Šíriť kultúru adopcie - pápež prijal organizáciu na záchranu opustených detí

Zuzana Klimanová - Vatikán

Inštitút Nemocnice neviniatok z Florencie (Istituto Ospedale degli Innocenti di Firenze) je jednou z najstarších talianskych a európskych organizácií venujúcich sa deťom, pôsobí už takmer šesť storočí, od roku 1445. Po stáročia sa staral o opustené deti a matky v núdzi, dnes je však verejnoprávnou spoločnosťou zameranou na deti, mládež a rodiny. Okrem poskytovania služieb sociálneho a vzdelávacieho charakteru sa venuje aj štúdiu, výskumu a podpore detskej kultúry, monitorovaniu politík týkajúcich sa detí, rodín, materstva a životných podmienok žien.

Okrem toho organizácia spravuje múzeum (Museo degli Innocenti), keďže od počiatkov sídli v známej florentskej historickej budove na Námestí Piazza Santissima Annunziata, ktorá bola jednou z prvých renesančných budov vôbec. Jej architektom bol jeden z najznámejších architektov tej doby Filippo Brunelleschi, ktorý je zároveň aj tvorcom kupoly florentskej katedrály Santa Maria del Fiore.

V minulosti nešťastné matky v núdzi nechávali vo florentskej Nemocnici neviniatok svoje deti, o ktoré sa nemohli postarať, spolu s medailou rozlomenou napoly, dúfajúc, že raz v budúcnosti si dieťa opäť nájdu. Na túto skutočnosť reagoval v spontánnom príhovore Svätý Otec:

„Dnes je vo svete veľa detí, ktoré majú tú pomyselnú polovicu medaily. Sú opustené. Obete vojen, obete migrácií, deti, ktoré nie sú sprevádzané, obete hladu. Deti s polovicou medaily. A kto má tu druhú polovicu? Matka Cirkev. My máme druhú polovicu.

Treba nad tým uvažovať a pomáhať ľuďom pochopiť, že my sme zodpovední za tú druhú polovicu a tiež pomôcť dnes vytvoriť ďalší takýto „dom neviniatok“, ktorý by bol svetovejší, s postojom adopcie. Mnohokrát je veľa ľudí, ktorí by si adoptovali deti, no existuje byrokracia, ak nie je uprostred aj korupcia: ty nám zaplatíš a...

Pomôžte mi prosím v tomto: zasievať povedomie, že my máme druhú polovicu medaily toho dieťaťa. (...) Vytvárať kultúru adopcie.“

Pápež František 70-člennej skupine z Florencie zároveň spomenul potrebu dospelých vrátiť sa k jednoduchosti dieťaťa, ku schopnosti nechať sa prekvapiť, lebo ako povedal, „náš Boh je Bohom prekvapení“.