Cerca

Vatican News

Pápež v Rumunsku blahorečil sedem biskupov umučených za komunizmu

Za stotisícovej účasti veriacich pápež František v meste Blaž v rumunskej Transylvánii predsedal v nedeľu 2. júna východnej liturgii v byzantskom obrade, pri ktorej vyhlásil za blahoslavených siedmich gréckokatolíckych biskupov umučených v dobe komunizmu. Svätý Otec František takýmto spôsobom predsedal východnej liturgii vôbec po prvý raz.

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Novými blahoslavenými sú kardinál Iuliu Hossu a biskupi Vasile Aftenie, Ioan Balan, Valeriu Traian Frentiu, Ioan Suciu, Tit Liviu Chinezu a Alexandru Rusu. Sedem biskupov Rumunskej gréckokatolíckej cirkvi položilo život v rozpätí rokov 1950 až 1970. Boli zabití z nenávisti k viere ateistickým totalitným režimom, ktorý doslova vyhladil katolícku cirkevnú hierarchiu. Podobný osud v Rumunsku postihol aj biskupov latinského obradu. Dvoch z nich, Vladimira Ghiku a Antona Ďurčoviča (Durcovici) blahorečila Cirkev v rokoch 2013 a 2014.

V homílii pápež František vychádzal z udalosti Ježišovho uzdravenia slepého v Jánovom evanjeliu (9,1-38). Poukázal na skutočnosť, že samotný slepec bol obkolesený slepotou okolitej spoločnosti, poznačenej postojmi uzavretosti a ideológií. V tejto súvislosti predstavil nových blahoslavených ako tých, ktorí boli ochotní príkladom vnútornej slobody a milosrdnej lásky k nepriateľom uchrániť duchovné korene aj za cenu vlastného života. Okrem iného uviedol:

„Aj dnes sa znovu objavujú nové ideológie, ktoré sa nenápadným spôsobom 

snažia presadiť a vykoreniť náš ľud z jeho bohatých kultúrnych a náboženských tradícií. Ideologické kolonizácie, ktoré opovrhujú hodnotou ľudskej osoby, života, manželstva a rodiny a škodia, s ponukami znamenajúcimi odcudzenie, rovnako ateistickými ako tie v minulosti, škodia predovšetkým našim mladým a deťom, keď ich zanechávajú bez koreňov, z ktorých by mohli rásť.

A potom sa všetko stáva nepodstatným, len ak to neslúži vlastným okamžitým záujmom, a ľudia sú vedení k tomu, aby využívali druhých a slúžili si nimi ako obyčajnými predmetmi. Sú to hlasy, ktoré sa rozsievaním strachu a rozdelenia usilujú vymazať a pochovať najvzácnejšie dedičstvo, ktoré sa v týchto končinách zrodilo. Myslím v rámci tohto dedičstva napríklad na Edikt z Tordy, z roku 1568, ktorý sankcionoval každý druh radikalizmu a podporoval - ako jeden z prvých v Európe - postoj náboženskej tolerancie.

Chcem vás povzbudiť, aby ste prinášali svetlo Evanjelia našim súčasníkom a pokračovali v zápase, tak ako títo blahoslavení, proti týmto novým ideológiám, ktoré povstávajú. Nám teraz prislúcha bojovať, tak ako im vtedy prislúchalo bojovať v tých časoch.“

V stotisícovom zhromaždení boli aj rumunský prezident, premiérka a starosta mesta Blaž. Podľa oficiálnych údajov rumunských úradov, okolo 80 tisíc ľudí bolo priamo na ploche pred liturgickým priestorom, ďalšie dve desiatky tisíc sledovalo obrad blahorečenia cez veľkoplošné obrazovky na námestiach.

Siedmi noví blahoslavení biskupi-mučeníci

Bl. Iuliu Hossu (1885-1970) pochádzal z oblasti Transylvánie, kde sa narodil v roku 1885, kňazstvo prijal v roku 1910 a v Ríme získal doktorát z teológie. V roku 1917 bol menovaný biskupom gréckokatolíckej eparchie Gherla v Transylvánii (Sedmohradsko). Dňa 1. decembra 1918 osobne predniesol Deklaráciu zjednotenia Rumunska, ktorou sa Transylvánia, predtým súčasť Rakúsko-Uhorska, pripojila k zrodu samostatného Rumunska.

V rokoch 1940-1944 bol biskup Hossu duchovnou oporou pre sedmohradských Rumunov v dobe, keď oblasť okupovali Horthyho maďarské vojská. Po nástupe sovietskej moci odolával nátlakom na prestúpenie k pravosláviu.

V roku 1948 bol vladyka Hossu uväznený a prešiel viacerými komunistickými väznicami na území Rumunska. Pápež Pavol VI. ho v roku 1969 kreoval na kardinála in pectore, čiže v tajnosti. Biskup Iuliu Hossu sa ocitol pred ťažkou voľbou, keď ho pápežský vyslanec informoval, že rumunská vláda bola ochotná akceptovať jeho menovanie za kardinála za podmienky, že navždy opustí krajinu.

Hrdinský duchovný pastier odmietol opustiť svojich veriacich a rozhodol sa naďalej zdieľal osud svojho ľudu. Zomrel 28. mája 1970 v Bukurešti. Jeho posledné slová boli: „Môj boj sa končí, váš pokračuje.“ Kardinálske menovanie bolo zverejnené až v roku 1973, tri roky po jeho smrti.

V osobnom denníku bl. biskupa a mučeníka Iulia Hossu z doby väzenia v auguste 1961 čítame: „Tvoju lásku, Pane, mi nedokázali odňať, tá mi stačí. Prosím ťa o odpustenie všetkých mojich hriechov a pokorne ti ďakujem celým svojím bytím za to, čo si mi dal, svojmu nehodnému sluhovi“.

Bl. Vasile Aftenie (1899-1950) bol biskupom Faragaša a Alby Júlie. V roku 1948 bol uväznený spolu s ďalšími piatimi gréckokatolíckymi biskupmi. V roku 1949 bol surovo mučený a telesne zmrzačený, zomrel 10. mája 1950.

Bl. Ioan Balan (1880-1959) bol biskupom eparchie Lugoj, bl. Valeriu Traian Frentiu (1875-1952) bol eparchom Oraday, bl. Ioan Suciu (1907-1953) bol apoštolským administrátorom Archieparchie Alba Júlia - Faragaš. Jeho telesné pozostatky dodnes neboli identifikované.

Bl. Tit Liviu Chinezu (1904-1955) bol uväznený v roku 1947 

spolu s ďalšími 25 gréckokatolíckymi kňazmi. Biskupské svätenie prijal tajne vo väzení v roku 1949. Zomrel 15. januára 1955, keď ho nechali zamrznúť v cele a je pochovaný na neznámom mieste na cintoríne pre chudobných.

Bl. Alexandru Rusu (1884-1963) bol biskupom Muramureša a v roku 1946 bol zvolený za metropolitu, čo však štát neuznal. V roku 1948 bol uväznený. Väčšina z umučených rumunských biskupov bola pozbavená slobody bez súdneho procesu.  Biskup Rusu bol výnimkou, keďže v roku 1957 bol súdom komunistickým režimu odsúdený na 25 rokov väzenia za údajné navádzanie k vlastizrade. Zomrel v roku 1963 a bol pochovaný bez náboženského obradu na väzenskom cintoríne.

02 júna 2019, 14:50