Veľká noc s pápežom Františkom: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi?“

Slávenie vigílie sa vo Vatikánskej bazilike začalo o 20.30 požehnaním ohňa a veľkonočnej sviece a vstupnou procesiou liturgie svetla. Medzi ôsmimi katechumenmi, ktorí prijali krst, bolo päť žien a traja muži, pôvodom z Albánska, Ekvádoru, Indonézie, Peru a Talianska.

V homílii Svätý Otec vychádzal zo zážitku žien, ktoré kráčali k hrobu v ustrašenej obave, že ich pokus dostať sa k Ježišovmu telu narazí na privalený kameň:

„Veľká noc, drahí bratia a sestry, je oslavou odstraňovania kameňov. Boh odstraňuje 

tie najtvrdšie kamene, na ktoré má naraziť nádej a očakávania – smrť, hriech, strach, svetáckosť. Ľudské dejiny sa nekončia pred náhrobným kameňom, pretože dnes objavujú „živý kameň“, vzkrieseného Ježiša. My ako Cirkev sme založení na ňom, a aj keď niekedy klesáme na duchu, keď máme pokušenie všetko súdiť na základe našich neúspechov, on prichádza urobiť veci novými a zvrátiť naše sklamania. Každý z nás je dnes večer pozvaný opäť nájsť v ňom, ktorý je Živý, toho, ktorý odstraňuje zo srdca tie najťažšie kamene. Pýtajme sa predovšetkým: ktorý kameň mi treba odstrániť, ako sa volá tento kameň?”

Dva z takýchto kameňov pápež František konkrétne pomenoval: kameň skepsy a kameň hriechu. Vysvetlil, že hriechom je „hľadať živého medzi mŕtvymi“, teda chcieť nájsť zmysel života čisto v pominuteľných veciach.

„Boh nás žiada hľadieť na život tak, ako naň pozerá on, ktorý vidí vždy v každom z nás nezničiteľný zárodok krásy. Uprostred hriechu vidí deti, ktoré treba pozdvihnúť, uprostred smrti vidí bratov a sestry, ktorých treba vzkriesiť, uprostred zúfalstva srdcia, ktoré treba potešiť. Neboj sa teda!“

„Hľaďme na vzkrieseného Ježiša. Jeho pohľad nám vlieva nádej, pretože nám hovorí, že sme vždy milovaní a že napriek všetkému, čo by sme mohli povyvádzať, jeho láska sa nemení.“

Svätý Otec pozval všetkých „vrátiť sa do Galiley“, čiže obnoviť v sebe vieru majúc živo v pamäti svoje prvotné stretnutie s Ježišom. Práve on musí byť cieľom, ku ktorému náš život smeruje, zdôraznil na záver pápež v homílii:

„Pýtajme sa: Kam v mojom živote kráčam? Neraz smerujeme vždy iba k našim problémom, ktoré nikdy nechýbajú, a k Pánovi ideme iba na to, aby nám pomohol. Ale takto sú to iba naše potreby, čo nás usmerňujú, nie Ježiš. A je to vždy hľadanie Živého medzi mŕtvymi. Koľkokrát sa po stretnutí s Pánom vraciame medzi mŕtvych, točíme sa okolo seba, jatríme ľútosť, výčitky, rany a nespokojnosť a nedovolíme, aby nás Vzkriesený premenil.

Drahí bratia a sestry, dajme Živému centrálne miesto v živote. Prosme o milosť, aby sme sa nenechali unášať prúdom, morom problémov; aby sme sa neroztrieštili o skaly hriechu a úskalia skepsy a strachu. Hľadajme jeho, nechajme sa ním vyhľadať, hľadajme ho vo všetkom a nadovšetko. A s ním vstaneme.“

Do Ríma prišli na Veľkonočné sviatky aj dve stovky slovenských pútnikov, z ktorých veľká časť tradične slávila vigíliu v Pápežskom slovenskom kolégiu sv. Cyrila a Metoda s kardinálom Jozefom Tomkom.

Námestie sv. Petra zaplavené farbami kvetov bolo v nedeľu dopoludnia dejiskom veľkonočnej svätej omše o 10. hodine, v plnej slávnostnosti a s bohatým hudobným sprievodom. Po evanjeliu, ktoré zaznelo v latinskej a gréckej spievanej podobe, Svätý Otec nepredniesol homíliu, ale nechal veriacich krátko rozjímať v tichu.

Na poludnie ako zvyčajne pápež František udelil z priečelia baziliky veľkonočné požehnanie mestu Rím a celému svetu - Urbi et Orbi.

-jb-