Anjel Pána v nedeľu 3. marca: Múdrosť vidieť vlastné nedostatky

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná evanjeliová stať prináša krátke podobenstvá, ktorými chce Ježiš svojim učeníkom ukázať cestu, ako žiť múdro. Otázkou „Môže viesť slepý slepého?“ (Lk 6,39) chce Ježiš zdôrazniť, že vodca druhých ľudí nemôže byť slepý, ale musí mať dobrý zrak, t. j. musí disponovať múdrosťou, aby mohol druhých múdro viesť; v opačnom prípade riskuje, že poškodí tým, ktorí sa zverili do jeho rúk. Do pozornosti všetkých tých, ktorí nesú zodpovednosť pri vzdelávaní alebo riadení - pastierov duší, autorít verejného života, zákonodarcov, učiteľov, rodičov - Ježiš takto dáva výzvu uvedomovať si svoju citlivú úlohu a vždy rozlíšiť správnu cestu, po ktorej majú ľudí viesť.

Ježiš si vypožičiava múdroslovný výrok, aby ukázal seba ako vzor učiteľa a vodcu, ktorý treba nasledovať: „Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ“ (v. 40). Je to pozvanie nasledovať jeho príklad a učenie, aby sme sa stali spoľahlivými a múdrymi vodcami druhých. A to učenie je obsiahnuté najmä v horskej reči, ktorú nám liturgia už tri nedele ponúka v evanjeliu, ukazujúc nám postoj miernosti a milosrdenstva, aby sme sa stali úprimnými, pokornými a spravodlivými ľuďmi.

V dnešnom evanjeliovom úryvku nachádzame ďalší dôležitý výrok – výzvu nenamýšľať si a nebyť pokrytcami: „Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?“ (v. 41). Všetci dobre vieme, že je veľakrát ľahšie alebo pohodlnejšie zbadať a odsúdiť nedostatky a hriechy iných, než rovnako jasne spozorovať tie vlastné. Naše nedostatky ustavične skrývame pred ostatnými a aj pred sebou; naopak, je pre nás ľahké vidieť nedostatky ostatných. Byť benevolentnými k sebe samým, ale tvrdými voči ostatným, to je pokušenie. Pomôcť druhému múdrymi radami je vždy prospešné, ale zatiaľ čo sledujeme a naprávame nedostatky iných, musíme si uvedomovať, že aj my sami máme chyby. Ak sa nazdávam, že ja ich nemám, nemôžem odsudzovať alebo naprávať ostatných. Všetci máme nedostatky, všetci. Musíme si toho byť vedomí a skôr ako začneme odsudzovať ostatných, musíme sa pozrieť do vlastného vnútra. Takto dokážeme konať spôsobom hodnoverným, pokorne, vydávajúc svedectvo lásky.

Ako môžeme spoznať, či máme alebo nemáme v našom oku brvno? Ježiš o tom hovorí: „Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí“ (v. 43-44). Ovocím sú skutky, ale aj slová. Aj podľa slov je možné rozpoznať kvalitu stromu. Zo srdca a úst dobrého človeka totiž vychádza dobro; z toho, kto je zlý, vychádza zlo, keď spôsobuje medzi nami spúšť šomraním, klebetením, ohováraním druhých. Takýto človek je ničiteľ; ničí rodinu, ničí školu, ničí pracovisko, ničí štvrť. Jazyk rozpútava vojny. Pouvažujme trochu nad týmto Ježišovým učením a položme si otázku: „Hovorievam zle o druhých? Snažím sa zakaždým druhých pošpiniť? Je pre mňa ľahšie vidieť nedostatky iných než tie moje?“ A snažme sa aspoň trochu napraviť: bude to osožné pre všetkých.

Prosme Pannu Máriu o podporu a príhovor, aby sme nasledovali Pána po tejto ceste.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-