1569084128011.jpg

Diecéza Albano oslávila výročie posviacky katedrály so Svätým Otcom

Na sviatok sv. apoštola a evanjelistu Matúša v sobotu 21. septembra pápež František podnikol krátku pastoračnú návštevu diecézy Albano, 30 km južne od Ríma. Pri výročí posviacky tamojšej Katedrály sv. Pankráca o 18. hodine slávil svätú omšu na námestí s celým diecéznym spoločenstvom.

Miroslava Holubíková, Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Asi 40-tisícové mestečko Albano leží vo svahu sopečného pahorku s rovnomenným jazerom, nad ktorým sa nachádza aj známe letné sídlo pápežov Castel Gandolfo. Biskup diecézy Albano Mons. Marcello Semeraro je sekretárom Rady kardinálov a úzkym spolupracovníkom pápeža Františka. Zmienka o Albane ako biskupskom sídle s bazilikou je doložená už z doby cisára Konštantína okolo roku 326.

Pri slávnosti sa Svätý Otec najprv pomodlil v katedrále sv. Pankráca spolu s kňazským zborom diecézy. Potom v procesii prešiel ulicami mesta na neďaleké námestie, kde slávil s veriacimi svätú omšu s formulárom výročia posviacky chrámu.

Kostol je tu, aby pripomínal: Boh ťa miluje

V homílii vychádzal z evanjeliovej udalosti Ježišovej návštevy Jericha, keď sa rozhodol navštíviť Zacheja v jeho dome (Lk 19,1-10). Ježiš ho zbadal v korune stromu a ako prvý ho oslovil mene, čím celkom zmenil jeho život. Pápež František sa opýtal: 

„Čo nám hovorí toto evanjelium pri výročí vašej katedrály? Že každý kostol, a samotná Cirkev, existuje preto, aby udržiavali v srdciach v srdciach ľudí živé vedomie, že Boh ich miluje. Existujú, aby hovorili každému, aj tomu najvzdialenejšiemu: si milovaný a si oslovený Ježišom po mene. Boh na teba nezabúda, nosí ťa v srdci. Drahí bratia a sestry, tak ako Ježiš, nemajte strach prechádzať vaším mestom, ísť za tým, kto je zabudnutý, kto je ukrytý za konármi hanby, strachu, samoty, aby ste mu povedali: Boh na teba pamätá.“   

Držať Boha „mimo nášho domu“?

Svätý Otec ďalej poukázal na to, že Ježiš nás predchádza: „hľadí na nás ako prvý, prihovára sa nám ako prvý, čaká na nás ako prvý“. Toto pre nás predstavuje výzvu, pokračoval pápež:

„Ako Cirkev, spýtajme sa samých seba, či je u nás na prvom mieste Ježiš: je to najprv on, alebo náš program? Je na prvom mieste on, alebo naše štruktúry? Každá konverzia sa rodí z prv zakúseného milosrdenstva, rodí sa z nežnosti Boha, ktorý unáša srdce. Ak všetko to, čo robíme nevychádza z milosrdného pohľadu Ježiša, narazíme na nebezpečenstvo zosvetštenia viery, jej komplikovania a vyplňovania mnohými okrajovými prílohami: kultúrnymi témami, víziami zameranými na výkon, politickými možnosťami, straníckymi rozhodnutiami...

Ale zabúda sa na podstatu, jednoduchosť viery, to, čo prichádza ako prvé pred všetkým: živé stretnutie s Božím milosrdenstvom. Ak centrom nie je toto, ak on nie je na začiatku a konci každej našej činnosti, riskujeme, že Boha budeme držať „mimo nášho domu“ čiže v kostole, ktorý je jeho domom, ale nie u nás. Dnešná výzva znie: nechaj sa zahrnúť Božím milosrdenstvom. On prichádza s jeho milosrdenstvom.“

Tajomstvo Božieho prvenstva

„Na uchovanie Božieho prvenstva je tu príklad Zacheja. Ježiš ho vidí prv, pretože sa vyšplhal do koruny stromu. Je to čin, ktorý si vyžadoval odvahu, rozbeh, fantáziu: nevídať veľa dospelých šplhať sa na stromy, je to niečo, čo robia chlapci, čo robia deti, všetci sme to robili. Zachej prekonal hanbu a v istom zmysle sa stal dieťaťom. Je pre nás dôležité vrátiť sa k jednoduchosti, úprimnosti.

Na uchovanie si Božieho prvenstva, čiže jeho milosrdenstva, nie je potrebné byť kresťanmi komplikovanými, ktorí vypracúvajú tisíce teórií a rozptyľujú sa hľadaním odpovedí na internete, ale musíme byť ako deti. Tie potrebujú rodičov a priateľov: aj my potrebujeme Boha a tých druhých. Nevystačíme si sami, potrebujeme demaskovať našu sebestačnosť, prekonať naše uzavretosti, stať sa vo vnútri znovu maličkými, jednoduchými a nadšenými, rozbehnutými smerom k Bohu a plnými lásky k blížnemu.“

Liek proti ohováraniu

V súvislosti so Zachejom, ktorý bol svojimi súčasníkmi nenávidený a opovrhovaný, Svätý Otec pripomenul, že na žiadneho človeka nikdy neslobodno pozerať zhora. Jediná výnimka je v tej chvíli, keď mu pomáhame vstať. Potleskom reagovali obyvatelia Albana na pápežovo odporúčanie okrem modlitby aj ďalšieho účinného lieku proti zlozvyku klebetenia: Keď ti prichádza pokušenie ohovárať, zahryzni si do jazyka. Jazyk napuchne a nebudeš môcť ohovárať.

Na záver Svätý Otec zaželal celej diecéze k jej sviatku posvätenia katedrálneho chrámu:

„Drahí bratia a sestry, prajem vám, aby vaša katedrála, ako každý kostol, bola miestom, kde každý môže pocítiť, ako Pán naňho pamätá, predchádza ho svojím milosrdenstvom a cíti sa prijatým ako doma. Nech sa takto v Cirkvi deje to najkrajšie: radosť zo spásy, ktorá vstúpila do života.“

Poďakovanie Albánčanov pápežovi

Členovia charitatívnych spolkov diecézy Albano venovali Svätému Otcovi ako dar knihu s názvom „Bola tu raz láska...“ so zozbieranými príbehmi, ktoré napísal samotný život ako svedectvá o človeku a Bohu.

Diecézny biskup Mons. Marcello Semeraro, ktorý ešte pred svätou omšou osobne predstavil Svätému Otcovi rad za radom všetkých svojich kňazov, na záver v ďakovnom príhovore pripomenul aj predchádzajúce návštevy pápežov v Katedrále sv. Pankráca v nedávnej dobe. Bol tu Benedikt XVI. v roku 2008 a pred ním sv. Pavol VI. v roku 1963.

Mons. Semeraro spomenul aj úsilie diecézy o aplikáciu podnetov z exhortácie Evangelii gaudium a z 5. národného kongresu Cirkvi Talianska v roku 2015 vo Florencii. Ako uviedol, v diecéze Albano založili tzv. „Domus Mater Discretionis“ ako priestor na praktizovanie metódy pastoračného rozlišovania. Projekt moderujú niekoľkí jezuitskí pátri.

Miestny starosta pri príležitosti pápežovej návštevy odhalil v centre mesta oproti katedrále nástennú maľbu v štýle grafiti s ekologickým posolstvom pápeža Františka.

Privítanie Svätého Otca v Albane

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

21 septembra 2019, 20:07