Generálna audiencia: Ježišova modlitba v utrpení

Miroslava Holubíková - Vatikán

Pápež František v uplynulých týždňoch s veriacimi pri generálnych audienciách uvažoval o modlitbe „Otčenáš“.  Tentoraz pred Veľkonočným trojdním sa však rozhodol pristaviť pri niektorých slovách trpiaceho Ježiša, ktorý sa túto modlitbu modlil i v týchto bolestných chvíľach.

Božia sláva predstavuje všetku lásku

Prvé vyzvanie Otca Ježiš povedal po poslednej večeri, keď pozdvihol oči k nebu a modlil sa: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba – a potom, - osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet“ (Jn 17, 1.5), začal svoj príhovor Svätý Otec a pokračoval:

„Ježiš prosí o slávu, žiadosť, ktorá sa zdá paradoxná, keďže umučenie je za dverami. O akú slávu ide? Sláva v Biblii označuje zjaviť ju v Bohu, je to charakteristický znak jeho spásonosnej prítomnosti medzi ľuďmi. Teraz Ježiš je ten, ktorý ukazuje Božiu prítomnosť a spásu definitívnym spôsobom. (...) V skutočnosti zisťujeme, že Božia sláva je kompletne láskou: láskou čistou, bláznivou a nepredstaviteľnou, bez akéhokoľvek obmedzenia či miery“

Pápež František vyzval prítomných veriacich, aby sa pomodlili ako Ježiš, čiže poprosili Otca, aby odstránili závoje zo svojich očí a v týchto dňoch pozerali na Ukrižovaného a prijali jeho Božiu lásku. Svätý Otec ďalej zdôraznil, že iba svetská láska chce byť obdivovaná, chválená a uznávaná, teda v centre pozornosti, ale Božia sláva nechce ani potlesk ani publikum, pretože v jej strede nie je ego, ja, ale ten druhý:

„(...) Vo Veľkej noci vidíme, že Otec oslavuje Syna, zatiaľ čo Syn oslavuje Otca. Nikto neoslavuje seba samého. Môžeme sa dnes pýtať samých seba: „Pre akú slávu žijem? Moju, alebo tú Božiu? Túžim len prijímať od iných, alebo aj dávať ostatným?“

Aj Ježiš zakúša úzkosť a smútok

Pápež František poukázal na to, že aj Ježiš, keď sa v Getsemane modlí „Otčenáš“ a jeho apoštoli s ním nebdejú, cíti strach a úzkosť. Je plný smútku a tiesne zo zrady, pohŕdania, zlyhania, ale v tejto modlitbe jemne oslovuje Otca výrazom „Abba“, hovoril ďalej pápež:

„Ježiš nás učí v skúške objať Otca, pretože v modlitbe k Nemu je sila napredovať uprostred bolesti. V únave je modlitba úľavou, uistením, útechou. Pri opustení všetkými, vo vnútornej neúteche Ježiš nie je sám, je s Otcom. (...) Ak my v skúške zostaneme uzatvorení v nás samých, vykopávame si vnútri tunel, bolestnú introvertnú cestu, ktorá má jediný smer: stále hlbšie do nás samých..“  

Tu Svätý Otec upozornil, že najväčším problémom nie je bolesť, ale to, ako jej čeliť, pretože samota neponúka žiadnu cestu von. Tou je modlitba, pretože je to vzťah a odovzdanie sa, ako Ježiš sa zveruje Otcovi v tomto boji.

„A nakoniec, - hovoril Svätý Otec, - „Ježiš sa obracia na Otca v tretej modlitbe za nás: «Otče odpusť im, lebo nevedia, čo robia» (Lk 23, 34)

Na záver generálnej audiencie pápež František prítomných vyzval v modlitbe vyprosovať Božiu slávu pre naše dni života, vedieť sa zveriť Otcovi, nájsť odpustenie i odvahu odpustiť, lebo obe idú spolu.