Pápež František hovoril o správnej politickej angažovanosti kresťana

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

„Sociálna náuka Cirkvi a politická angažovanosť v Latinskej Amerike – pre novú generáciu latinskoamerických katolíkov v politike“. Týždňové podujatie s týmto názvom zorganizovala vo Vatikáne Pápežská komisia pre Latinskú Ameriku spoločne s Latinskoamerickou akadémiou katolíckych lídrov,  v spolupráci s Radou biskupských konferencií Latinskej Ameriky (CELAM) a Nadáciou Konrada Adenauera. Zúčastnilo sa na ňom 26 mladých katolíckych lídrov z viacerých krajín a kultúr a z rozličných profesií.

Veriaci politik je opravdivým členom cirkevného spoločenstva

Svätý Otec František mladým lídrom hovoril najmä o potrebe správneho chápania politiky, pričom zdôraznil charakter Cirkvi ako spoločenstva založeného na priateľstve s Ježišom. „Už vás nenazývam sluhami, lebo sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi, pretože som vám oznámil všetko, čo som počul od svojho Otca“ (Jn 15,15). Citujúc tieto Ježišove slová z Jánovho evanjelia, pápež František vysvetlil:

„Ježiš založil Cirkev ako priateľstvo, ako akt lásky, ako gesto spolucítenia s našou situáciou krehkosti a obmedzenosti. Vo vtelení Ježiš Kristus objíma naše človečenstvo, objíma naše „ja“, neraz egoistické, neraz ustrašené, aby nám daroval silu a ukázal nám, že na ceste života nie sme sami.

Vďaka tomu, zakaždým keď povieme „ja“, môžeme povedať „my“, to znamená, že sme v spoločenstve s ním. Máme priateľa, ktorý nás drží zhora a pozýva nás misionársky ponúkať to isté priateľstvo druhým, a takto rozšíriť skúsenosť toho, čo nazývame «Cirkev».

Táto pravda má mnohé dôsledky v rozličných oblastiach, avšak osobitne je významná pre tých, ktorí objavujú, že sú povolaní byť zodpovednými za podporovanie spoločného dobra.

Byť katolíkom zaangažovaným v politike neznamená byť stúpencom nejakej skupiny, organizácie alebo strany, ale žiť v priateľstve, uprostred spoločenstva, ktoré je prejavom toho, aká je Cirkev blízka tvojmu životu.

Ak pri formovaní sa v sociálnej náuke Cirkvi neobjavíš vo svojom srdci potrebu patriť ku komunite opravdivo cirkevného misionárskeho učeníctva, v ktorej budeš môcť zakusovať, že Boh ťa miluje, hrozí ti, že sa tak trochu na vlastnú päsť pustíš do výziev moci, stratégií a činov, a v tom lepšom prípade skončíš na nejakom dobrom politickom poste, avšak sám, smutný a manipulovaný.“         

Sv. Óscar Romero: Vzťah medzi Cirkvou a politikou

Účastníkom post-diplomového formačného seminára v odbore sociálnej náuky Cirkvi Svätý Otec v tejto súvislosti zacitoval tieto slová sv. Óscara Arnulfa Romera z jeho homílie zo 6. augusta 1978:

„Cirkev sa nemôže identifikovať s nijakou organizáciou, ani spomedzi tých, čo sa kvalifikujú a cítia sa byť kresťanskými. Cirkev nie je organizáciou, ani určitá organizácia nie je Cirkvou. Ak je u nejakého kresťana rozvinutá dimenzia viery spolu s dimenziou politického povolania, nemožno stotožňovať úlohy viery s nejakou konkrétnou politickou úlohou, a ešte menej možno stotožniť Cirkev s organizáciou.

Nemožno tvrdiť, že len v rámci určitej konkrétnej organizácie možno rozvíjať požiadavky viery. Nie každý kresťan má povolanie politika, a politická oblasť nie je jediný spôsob, ako sa zasadiť za spravodlivosť. Sú aj iné spôsoby ako pretaviť vieru do práce na spravodlivosti a spoločnom dobre. Nemožno žiadať od Cirkvi alebo od jej cirkevných symbolov, aby sa premenili na mechanizmy politickej aktivity.

Aby bol niekto dobrým politikom, nemusí byť nevyhnutne kresťanom, ale kresťan, ktorý je zapojený v politickej aktivite má povinnosť vyznávať svoju vieru. A ak z tohto vzíde na tomto poli konflikt medzi vernosťou viere a vernosťou organizácii, opravdivý kresťan musí dať prednosť viere a preukázať, že jeho boj za spravodlivosť je za spravodlivosť Božieho kráľovstva, nie za inú spravodlivosť.“

Tri priority pre budúcnosť Latinskej Ameriky: ženy, mládež, chudobní

Pri stretnutí s mladými katolíkmi angažujúcimi sa v politike v krajinách Latinskej Ameriky pápež František vymenoval tri sektory spoločnosti, na ktoré sa má pri súčasnej „latinskoamerickej zmene epochy“ osobitne zamerať „projekt budúcnosti“. Prvým sú ženy, druhým mladí ľudia a tretím sú tí najchudobnejší.

Svätý Otec na záver mladých lídrov upriamil na vzdialenejší obzor, keď pripomenul, že v roku 2031 bude Latinská Amerika sláviť 500-ročnicu Guadalupskej udalosti a v roku 2033 si celá Cirkev pripomenie druhé tisícročie vykúpenia:

„Dal by Boh, aby ste vy všetci už odteraz mohli pracovať na šírení sociálnej náuky Cirkvi a takto prísť k sláveniu spomenutých výročí s opravdivým ovocím laikov ako misionárskych učeníkov.“

Stretnutie pápež František prítomných povzbudil príkladom sv. Juana Diega, vyvoleného spomedzi chudobných a sociálne vylúčených a zveril všetkých pod ochranu Guadalupskej Panny Márie.

Celý príhovor v špan. orig. a tal. preklade