Cerca

Vatican News
Poludňajší pozdrav pápeža Františka Poludňajší pozdrav pápeža Františka 

Anjel Pána v 2. pôstnu nedeľu: Modlitba rozžiaruje tvár

Modlitba rozžiaruje oči i tvár, dajme jej priestor v Pôstnej dobe, povzbudil pápež František veriacich pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 17. marca 2019. Prinášame plné znenie jeho zamyslenia nad evanjeliovým textom 2. pôstnej nedele.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnú Druhú pôstnu nedeľu nás liturgia pozýva kontemplovať udalosť premenenia, ktorou Ježiš dáva učeníkom Petrovi, Jakubovi a Jánovi vopred zakúsiť slávu zmŕtvychvstania: záblesk neba na zemi. Evanjelista Lukáš (porov. 9,28-36) nám ukazuje Ježiša premeneného na hore, ktorá sa stáva miestom svetla, fascinujúceho symbolu neobyčajnej skúsenosti určenej trom učeníkom. Tí vystupujú spolu s učiteľom na horu, vidia ho ako sa ponára do modlitby a ako sa v istom momente „zmenil vzhľad jeho tváre“ (v. 29). Zvyknutí vídať ho každý deň v jednoduchom výzore jeho človečenstva, učeníci zostávajú uveličení pred tým novým jasom, ktorý obklopuje i celú jeho osobu. A po Ježišovom boku sa objavujú Mojžiš a Eliáš, ktorí s ním hovoria o jeho blížiacom sa „exode“, t. j. o jeho Pasche smrti a zmŕtvychvstania. Je to predzvesť Veľkej noci. Preto Peter vyhlási: „Učiteľ, dobre je nám tu“ (v. 33). Chcel by, aby sa tá chvíľa milosti nikdy nepominula!

K Premeneniu dochádza vo veľmi presnom okamihu

Ježišovej misie: po tom, čo sa učeníkom zdôveril, že „musí mnoho trpieť, [...], zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (v. 21). Ježiš vie, že učeníci túto skutočnosť – skutočnosť kríža, Ježišovej smrti – neprijmú. Preto ich chce vopred pripraviť, aby dokázali zniesť pohoršenie z utrpenia a smrti na kríži, aby vedeli, že toto je cesta, ktorou nebeský Otec privedie svojho Syna k nebeskej sláve, keď ho vzkriesi z mŕtvych. A takáto bude aj cesta učeníkov: nik neprichádza do večného života inak než nasledovaním Ježiša, nesúc vlastný kríž v živote tu na zemi. Každý z nás má vlastný kríž. Pán nám ukazuje cieľ tejto cesty, ktorým je Zmŕtvychvstanie, tá nádhera. Nesúc vlastný kríž.

Kristovo premenenie nám teda ukazuje kresťanskú perspektívu utrpenia. Utrpenie nie je sadomasochizmom. Je nevyhnutným, no zároveň prechodným úsekom. Cieľ, ku ktorému sme povolaní prísť, je žiarivý, tak ako Kristova tvár pri premenení. V ňom je spása, blaženosť, svetlo, Božia láska bez hraníc. Keď Ježiš takto ukazuje svoju slávu, uisťuje nás, že kríž, skúšky a ťažkosti, v ktorých sa zmietame, majú svoje riešenie a prekonanie vo Veľkej noci. Preto v tejto Pôstnej dobe vystúpme aj my s Ježišom na horu! A akým spôsobom? Modlitbou. Vystúpme na vrch skrze modlitbu. Modlitbu, ktorá je tichá, modlitbu srdca; modlitbu neustáleho vyhľadávania Pána. Zostaňme nejaký ten čas v uzobraní, každý deň trochu, upriamme svoj vnútorný zrak na jeho tvár a dovoľme, aby nás jeho svetlo preniklo a prežiarilo náš život.

Evanjelista Lukáš totiž zdôrazňuje skutočnosť, že Ježiš sa premenil počas modlitby (porov. v. 29). Bol úplne pohrúžený do dôverného rozhovoru s Otcom, v ktorom sa ozývali aj Zákon a Proroci – Mojžiš a Eliáš –, a zatiaľ čo sa celou svojou bytosťou oddal spásnej vôli Otca, vrátane kríža, prenikla ho Božia sláva, prežarujúca aj navonok. Je to tak, bratia a sestry, modlitba v Kristovi a v Duchu Svätom premieňa človeka zvnútra a môže osvietiť i druhých a svet okolo. Koľkokrát sme sa už stretli s ľuďmi, ktorí vyžarujú, z ktorých očí a tváre žiari svetlo! Modlia sa, a modlitba má tento účinok: dáva nám žiariť svetlom Ducha Svätého.

Pokračujme s radosťou v našom pôstnom putovaní. Dajme priestor modlitbe a Božiemu slovu, ktoré nám liturgia v týchto dňoch bohato ponúka. Panna Mária nech nás učí zostať s Ježišom i vtedy, keď ho nechápeme a nerozumieme mu. Lebo len keď zostaneme s ním, uvidíme jeho slávu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-

17 marca 2019, 16:28