Bosí augustiniáni ukončili „Rok charizmy“ audienciou u Svätého Otca

Miroslava Holubíková - Vatikán

Hneď v úvode stretnutia Svätý Otec s humorom poukázal na Božiu prozreteľnosť, keď vo štvrtok prijíma „bosých augustiniánov“ a v piatok prídu na stretnutie s ním ich bratia tej istej charizmy, označovaní jednoducho „augustiniáni“. V týchto dňoch totiž v Ríme podobne zasadajú na kapitule aj členovia Rádu sv. Augustína, ktorý je prítomný aj na Slovensku.

Pokiaľ ide o bosých augustiniánov, tí majú svoje centrum v Ríme, ale na Slovensku nepôsobia. Do tohto rádu patril aj slovenský kandidát blahorečenia Boží služobník brat Alojz Mária Chmeľ od Ukrižovaného Ježiša, ktorého 80. výročie smrti sme si pripomenuli 16. augusta.

Práve dlhá náboženská tradícia začatá sv. Augustínom má pripomenúť jeho nasledovníkom ich korene, povedal pápež František. Povzbudil ich milovať a stále nanovo prehlbovať tieto korene:

„Niekto sa nazdáva, že aby sme boli moderní, je potrebné odtrhnúť sa od koreňov. A toto je zánik, pretože korene, tradície, to je garancia budúcnosti. Nie je to múzeum, ale opravdivá tradícia. A korene sú tradíciou, ktorá prináša miazgu dávajúcu stromu rast, rozkvet a úrodu. Nikdy sa neodtŕhajme od koreňov, aby sme boli moderní, to je samovražda.“   

Svätý Otec uviedol, že vlastnosť vyjadrená slovom „bosí“ vyjadruje požiadavku chudoby, odpútania sa, dôvery v Božiu prozreteľnosť. Toto je „evanjeliová nevyhnutnosť, ktorú v určitých momentoch života Cirkvi dáva Duch Svätý pocítiť s väčšou silou“, pokračoval pápež. Zdôraznil, že hlavným aktérom je tu Duch Svätý:

„Nie, my, ale on. Duch Svätý je ten vietor, ktorý veje a dáva Cirkvi kráčať vpred s tou tak veľkou silou evanjelizácie.“

Pápež pripomenul aj osobitný štvrtý sľub bosých augustiniánov, ktorým sa zaväzujú k poníženosti:

„Obzvlášť v tento rok ste sa rozhodli dať dôraz na sľub pokory, štvrtý sľub, ktorý vás charakterizuje. Blahoželám vám k tejto voľbe (...). Tento sľub poníženosti je kľúčom, ktorý otára Božie srdce a srdcia ľudí.“

Pokora je dar, pokračoval Svätý Otec, je to niečo, čo musí vyjsť na povrch samo, človek si ju nemôže sám nadeliť. S dávkou irónie spomenul príbeh istého rehoľníka, ktorý to nedokázal pochopiť:

„Pamätám si na jedného veľmi márnomyseľného rehoľníka, veľmi márnomyseľného. Je to už stará záležitosť, ale ešte žije. Predstavení mu stále hovorili: „Musíte byť pokornejší, viac pokory...“ Nakoniec povedal: „Vykonám si tridsaťdňové duchovné cvičenia, aby mi Pán dal milosť pokory“. A keď sa vrátil, povedal: „Vďaka Bohu. Bol som tak nadutý, tak márnomyseľný, ale po exercíciách som zvíťazil nad všetkými mojimi vášňami!“ – Našiel „pokoru“, ale v úvodzovkách. Pokora je niečo, čo príde samo. Vďaka Bohu, príde. No nemôžeš si ju nadeliť.“

Na záver audiencie pápež František vyslovil bosým augustiniánom želanie, aby boli „šťastní slúžiť Najvyššiemu v duchu pokory“.