Pápež pri 300. jubileu školských bratov: kreativita sv. Jána Krstiteľa de La Salle

Sv. Ján Krstiteľ de La Salle bol „vynikajúcim a kreatívnym inovátorom“ v troch rovinách: vo vízii školy, v koncepcii učiteľa a vo vyučovacích metódach, uviedol pápež František pri stretnutí v Klementínskej sále s troma stovkami rehoľníkov spolu s ich generálnym predstaveným bratom Robertom Schielerom. O inovatívnych myšlienkach francúzskeho svätca, ktorý zomrel 7. apríla 1719 v Rouene pápež ďalej povedal:

„Jeho vízia školy ho priviedla k  jasnejšiemu dozretiu presvedčenia, že vzdelávanie je právo pre všetkých, vrátane chudobných. Preto neváhal vzdať sa kanonickej hodnosti i svojho bohatého rodinného dedičstva, aby sa plne venoval vzdelávaniu nižšej spoločenskej vrstvy. Dal zrod čisto laickému spoločenstvu aby pokračovali v realizácii jeho ideálu, v presvedčení, že Cirkev sa nemôže odťahovať od spoločenských rozporov doby, s ktorými je konfrontovaná. Práve toto presvedčenie ho viedlo k vytvoreniu originálnej skúsenosti zasväteného života v podobe rehoľníkov-vychovávateľov, ktorí bez toho, aby boli kňazmi, novým spôsobom zosobnili úlohu „laických mníchov“, ktorí v plnom ponorení sa do reality svojej doby prispievajú k pokroku občianskej spoločnosti.“

K novej koncepcii osoby učiteľa dozrel sv. Ján Krstiteľ de La Salle v každodennom kontakte so školou, pokračoval Svätý Otec:

„Pochopil, že vyučovanie nemôže byť len zamestnaním, ale je poslaním. Obkolesil sa preto ľuďmi vhodnými pre ľudovú školu, inšpirovanú kresťanstvom, s postojovými i prirodzenými predispozíciami pre vzdelávanie. Celú svoju energiu venoval ich formácii, takže on sám sa stal pre nich príkladom a vzorom, aby plnili zároveň cirkevnú i spoločenskú službu a pohotovo pracovali na rozvíjaní toho, čo nazýval „dôstojnosťou učiteľa“.“

V tretej rovine, teda v reforme vyučovacích metód, pápež František poukázal na  mimoriadny pedagogický realizmus svätca. Bolo veľa vecí, ktoré sv. Ján Krstiteľ de La Salle inovoval:

„Francúzskym jazykom nahradil latinský jazyk, ktorý sa bežne používal vo vyučovaní; rozdelil žiakov do homogénnych vzdelávacích skupín kvôli efektívnejšej práci; zriadil semináre pre učiteľov na dedinách, teda pre mladých ľudí, ktorí sa chceli stať učiteľmi bez toho, aby vstúpili do nejakej rehoľnej inštitúcie; založil nedeľné školy pre dospelých a dva špeciálne domovy, jeden pre mladých delikventov a druhý pre znovuzaradenie bývalých väzňov.

Sníval o škole otvorenej pre všetkých, takže neváhal čeliť extrémnym vzdelávacím potrebám, zavedením metódy resocializácie prostredníctvom školy a práce. V týchto výchovných zariadeniach položil základy nápravnej pedagogiky, ktorá v protiklade so zvyklosťami doby priniesla pre mladých vo výkone trestu štúdium a prácu, s remeselnými činnosťami, a nie iba pobyt v cele alebo kárne zásahy.“

Prítomným školským bratom pápež František zdôraznil úlohu v službe novej evanjelizácie, a to práve v duchu ich zakladateľa:

„V dôsledku jeho apoštolského svedectva ste protagonistami „kultúry vzkriesenia“, najmä v tých existenciálnych kontextoch, v ktorých prevláda kultúra smrti. Nenechajte sa unaviť v hľadaní tých, ktorí sa nachádzajú v moderných „hrobkách“ poblúdenia, úpadku, núdze a chudoby, aby ste ponúkali nádej nového života.“

-jb, mh-