Snívať nikdy nie je priveľa - rady pápeža mladým rozličných náboženstiev v Skopje

Zuzana Klimanová – Vatikán

Stretnutie s 1500 mladými malo ekumenický a medzináboženský charakter. Severné Macedónsko je krajinou, kde katolíci tvoria menšinu uprostred pravoslávnych a moslimov, 

 s ktorými však spolunažívajú v pokoji. Malú katolícku komunitu tvoria okrem Macedóncov i Chorváti, Albánci a iné národnosti.

Svätého Otca na otvorenom priestranstve pastoračného centra neďaleko katedrály privítali dvaja mladí tradične – chlebom a soľou. Ako zvyčajne, pápež si aj dnes vypočul tri svedectvá, na ktoré potom reagoval v príhovore. Celý program bol pretkávaný hudobným pásmom, spevmi a tancami mladých.

Tri svedectvá mladých o živote v Macedónsku

S prvým svedectvom sa predstavil zmiešaný katolícko-pravoslávny manželský pár. Dragan a Marija spoločne svedčili o sile sviatostného manželstva, ktoré uzavreli v Katolíckej cirkvi až po deviatich rokoch spolužitia. Ako povedali, k tomuto kroku ich povzbudili slová pápeža Františka počas jeho návštevy v Sarajeve.

„Odkedy žijeme v manželstve, cítime, že v našej láske je prítomná aj pomoc z neba. Mnohí v našom okolí sa nás snažili presvedčiť, že po mnohých rokoch spoločného života, a tiež z dôvodu, že sme deťmi rozvedených rodičov, manželstvo bude len jedným podpisom. My naopak zakúšame skutočný obrat v našej vzájomnej jednote. Začali sme sa spoločne modliť, máme viac porozumenia medzi sebou a predovšetkým voči ľuďom v našom okolí. Cítime, že každý deň je Božím zázrakom v našich životoch.“

Dragan a Marija zatiaľ ešte nemajú deti, no veria, že Boh im ich v jeho prozreteľnosti dá. Svätého Otca požiadali o povzbudenie pre mladých, ktorí žijú pomýlení medzi reálnym a virtuálnym svetom a  riešenia hľadajú viac na internetových fórach než v rodinách a v Cirkvi.

So svedectvom sa podelila aj mladá moslimka Liridona, ktorá mala so svojimi kresťanskými priateľmi veľa hlbokých spoločných zážitkov. „Myslím, že my, čo hľadáme Jediného Boha, Milosrdného, môžeme dať nádej unavenému svetu. Snívam o svete, v ktorom by kraľovali úprimné a otvorené vzťahy medzi jednotlivcami i komunitami, medzi národmi i vierami. Je to snáď príliš?“

Pásmo svedectiev uzavrela mladá gréckokatolíčka Božanka, ktorá študuje medicínu. Hovorila o láske mladých k dobrodružstvu a nepoznaným veciam, mnohokrát však končia zotročení závislosťami rôznych druhov. Pápežovi spomenula aj problém odchodu mladých do zahraničia v hľadaní lepšieho života. Božanka naopak vyjadrila vôľu zostať vo vlasti, pri svojej rodine: „Len tak môžem mať vplyv na zmenu toho, čo sa mi nepáči a môžem urobiť z toho kúska sveta, ktorý ma obklopuje, lepšie miesto pre život“.

Reakcie pápeža Františka na svedectvá mladých

Svätý Otec inšpirovaný svedectvami reagoval najprv na otázku o snívaní: „Chcel by som vám povedať: snívať nikdy nie je priveľa.“

Ako vysvetlil, jedným z hlavných problémov mladých je, že stratili schopnosť snívať. A vtedy sa slova ujme lamentovanie a rezignácia. Svätý Otec tu zacitoval svoju najnovšiu apoštolskú exhortáciu Christus vivit: «Keď sa všetko zdá byť strnulé a stagnujúce, keď nás znepokojujú osobné problémy, keď spoločenské krivdy nenachádzajú potrebné odpovede, vtedy nie je dobré sa vzdať» (č. 141).

Pápež v reakcii na Liridonine svedectvo pripomenul podobný sen o bratstve, ktorý sa spolu s Veľkým imámom Al-Azharu nedávno rozhodli realizovať podpísaním dokumentu o vzájomnom bratstve. „Pre snívanie neexistuje vek. Snívajte a snívajte vo veľkom!“, odkázal mladým pápež.

Snívanie si zároveň vyžaduje odvahu, je príležitosťou k dobrodružstvu, ktoré mladí tak milujú, povedal Svätý Otec:

„Veď čo je väčším adrenalínom, než nasadiť sa každý deň s odhodlaním, aby sme boli uskutočňovateľmi snov, tvorcami nádeje? Sny nám pomáhajú udržiavať živú istotu vedomia, že iný svet je možný a že sme povolaní angažovať sa v ňom a byť jeho súčasťou prostredníctvom našej práce, nášho úsilia a našej činnosti.“

Mladým uviedol príklad z miestnej tradície kamenárstva. Kamenár vezme na pohľad bezvýznamnú skalu, postupne jej dáva formu a opracováva ju, až sa stane umeleckým dielom. Tak je to aj s našimi snami. Svätý Otec opäť zacitoval svoju apoštolskú exhortáciu Kristus žije (142):

„Tie najkrajšie sny sa získavajú nádejou, trpezlivosťou a nasadením, odmietajúc unáhlenosť. Zároveň sa však netreba zablokovať kvôli neistote, netreba mať strach z riskovania a z robenia chýb. Naopak, musíme mať strach žiť ako paralyzovaní, ako žijúci mŕtvi, zredukovaní na subjekty, ktoré nežijú, pretože nechcú riskovať, pretože nepokračujú vo svojich povinnostiach alebo majú strach, že urobia chybu. Aj keď pochybíš, vždy budeš môcť opäť pozdvihnúť hlavu a začať odznova, pretože nikto nemá právo ukradnúť ti nádej.“

Ako zdôraznil Petrov nástupca, my kresťania nemáme byť akýmisi čudákmi, ale všetci z nás majú cítiť bratstvo a blízkosť. To však nie je všetko – máme mať odvahu ísť proti prúdu, vysvetlil pápež:

„Na druhej strane však musíme mať odvahu byť odlišnými, ukázať iné sny, ktoré tento svet neponúka, svedčiť o kráse veľkodušnosti, služby, čistoty, pevnosti, odpustenia, vernosti vlastnému povolaniu, modlitby, boja za spravodlivosť a všeobecné dobro, lásky k chudobným, atď. (tamtiež, 36)“

Svätý Otec tu ako príklad uviedol rodáčku zo Skopje, sv. Matku Terezu: „Každý z vás, tak ako Matka Tereza, je povolaný pracovať vlastnými rukami, vziať život vážne, aby z neho urobil niečo krásne.“ Mladých povzbudil premeniť ťažkosti a neočakávané životné udalosti na príležitosti.

Svätý Otec vystríhal pred uzavretosťou a vysvetlil, že všetci potrebujeme podporu spoločenstva. „Nikto nemôže čeliť životu izolovaným spôsobom, nemôžeme žiť vieru či snívať bez spoločenstva (...).“

Pápež František reagoval aj na otázku o pomýlenosti mladých žijúcich príliš vo virtuálnom svete. Vyzval ich k stretnutiam „tvárou v tvár“, a to najmä s generáciou starých rodičov. Povedal: „Pre srdce choré na rezignáciu niet lepšieho lieku, než počúvať skúsenosti seniorov“. Takto mladí vstúpia do múdrosti svojho ľudu a nájdu nový pohľad a novú kreativitu na to, ako čeliť životu.

Svätý Otec mladých vystríhal pred tzv. ideologickou kolonizáciou. Uviedol príklad, ako v Európania v novoobjavenej Amerike lákali domorodcov zameniť svoje korene za bezcenné, avšak lákavé farebné sklíčka. Zoči-voči novinkám a okúzľujúcim ponukám majú mladí vedieť rozlišovať:

„Rozlišovať! To, čo mi prináša táto osoba, je dobrá vec, ktorá je v harmónii s dejinami môjho ľudu? Alebo je to farebné sklíčko?“

V závere stretnutia sa pápež František spolu s mladými pomodlil slovami sv. Matky Terezy:

Modlitba Matky Terezy: Pane, urob ma nástrojom tvojich rúk

Pane, chceš moje ruky, aby som strávila tento deň pomáhajúc chudobným, chorým a tým, čo to potrebujú? Pane, dnes ti dávam svoje ruky.

Pane, chceš moje nohy, aby som strávila tento deň navštevujúc všetkých tých, čo potrebujú priateľa? Pane, dnes ti dávam svoje nohy.

Pane, chceš môj hlas, aby som strávila tento deň rozprávajúc sa s tými, čo potrebujú láskavé slová? Pane, dnes ti dávam svoj hlas.

Pane, chceš moje srdce, aby som strávila tento deň milujúc každého človeka iba preto, že je človekom? Pane, dnes ti dávam svoje srdce.