Cerca

Vatican News

Homília: Blahoslavení mučeníci sú vzorom pre boj s dnešnými ideológiami

V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri beatifikačnej svätej liturgii v gréckokatolíckom obrade, ktorej predsedal v nedeľu 2. júna 2019 v Areáli slobody v rumunskom meste Blaž.

«Rabbi, kto zhrešil, on alebo jeho rodičia, že sa narodil slepý?» (Jn 9,2). Táto otázka učeníkov adresovaná Ježišovi spúšťa rad pohybov a činností, ktoré budú sprevádzať celé evanjeliové rozprávania, odhalia a zdôraznia to, čo skutočne oslepuje ľudské srdce.

Ježiš, tak ako jeho apoštoli, vidí slepého od narodenia, je schopný ho spoznať, a dať do centra. Potom, čo vyhlásil, že jeho slepota nie je dôsledkom hriechu, zmieša prach zo zeme so slinami a potrie mu oči; následne mu prikáže, aby sa umyl v rybníku Siloe. Keď sa umyje, slepec začne vidieť. Je zaujímavé si všimnúť, ako je zázrak vyrozprávaný len v dvoch veršoch, a všetci ostatní sústredia pozornosť nie na uzdraveného slepca, ale na diskusie, ktoré vyvolá.

Zdá sa, že jeho život a predovšetkým jeho uzdravenie sa stáva čímsi banálnym, anekdotickým, alebo vecou diskusie, ako aj dôvodom podráždenia a mrzutosti. Uzdravený slepec najprv dostáva otázky od ohromeného davu, a potom od farizejov, a títo sa vypytujú aj jeho rodičov. Spochybňujú identitu uzdraveného, potom popierajú Boží zásah s vytáčkou, že Boh nekoná v sobotu. Napokon dokonca pochybujú o tom, že ten muž sa narodil slepý.

Celá táto scéna a diskusie odhaľujú, ako je zložité chápať skutky a priority Ježiša, ktorý je schopný postaviť do centra toho, kto bol na periférii, predovšetkým, keď sa ľudia domnievajú, že prvoradá je sobota, a nie láska Otca, ktorý chce zachrániť všetkých ľudí (por. Tim 2,4). Slepec musel žiť nielen so svojou slepotou, ale aj so slepotou tých, ktorí boli okolo neho.

Takéto sú prejavy odporu a nepriateľstva, ktoré vznikajú v ľudskom srdci, keď sa do centra namiesto osôb postavia súkromné záujmy, etikety, teórie, abstrakcie a ideológie. Kam len prídu, zanechávajú za sebou len zaslepenie všetkého a všetkých. Naopak, Pánova logika je odlišná: neukrýva sa v nečinnosti alebo v ideologickej abstrakcii, ale hľadá osobu s jej tvárou, jej zraneniami, jej príbehom. Ide jej v ústrety a nenechá sa podviesť rečami neschopnými dať prioritu a ústredné miesto tomu, čo je skutočne dôležité.

Táto zem dobre pozná utrpenie ľudu, keď ťarcha ideológie alebo istého režimu má presilu nad životom a predsúva sa ako norma pred samotný život a vieru ľudí; keď sa schopnosť rozhodovať, sloboda a priestor pre kreativitu okliešťuje, či dokonca celkom zruší (porov. Encyklika Laudato si´, 108). Bratia a sestry, vy ste si vytrpeli reči a praktiky založené na diskreditácii, ktoré siahali až po vypudenie a zlikvidovanie tých, ktorí sa nemohli brániť, a umlčanie nesúhlasných hlasov.

Pomyslime predovšetkým na sedem gréckokatolíckych biskupov, ktorých som mal tú radosť vyhlásiť za blahoslavených. Pod krutým útlakom režimu prejavili vieru a lásku, ktoré boli príkladom pre ľud. S veľkou odvahou a vnútornou pevnosťou prijali tvrdé väzenie a zlé zaobchádzanie každého druhu, nezapreli však príslušnosť k svojej milovanej Cirkvi. Títo pastieri, mučeníci viery, nadobudli a zanechali rumunskému ľudu vzácne dedičstvo, ktoré môžeme vložiť do dvoch slov: sloboda a milosrdenstvo.

Uvažujúc nad slobodou, nemôžem si nevšimnúť, že slávime túto Božskú liturgiu v „Areáli slobody“. Toto významné miesto pripomína jednotu vášho ľudu, ktorú sa podarilo dosiahnuť pri rozmanitosti náboženských vyjadrení: to predstavuje duchovné dedičstvo, ktoré obohacuje a charakterizuje rumunskú kultúru a národnú identitu. Noví blahoslavení trpeli a obetovali svoj život, keď sa vzopreli neslobodnému a donucovaciemu ideologickému systému, ktorý popieral základné práva ľudskej osoby. V tom smutnom období bol život katolíckeho spoločenstva vystavený tvrdej skúške zo strany diktátorského a bezbožného režimu: všetci biskupi a mnohí veriaci Gréckokatolíckej cirkvi aj Katolíckej cirkvi latinského obradu boli prenasledovaní a väznení.

Druhým aspektom duchovného dedičstva nových blahoslavených je milosrdenstvo. S húževnatosťou v zachovaní vernosti Kristovi sa v nich spájala ochota k mučeníctvu - bez slova nenávisti voči prenasledovateľom, ku ktorým prejavovali zásadnú miernosť. Veľmi výrečne to vyjadril počas väznenia biskup Iuliu Hossu: «Boh nás poslal do týchto temnôt utrpenia, aby sme darovali odpustenie a modlili sa za obrátenie všetkých».

Tieto slová sú symbolom a syntézou postoja, ktorým títo blahoslavení v období skúšky podporovali svoj ľud v tom, aby pokračoval vo vyznávaní viery bez ústupkov a prekrútení. Tento postoj milosrdenstva voči tyranom je prorockým odkazom, pretože sa dnes ponúka ako pozvanie pre všetkých: premáhať nevraživosť láskou a odpustením, žiť dôsledne a s odvahou kresťanskú vieru.

Drahí bratia a sestry, aj dnes sa znovu objavujú nové ideológie, ktoré sa nenápadným spôsobom snažia presadiť a vykoreniť náš ľud z jeho bohatých kultúrnych a náboženských tradícií. Ideologické kolonizácie, ktoré opovrhujú hodnotou ľudskej osoby, života, manželstva a rodiny (porov. Apošt. exhort. Amoris laetitia, 40) a škodia, s ponukami znamenajúcimi odcudzenie, rovnako ateistickými ako tie v minulosti, škodia predovšetkým našim mladým a deťom, keď ich zanechávajú bez koreňov, z ktorých by mohli rásť (porov. Apošt. exhortácia Christus vivit, 78).

A potom sa všetko stáva nepodstatným, len ak to neslúži vlastným okamžitým záujmom, a ľudia sú vedení k tomu, aby využívali druhých a slúžili si nimi ako obyčajnými predmetmi (porov. Encyklika Laudato si´, 123-124). Sú to hlasy, ktoré sa rozsievaním strachu a rozdelenia usilujú vymazať a pochovať najvzácnejšie dedičstvo, ktoré sa v týchto končinách zrodilo. Myslím v rámci tohto dedičstva napríklad na Edikt z Tordy, z roku 1568, ktorý sankcionoval každý druh radikalizmu a podporoval - ako jeden z prvých v Európe - postoj náboženskej tolerancie.

Chcem vás povzbudiť, aby ste prinášali svetlo Evanjelia našim súčasníkom a pokračovali v zápase, tak ako títo blahoslavení, proti týmto novým ideológiám, ktoré povstávajú. Nám teraz prislúcha bojovať, tak ako im vtedy prislúchalo bojovať v tých časoch. Nech ste svedkami slobody a milosrdenstva, nech vďaka vám preváži bratstvo a dialóg nad rozdeleniami, nech rastie to bratstvo krvi, ktoré má svoj pôvod v časoch utrpenia, keď sa kresťania, vzájomne rozdelení behom dejín, ukázali byť navzájom bližšími a solidárnejšími. Milovaní bratia a sestry, nech vás na vašej ceste sprevádza materská ochrana Panny Márie, svätej Matky Božej a orodovanie nových blahoslavených.

(Preklad: Slovenská redakcia VR v spolupráci s TV LUX) -mkr, jb-

02 júna 2019, 14:44