Mladí Francúzi u pápeža: Dnes to nie je náročnejšie ako v iných dobách Cirkvi

Miroslava Holubíková - Vatikán

Na osobitnej audiencii v Sále konzistória mladí Francúzi pápeža pozdravili spevom. On ich v príhovore povzbudil vzhľadom na súčasnú náročnú situáciu v Cirkvi a poukázal na cennú skúsenosť ich putovania do Ríma:

„Je to krásna príležitosť, ktorá sa vám naskytá, aby ste v sebe oživili dar viery, tu v Ríme, pri apoštoloch Petrovi a Pavlovi a všetkých tých svedkoch, medzi ktorými sú aj niekoľkí mladí, ktorí podstúpili mučeníctvo, lebo sa rozhodli zostať verní Ježišovi Kristovi. Toto je tým viac dôležité, keďže mnohí si myslia, že dnes je ťažšie nazývať sa kresťanmi a žiť vieru v Krista. A vy určite máte skúsenosti s týmito ťažkosťami, ktoré sa niekedy stávajú skúškami. Naozaj, súčasná situácia nie je jednoduchá, a to aj kvôli bolestivej a zložitej problematike zneužití spáchaných členmi Cirkvi. Predsa by som vám však rád zopakoval, že dnes to nie je o nič náročnejšie ako v iných obdobiach Cirkvi: je to len odlišné, ale nie náročnejšie.“

Pápež František pripomenul mladým Francúzom význam ich púte aj slovami posynodálnej apoštolskej exhortácie Christus vivit, ktorú venoval prednostne mladým ľuďom:

„Využite túto púť, aby ste znovu objavili, že Cirkev, ktorej ste členmi, «kráča už dvetisíc rokov, zdieľajúc radosti a nádeje, smútky a úzkosti ľudí. A kráča taká aká je, bez toho, aby sa uchyľovala k nejakej skrášľovacej chirurgii» (Christus vivit, 101). V skutočnosti, keď sa na vás pozerám, spoznávam dielo Pána Ježiša, ktorý neopúšťa svoju Cirkev a umožňuje jej, aby sa vďaka vašej mladosti, vášmu entuziazmu a vašim talentom, ktoré vám zveril, obnovovala a omladzovala v rôznych fázach počas svojej dlhej histórie.“

Svätý Otec mladým zdôraznil, že jednotu s Kristom majú udržiavať cez sviatostný život, počúvanie Božieho slova a nasledovanie príkladu svätcov, ale aj svojich duchovných pastierov. Zo svätcov zvlášť pripomenul ich rodáka z regiónu Landes na juhozápade Francúzska:

„Podľa príkladu sv. Vincenta de Paul, vášho krajana, zviditeľnite lásku, ktorou vás Boh naplnil, milujúc „silou svojich ramien a potom z čela“! V tomto zmysle buďte vždy staviteľmi mostov medzi ľuďmi, snažiac sa posilňovať kultúru stretnutia a dialógu, aby ste prispeli k nástupu autentického ľudského bratstva. Vašou pozornosťou k maličkým a chudobným môžete rozsvietiť hviezdy v noci tým, ktorí sú rôznymi spôsobmi skúšaní. Skutkami i slovami môžete ukazovať, že «Boh je vždy novosťou, [... a že] nás vedie tam, kde je ľudstvo najviac zranené a kde ľudské bytosti aj pod zovňajškom plytkosti a konformizmu v hĺbke naďalej hľadajú odpoveď na otázku zmyslu života» (tamtiež, 135). Rátam s vami. Cirkev potrebuje váš elán, vaše intuície a vašu vieru, vašu odvahu!“