Ukrižované ženy - kniha o záchrane žien z prostitúcie s úvodom pápeža Františka

V auguste 2016, v Roku milosrdenstva, pápež František navštívil Komunitu pápeža Jána XXIII., medzinárodnú organizáciu zaoberajúcu sa okrem iného aj problémom migrantov a obchodovania s ľuďmi. Členom komunity je i taliansky exorcista a  riaditeľ diecézneho úradu pre migrantov don Aldo Buonaiuto, ktorý v knihe zachytil príbeh 18-ročnej Mary, zotročenej tak, aby zo svojho tela urobila tovar.

K smutnému skutočnému príbehu napísal pápež František predslov, ktorý začína spomienkou na návštevu spomínanej komunity:

„Keď som v jeden z Piatkov milosrdenstva počas mimoriadneho Svätého roka vstúpil do prijímacieho domu Komunity pápeža Jána XXIII., nemyslel som si, že tam nájdem ženy tak ponížené, zdrvené, skúšané. Naozaj ukrižované ženy. V miestnosti, kde som sa stretol s dievčatami vyslobodenými z obchodovania na účel prostitúcie, dýchal som vo vzduchu všetku tú bolesť, nespravodlivosť a následky útlaku. Bola to príležitosť znovu precítiť Kristove rany. Po vypočutí dojímavých a veľmi ľudských príbehov týchto úbohých žien, niektorých z nich s dieťaťom v náručí, cítil som silnú túžbu, takmer potrebu požiadať ich o odpustenie za skutočné a pravé mučenia, ktoré museli prekonať kvôli klientom, z ktorých mnohí sa nazývajú kresťanmi.“ 

V ďalších riadkoch predslovu Svätý Otec vyjadruje želanie, aby táto kniha dosiahla k čím väčšiemu okruhu ľudí, aby sa príbehy skryté v šokujúcich číslach obchodovania s ľuďmi dostali do povedomia. Vykorisťovaniu a ponižovaniu nevinných životov totiž nemožno účinne zabrániť bez zastavenia vysokého dopytu zo strany zákazníkov.

„Skazenosť je choroba, ktorá sa nezastaví sama, potrebné je spytovanie svedomia na individuálnej a kolektívnej úrovni, aj ako Cirkev, aby sme skutočne pomohli týmto naším nešťastným sestrám a zabránili tomu, aby táto zloba sveta dopadala na najcitlivejšie a bezbranné bytosti,“ píše pápež František.

„Vyslobodenie týchto úbohých otrokýň je gestom milosrdenstva a povinnosťou všetkých ľudí dobrej vôle. Ich krik bolesti nemôže nechať ľahostajnými ani jednotlivcov, ani inštitúcie. Nikto by sa nemal odvracať na druhú stranu alebo si umývať ruky od nevinnej krvi, ktorá sa vylieva na uliciach sveta“.

-mh-