Vatican News
Atmosféra generálnej audiencie 8. mája 2019 Atmosféra generálnej audiencie 8. mája 2019  (Vatican Media)

Svätý Otec pri audiencii zhrnul návštevu Bulharska a Severného Macedónska

Pri generálnej audiencii v stredu 8. mája 2019 vo Vatikáne pápež František zrekapituloval svoju apoštolskú cestu do Bulharska a Severného Macedónska v dňoch 5. - 7. mája.

Pápežov príhovor uviedli slová z Evanjelia podľa Lukáša (12,22.30-32): «Ježiš povedal svojím učeníkom: „Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o život, čo budete jesť, ani o telo, čo si oblečiete […] Váš Otec predsa vie, že toto potrebujete. Ale hľadajte jeho kráľovstvo a toto dostanete navyše. Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo.»

Plné znenie príhovoru Svätého Otca

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Vrátil som sa včera večer - neskoro večer - z trojdňovej apoštolskej cesty, ktorá ma priviedla do Bulharska a Severného Macedónska. Ďakujem Bohu za to, že mi umožnil uskutočniť tieto návštevy, a znovu ďakujem verejným autoritám týchto dvoch krajín, ktoré ma prijali s veľkou láskavosťou a ochotou. Moja srdečná „vďaka“ patrí biskupom a ich cirkevným komunitám, za horlivosť a oddanosť, ktorými ma sprevádzali počas mojej púte.

V Bulharsku ma viedla živá spomienkou na sv. Jána XXIII., 

ktorý bol do tejto krajiny poslaný v roku 1925 ako vizitátor a potom apoštolský delegát. Oduševnený jeho príkladom dobrotivosti a pastoračnej lásky som sa stretol s tým ľudom, ktorý bol povolaný vytvárať most medzi strednou, východnou a južnou Európou; s mottom „Pacem in terris“ som všetkých pozval kráčať po ceste bratstva; a na tejto ceste obzvlášť som mal radosť urobiť krok vpred pri stretnutí s patriarchom Bulharskej pravoslávnej cirkvi, patriarchom Neofitom a členmi Svätej synody. Naozaj, ako kresťania, naše povolanie a poslanie je byť znamením a nástrojom jednoty, a môžeme ním byť, s pomocou Ducha Svätého, klásť to, čo nás spája pred to, čo nás rozdelilo alebo nás ešte rozdeľuje.

Dnešné Bulharsko je jednou z krajín evanjelizovaných svätými Cyrilom a Metodom, ktorých svätý Ján Pavol II. pridal k svätému Benediktovi ako patrónov Európy. V Sofii, v majestátnej patriarchálnej katedrále sv. Alexandra Nevského, som sa zastavil v modlitbe pred posvätným obrazom dvoch svätých bratov. Oni, gréckeho pôvodu, zo Solúna, vedeli s tvorivosťou využiť svoju kultúru na odovzdanie kresťanského posolstva slovanským národom; vytvorili novú abecedu, ktorou preložili Bibliu a liturgické texty do slovanského jazyka. Aj dnes je potreba vášnivých a tvorivých evanjelizátorov, aby sa evanjelium mohlo dostať k tým, ktorí ho ešte nepoznajú, a môže znovu zavlažovať krajiny, kde staroveké kresťanské korene vyschli. S týmto horizontom som dvakrát slávil Eucharistiu s katolíckou komunitou v Bulharsku a povzbudzoval ju, aby bola plodná a plná nádeje. Ešte raz ďakujem Božiemu ľudu, ktorý mi ukázal toľko viery a lásky.

Posledný akt cesty do Bulharska sa uskutočnil spoločne s predstaviteľmi rôznych náboženstiev: prosili sme Boha o dar pokoja, zatiaľ čo skupina detí niesla lampášiky, symbol viery a nádeje.

V Severnom Macedónsku ma sprevádzala silá duchovná prítomnosť sv. Matky Terezy z Kalkaty, ktorá sa narodila v Skopje v roku 1910 a tam, vo svojej farnosti, prijala sviatosti kresťanskej iniciácie a naučila sa milovať Ježiša. V tejto žene, drobnej, no plnej sily vďaka pôsobeniu Ducha Svätého, vidíme obraz Cirkvi v tej krajine i na iných perifériách sveta: malú komunitu, ktorá sa s Kristovou milosťou stáva prijímajúcim domom, kde mnohí nachádzajú posilu pre ich život. Pri Pamätníku Matky Terezy som sa modlil v prítomnosti ďalších náboženských lídrov a početnej skupiny chudobných a požehnal som základný kameň chrámu, ktorý jej bude zasvätený.

Severné Macedónsko je nezávislou krajinou od roku 1991. Svätá stolica sa snažila podporiť ho už od počiatku jeho cesty a mojou návštevou som chcel povzbudiť predovšetkým jeho tradičnú schopnosť hostiť rozličné etnické a náboženské príslušnosti; ako aj jeho nasadenie v prijímaní a záchrane veľkého počtu migrantov a utečencov počas kritického obdobia rokov 2015-2016. Je tam veľká pohostinnosť, majú veľké srdce. Migranti im spôsobujú problémy, no prijímajú ich, milujú ich. A problémy sa vyriešia. Je to jedna veľká vec tohto ľudu. Dajme aplauz tomuto ľudu.

Severné Macedónsko je mladou krajinou z inštitucionálneho hľadiska; je to malá krajina, ktorá sa potrebuje otvoriť širokým obzorom bez toho, aby stratila vlastné korene. Preto bolo významné, že práve tam sa uskutočnilo stretnutie s mladými. Chlapci a dievčatá rozličných kresťanských vyznaní i iných náboženstiev – napríklad moslimovia – všetci boli zjednotení túžbou vytvoriť niečo pekné v živote. Vyzýval som ich, aby snívali vo veľkom a vložili sa do hry, tak ako mladá Agneška - budúca Matka Tereza -, počúvajúc hlas Boha, ktorý hovorí v modlitbe a v tele núdznych bratov.

Bol som zasiahnutý, keď som šiel navštíviť sestry Matky Terezy, boli s chudobnými. Dojala ma evanjeliová neha týchto žien. A táto neha sa rodí z modlitby, z adorácie. Oni totiž prijímajú každého, cítia sa ako sestry, matky všetkých; ale robia to s nežnosťou. Mnohokrát my kresťania strácame tento rozmer nežnosti. A keď nie je nežnosť, stávame sa príliš vážnymi, kyslými. Tieto sestry sú jemné v nežnosti a konajú milosrdenstvo, ale také, aké je, bez maskovania sa. Naopak, keď konáme bez nežnosti, bez lásky, vlievame pohár octu do skutku lásky. Nie, láska je radostná, nie kyslá. Tieto sestry sú krásnym príkladom. Nech im všetkým Boh žehná.  

Okrem svedectiev mladých som v Skopje počúval aj svedectvá kňazov a zasvätených osôb. Muži a ženy, ktorí darovali život Kristovi. K nim, skôr či neskôr prichádza pokušenie a hovorí: „Pane, aký nepatrný je tento môj dar oproti problémom Cirkvi a sveta?“ Preto som im pripomenul, že štipka kvasníc môže všetko cesto prekvasiť a trocha voňavky, čistej a koncentrovanej, rozvonia celý priestor.

Je to tajomstvo Ježiša-Eucharistie, semena nového života pre celé ľudstvo. Pri svätej omši, ktorú sme slávili na námestí v Skopje, sme tentokrát obnovili na jednej periférii dnešnej Európy zázrak Boha, ktorý prostredníctvom zopár chlebov a rýb, rozlámaných a zdieľaných, utišuje hlad zástupov. Jeho nevyčerpateľnej prozreteľnosti zverujeme prítomnosť i budúcnosť národov, ktoré som navštívil počas tejto cesty. A pozývam vás všetkých modliť sa k Panne Márii, aby požehnala tieto dve krajiny: Bulharsko a Severné Macedónsko.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mh, zk-

08 mája 2019, 18:38