzal ma za ruku a vytrhol ma z pekiel.“

Homília: V jednej ruke tehla, v druhej meč

Pápež František slávil s celým 120-členným spoločenstvom aj svätú omšu. V homílii komentoval liturgické čítanie z Ezdrášovej knihy (Ezd 6,7-8.12b.14-20), ktoré hovorí o rekonštrukcii zničeného Chrámu, ktorý bol dlhé roky skutočne v ruinách. Pán však inšpiroval Nehemiáša k tomu, aby ho zrekonštruovali. Nebola to však ľahká vec – židia to dokázali len vďaka tomu, že bol s nimi Pán, povedal pápež. Podobne je to aj s ľudským životom zničeným pliagami závislostí či iných ziel:

„Jedine keď je s nami Pán, sme schopní vykonať obnovu, rekonštrukciu, pretože je ťažšie rekonštruovať ako budovať, je to oveľa náročnejšie. Aj u nás – ťažšie je znovu usporiadať život, než dať dieťaťu rásť. Je to oveľa ťažšie. Je treba zmeniť mentalitu.“

Pápež sa vrátil k biblickému príbehu o rekonštrukcii chrámu:

„Niektorým z toho miesta sa to nepáčilo, boli to obchodníci ruín, obchodníci so smrťou, ktorí z daného stavu ťažili. Hovorili: „Neoplatí sa nám to. Nechajme ruiny tak, nechajme tak porážku...“ A títo spolu s bandou priateľov v noci ničili múr, ktorý sa cez deň postavil. A nakoniec – čo urobili títo ľudia, ktorí chceli budovať? Biblia hovorí: „V jednej ruke mali tehly a v druhej meč“, aby bránili stavbu. Budovanie chrámu sa bráni prácou a tiež mečom, čiže bojom. Aj rekonštrukcia života je milosťou a to nezaslúženou – všetko je milosť, no treba ju brániť – prácou i bojom, aby sme nedovolili návrat priekupníkov so skazou, aby z tohto života urobili hromadu kameňov, ruín, tehál.“

Ako povedal Svätý Otec, sami rekonštrukciu ani obranu života nezvládneme. Potrebujeme pomoc toho, ktorý jediný je víťaz a ktorý je schopný zvíťaziť i v nás. On je naša jediná nádej:

„My nemôžeme zrekonštruovať naše životy sami, nemôžeme udržiavať chrám nášho života na nohách a v dobrom stave bez Ježiša, bez dôvery v Ježiša.“

„Aj my máme v sebe vždy trochu z tej túžby po sebadeštrukcii – niekedy príde, je to normálne, sme ľudia. No musíme si na to dávať pozor: tehly v jednej ruke a meč v tej druhej, čiže práca a modlitba.“

Ako povedala zakladateľka Chiara Amirante, Citadela Nebo žije z milodarov ľudí. Každý deň tu treba nasýtiť 120 hladných krkov. Darom Svätého Otca pre komunitu boli teda zásoby jedla rôzneho druhu.

Vo Frosinone boli pri návšteve pápeža Františka prítomní aj známi speváci Andrea Bocelli so synom i ďalší taliansky populárny spevák Filippo Neviani, známy pod umeleckým menom Nek. Okrem spevu vystúpili aj so svedectvami.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

25 septembra 2019, 16:44