Cerca

Vatican News

Príhovor pápeža Františka marockému ľudu a autoritám politického a spoločenského života

V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri stretnutí s marockým ľudom, predstaviteľmi krajiny, občianskej spoločnosti a diplomatickým zborom v sobotu 30. marca 2019 na priestranstve Hassanovej veže v Rabate.

Vaše Veličenstvo, kráľovské Výsosti, ctení predstavitelia Marockého kráľovstva, členovia diplomatického zboru, drahí marockí priatelia, As-Salam Alaikum! (Pokoj vám!)

Som rád, že môžem vstúpiť na pôdu tejto krajiny, ktorá je bohatá na toľké prírodné krásy, opatruje stopy antických civilizácií a svedčí o fascinujúcej histórii. Chcem predovšetkým vyjadriť moju úprimnú a srdečnú vďaku Jeho Veličenstvu Mohammedovi VI. za jeho láskavé pozvanie a vrelé prijatie, ktoré mi v mene celého marockého ľudu prejavil, osobitne za jeho zdvorilé slová, ktoré mi adresoval.

Táto návšteva je pre mňa dôvodom na radosť a vďačnosť, pretože mi umožňuje na prvom mieste objaviť krásy vašej zeme, vášho ľudu a vašich tradícií. Vďačnosť, ktorá sa premieňa na dôležitú príležitosť posilniť medzináboženský dialóg a vzájomné poznanie medzi veriacimi našich dvoch náboženstiev, v čase keď si pripomíname 800. výročie historického stretnutia medzi sv. Františkom z Assisi a sultánom al-Malikom al-Kamilom. Tá prorocká udalosť ukazuje, že odvaha k stretnutiu a podaniu ruky je cestou mieru a harmónie pre ľudstvo - tam, kde extrémizmus a nenávisť spôsobujú rozdelenie a deštrukciu. Okrem toho si želám, aby úcta, rešpekt a spolupráca medzi nami prispeli k prehĺbeniu našich vzťahov úprimného priateľstva, a umožnili tak našim spoločenstvám pripraviť lepšiu budúcnosť pre nové generácie.

Tu, v tejto zemi, ktorá je prirodzeným mostom medzi Afrikou a Európou, chcem pripomenúť nevyhnutnosť spájať naše sily, aby sme poskytli nový impulz budovaniu solidárnejšieho sveta, sveta viac zainteresovaného do úprimnej, odvážnej a nevyhnutnej snahy o dialóg rešpektujúci bohatstvá a špecifiká každého národa a každej osoby. Toto je výzva, ktorú sme všetci povolaní prijať, najmä v tomto čase, keď sa niektoré hlasy pokúšajú z rozdielov a vzájomného zneuznania vytvoriť dôvody na rivalitu a rozklad.

Na to, aby sme budovali otvorenú, pluralitnú a solidárnu spoločnosť, jej zásadne dôležité rozvíjať a neustále si osvojovať: kultúru dialógu ako cestu, po ktorej treba kráčať,  spoluprácu ako spôsob konania, a vzájomné poznanie ako metódu a kritérium (por. Dokument o ľudskom bratstve, Abú Zabí, 4. februára 2019). Toto je cesta, ktorou sme povolaní neúnavne kráčať, aby sme pomohli spoločne prekonať napätia a nepochopenia, masky a stereotypy, ktoré vždy vedú k strachu a k sporom; a otvoriť tak cestu pre ducha osožnej a úctivej spolupráce.

Je naozaj nevyhnutné proti fanatizmu a fundamentalizmu postaviť solidaritu všetkých veriacich, majúc neoceniteľnú oporu pre naše konanie v hodnotách, ktoré sú nám spoločné. V tejto perspektíve som rád, že onedlho navštívim Inštitút Mohammeda VI. pre imámov, kazateľov a kazateľky, ktorý založilo Vaše Veličenstvo s cieľom poskytnúť primeranú a zdravú formáciu proti všetkým formám extrémizmu, ktoré často vedú k násiliu a k terorizmu a ktoré v každom prípade predstavujú urážku náboženstva a samotného Boha. Vieme, aká nevyhnutná je správna príprava budúcich náboženských lídrov, ak v srdciach nových generácií chceme oživiť skutočný zmysel pre náboženstvo.

Autentický dialóg nás preto pozýva nepodceniť dôležitosť náboženského faktoru pre budovanie mostov medzi ľuďmi a pre zdarné čelenie spomenutým výzvam. Totiž, rešpektujúc naše rozdielnosti, viera v Boha nás vedie k uznaniu výsostnej dôstojnosti každého človeka, ako aj jeho neodňateľných práv. Veríme, že Boh stvoril ľudské bytosti rovnocenné v právach, povinnostiach a v dôstojnosti, a že ich povolal žiť ako bratia a sestry a šíriť hodnoty dobra, lásky a pokoja. Práve preto sú sloboda svedomia a náboženská sloboda - ktorá sa neobmedzuje len na samotnú slobodu kultu, ale musí každému umožniť žiť podľa vlastného náboženského presvedčenia - neoddeliteľne spojené s ľudskou dôstojnosťou.

V tomto duchu stále potrebujeme prejsť od jednoduchej tolerancie k rešpektu a k úcte voči druhým. Pretože ide o objavenie a prijatie druhého v osobitosti jeho viery a o vzájomné obohatenie sa rozdielnosťou, vo vzťahu charakterizovanom dobroprajnosťou a úsilím o to, čo môžeme robiť spolu. Takto mienené budovanie mostov medzi ľuďmi - z hľadiska medzináboženského dialógu - si vyžaduje, aby sa prežívalo v znamení družnosti, priateľstva, ba ešte viac, v duchu bratstva.

Medzinárodná konferencia o právach náboženských menšín v islamskom svete, ktorá sa konala v Marrákeši v januári 2016, sa venovala tejto otázke. A teším sa, že umožnila odsúdiť akékoľvek účelové využívanie jedného náboženstva na diskrimináciu alebo napádanie tých druhých, a zdôraznila nevyhnutnosť prekročiť rámec konceptov občianskej príslušnosti a náboženskej menšiny v prospech poňatia osoby, ktoré sa musí stať centrálnym pre všetky právne poriadky.

Za prorocký znak pokladám aj vytvorenie ekumenického inštitútu Al Mowafaqa v Rabate v roku 2012 z katolíckej i protestantskej cirkevnej iniciatívy v Maroku, inštitútu, ktorý chce prispievať k podpore ekumenizmu, ako aj dialógu s kultúrou a s islamom. Táto chvályhodná iniciatíva vyjadruje starostlivosť a vôľu kresťanov žijúcich v tejto krajine budovať mosty, aby dali najavo a slúžili ľudskému bratstvu.

Toto všetko sú snahy, ktoré povedú k zastaveniu «účelového využívania náboženstiev na podnecovanie k nenávisti, násiliu, extrémizmu a slepému fanatizmu a urobia koniec používaniu Božieho mena na ospravedlňovanie činov vraždy, vyhnanstva, terorizmu a útlaku» (Dokument o ľudskom bratstve, Abú Zabí, 4. februára 2019).

Opravdivý dialóg, ktorý chceme rozvíjať, nás takisto vedie k tomu, aby sme vzali do úvahy svet, v ktorom žijeme, náš spoločný domov. Preto Medzinárodná konferencia o klimatických zmenách COP 22, ktorá sa rovnako konala v Maroku, znovu potvrdila vedomie mnohých národov o nevyhnutnosti chrániť planétu, na ktorej nám Boh dal žiť, a prispievať ku skutočnému ekologickému obráteniu - pre integrálny ľudský rozvoj.

Chcem vyjadriť ocenenie všetkým krokom podniknutým v tejto oblasti a teším sa uskutočňovaniu skutočnej solidarity medzi krajinami a národmi, s cieľom nájsť správne a trvalé riešenia na pohromy, ktoré ohrozujú spoločný dom i samotné prežitie ľudskej rodiny. Len spoločne, v trpezlivom, múdrom, otvorenom a úprimnom dialógu môžeme dúfať, že nájdeme primerané odpovede pre zvrátenie krivky globálneho otepľovania a úspešné vykorenenie chudoby (porov. Encyklika Laudato sí, 175).

Rovnako, vážna migračná kríza, ktorej dnes čelíme, je pre všetkých naliehavým apelom, aby hľadali konkrétne prostriedky na odstránenie príčin, ktoré nútia toľkých ľudí opustiť svoje krajiny, svoje rodiny, a žiť neraz na okraji spoločnosti, v odmietaní. Z tohto pohľadu, práve tu v Maroku minulý december Medzivládna konferencia o Globálnom pakte pre bezpečnú, usporiadanú a regulárnu migráciu prijala dokument, ktorý chce byť referenčným bodom pre celé medzinárodné spoločenstvo.

Zároveň je pravdou, že treba ešte mnoho urobiť, najmä preto, že sa treba posunúť od záväzkov prijatých v tomto dokumente, aspoň na morálnej rovine, ku konkrétnym skutkom a predovšetkým k zmene postoja voči migrantom: aby sme ich brali ako osoby, a nie ako čísla, a aby sa v rovine skutkov a v politických rozhodnutiach uznávali ich práva a dôstojnosť. Viete ako veľmi mi leží na srdci osud, často strašný osud týchto osôb, ktoré by zväčša neopustili svoje krajiny, ak by k tomu neboli donútené.

Dúfam, že Maroko, ktoré s veľkou disponibilitou a vynikajúcou pohostinnosťou prijalo túto konferenciu, aj naďalej v medzinárodnom spoločenstve zostane baštou ľudskosti pre migrantov a utečencov, aby títo mohli byť tu a rovnako aj inde prijímaní s ľudskosťou a ochranou, aby sa napomohlo ich situácii a boli dôstojne integrovaní. A keď to okolnosti umožnia, budú sa môcť rozhodnúť vrátiť domov - v bezpečných podmienkach, s rešpektom voči ich dôstojnosti a voči ich právam.

Ide o jav, ktorý nikdy nenájde riešenie v stavaní múrov, v šírení strachu z druhých alebo v odmietaní pomoci tým, ktorí túžia po legitímnom zlepšení pre seba a pre svoje rodiny. Vieme tiež, že cesta k upevneniu skutočného mieru vedie cez úsilie o sociálnu spravodlivosť, ktorá je nevyhnutná pre nápravu ekonomických nerovnováh a politických neporiadkov, ktoré boli vždy hlavnými faktormi napätia a ohrozenia pre celé ľudstvo.

Vaše Veličenstvo a ctení predstavitelia, drahí priatelia! Kresťania sa tešia miestu, ktoré im bolo vytvorené v marockej spoločnosti. Chcú prispievať k budovaniu solidárnej a prosperujúcej krajiny, majúc na srdci spoločné dobro národa. Z toho pohľadu, úsilie Katolíckej cirkvi v Maroku, v jej sociálnych dielach a v oblasti vzdelávania prostredníctvom škôl otvorených študentom každého vyznania, náboženstva a pôvodu, vnímam ako významné. Preto, keď ďakujem Bohu za cestu, ktorú sa podarilo prejsť, dovoľte mi povzbudiť katolíkov a kresťanov, aby tu, v Maroku, boli služobníkmi, podporovateľmi a obrancami ľudského bratstva.

Veličenstvo, vážení predstavitelia, drahí priatelia! Ešte raz vám ďakujem, ako aj celému marockému ľudu, za vaše vrúcne prijatie a za vašu zdvorilú pozornosť. Shukran bi-saf! (Veľká vďaka!) Všemohúci, Milostivý a Milosrdný nech vás chráni a nech požehnáva Maroko! Ďakujem.

(Preklad: Martin Kramara / Slovenská redakcia VR) -jb-

31 marca 2019, 09:41