Cerca

Vatican News

Svätý Otec v Sacrofane: Migranti nám dávajú príležitosť stretnúť Krista

Pápež František v piatok 15. februára podvečer zavítal do Sacrofana, 30 km severne od Ríma, kde slávením svätej omše otvoril stretnutie s názvom „Oslobodení od strachu“, určené pre jednotlivcov i rodiny, ktorí v rámci farností a rozličných organizácií pomáhajú migrantom.

Miroslava Holubíková - Vatikán

Talianska charita spolu s ďalšími troma talianskymi organizáciami Fraterna Domus, Nadácia Migrantes a Centrum Astalli chce trojdňovým stretnutím posilniť prijímanie utečencov a migrantov a ich integráciu. Svätý Otec vo svojej homílii dal viacero podnetov k téme stretnutia výzvou „Nebojte sa!“, vychádzajúc z biblických textov o Božej záchrane Izraelitov pri prechode cez Červené more a o Ježišovej podanej ruke topiacemu sa Petrovi.

Strach je príčinou otroctva, ale aj každého druhu diktatúry, vysvetlil Svätý Otec. Na jeho prekonanie je potrebné zveriť sa Pánovi a nechať sa ním oslobodiť. Sme povolaní prekonať strach, aby sme sa otvorili stretnutiu s druhým, s človekom v núdzi, aj keď nie je jednoduché vcítiť sa do kože človeka inej kultúry. „Stretnutie s druhým je aj stretnutím s Kristom“ zdôraznil pápež František.

Celá homília Svätého Otca Františka

Bohatstvo čítaní vybraných pre toto eucharistické slávenie možno zhrnúť v jedinej vete: „Nebojte sa!“

Úsek Knihy Exodus nám predstavil Izraelitov pri Červenom mori, plných hrôzy z toho, že faraónove vojsko ich prenasleduje a už ich doháňa. Mnohí premýšľajú: bolo lepšie zostať v Egypte a radšej žiť ako otroci než zomrieť na púšti. Ale Mojžiš vyzýva ľud nebáť sa, pretože Pán je s nimi. «Len vytrvajte a uvidíte Pánovu záchranu, ktorú dnes uskutoční pre vás» (Ex 14,13). Dlhá cesta cez púšť, nevyhnutná na dosiahnutie Zasľúbenej zeme, sa začína touto prvou veľkou skúškou. Izrael je vyzvaný hľadieť ďalej než len na momentálne protivenstvá, prekonať strach a plne dôverovať Pánovmu zachraňujúcemu a tajomnému pôsobeniu.

V úryvku Matúšovho evanjelia (14,22-33) učeníci zostávajú zúfalí a kričia od strachu pri pohľade na Učiteľa, ktorý kráča po vode, mysliac si, že je to prízrak. Na lodi zmietanej silným vetrom nie sú schopní spoznať Ježiša, ale on ich uisťuje: «Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!» (v. 27). Peter, v ktorom sa miešala nedôvera s nadšením, žiada od Ježiša  dôkaz: «Rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode» (v. 28). Ježiš ho volá. Peter urobí niekoľko krokov, ale potom ho prudkosť vetra vyľaká a začína sa topiť. Učiteľ, ktorý ho zachytáva, aby ho zachránil, mu zároveň vyčíta: „Maloverný, prečo si pochyboval?“ (v. 31).

Prostredníctvom týchto biblických príbehov k nám dnes Pán hovorí a žiada nás nechať ho, aby nás oslobodil od našich strachov. „Oslobodení od strachu“ je práve téma zvolená pre toto vaše stretnutie. V strachu je počiatok otroctva: Izraeliti sa zo strachu chceli radšej stať otrokmi. A tiež počiatok každej diktatúry, pretože zo strachu ľudu naberá rast násilie diktátorov.

Tvárou v tvár podlostiam a nepeknostiam našej doby, aj my, tak ako izraelský ľud, sme pokúšaní zanechať náš sen o slobode. Cítime oprávnený strach zo situácií, ktoré sa nám zdajú bez možnosti úniku. A nestačia ľudské slová vodcu alebo proroka na to, aby nám dodali istotu, keď nedokážeme cítiť prítomnosť Boha a nedokážeme sa odovzdať do jeho prozreteľnosti. Takto sa uzatvárame v sebe, v našich krehkých ľudských istotách, v okruhu milovaných osôb, v našej upokojujúcej rutine. A nakoniec sa vzdávame cesty do Zasľúbenej krajiny, aby sme sa vrátili k otroctvu Egypta.

Toto stiahnutie sa do seba, znamenie porážky, zvyšuje náš strach z „iných“, z neznámych, z vysunutých na okraj, z cudzincov. A títo sú mimochodom Pánovými privilegovanými, ako to čítame u Matúša 25. A toto pozorujeme obzvlášť dnes v súvislosti s príchodom migrantov a utečencov, ktorí klopú na naše dvere pri hľadaní ochrany, bezpečia a lepšej budúcnosti. Je pravda, že obava je oprávnená, aj preto, že chýba príprava na takéto stretnutie. Toto som povedal vlani pri príležitosti Svetového dňa migrantov a utečencov: «Nie je ľahké vstúpiť do inej kultúry, vcítiť sa do kože ľudí tak odlišných od nás, porozumieť ich mysleniu a skúsenostiam. A takto sa často vzdávame stretnutia s druhým a staviame bariéry na obranu». Dištancovať sa od stretnutia nie je ľudské.

Namiesto toho sme povolaní prekonať strach, aby sme sa otvorili stretnutiu. A na to nestačia racionálne odôvodnenia a štatistické výpočty. Mojžiš hovorí ľuďom pred Červeným morom, keď sa k nim od chrbta blížil neľútostný nepriateľ: «Nebojte sa», pretože Pán neopustí svoj ľud, ale pôsobí tajomne v dejinách, aby uskutočnil svoj plán spásy. Mojžiš hovorí s takouto jednoduchosťou, pretože dôveruje Bohu.

Stretnutie s druhým je aj stretnutím s Kristom. On sám nám to povedal. Je to on, kto zaklope na naše dvere hladný, smädný, cudzinec, nahý, chorý a uväznený a prosí o stretnutie a pomoc. A ak by sme ešte mali nejaké pochybnosti, je tu jeho jasné slovo: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Mt 25,40).

V tomto zmysle môže byť chápané  aj povzbudenie Učiteľa svojim učeníkom „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!” (Mt 14,27). Je to naozaj on, i keď naše oči ho ťažko rozpoznávajú: s roztrhanými šatami, špinavými nohami, znetvorenou tvárou, so zraneným telom, neschopný hovoriť našim jazykom... I my, ako Peter, môžeme byť v pokušení podrobiť Ježiša preverovaniu, požadovať od neho znamenie. A možno, po zopár váhavých krokoch k nemu zostaneme znova obeťami našich strachov. Ale Pán nás neopúšťa! Napriek tomu, že sme muži a ženy „malej viery“, Kristus naďalej vystiera  ruku, aby nás zachránil a umožnil nám stretnutie s ním, stretnutie, ktoré nás zachraňuje a prinavracia nám radosť z toho, že sme jeho učeníkmi.

Ak je toto platným interpretačným kľúčom našich súčasných dejín, potom by sme mali začať ďakovať tomu, ktorí nám dáva príležitosť k tomuto stretnutiu, čiže tým „iným“, ktorí klopú na naše dvere a ponúkajú nám príležitosť prekonať naše strachy, aby sme sa stretli s Kristom osobne, prijali ho a pomohli mu.

A ten, ktorý mal silu nechať sa oslobodiť od strachu, ten, ktorý zažil radosť z tohto stretnutia, je dnes vyzvaný ohlasovať to zo striech, otvorene, aby pomohol iným urobiť to isté, pripraviac sa na stretnutie s Kristom a jeho spásou.

Bratia a sestry, ide tu o milosť, ktorá prináša so sebou poslanie, ovocie úplného zverenia sa Pánovi, čo je pre nás jedinou skutočnou istotou. Z tohto dôvodu sme či už ako jednotlivci alebo ako spoločenstvo povolaní stotožniť sa s modlitbou vykúpeného ľudu: «Moja sila a moja udatnosť je Pán a stal sa mi spásou» (Ex 15,2).

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

Organizátori stretnutia

Zariadenie Fraterna Domus v Sacrofane, kde Svätý Otec slávil svätú omšu, spravuje dobrovoľnícka asociácia kresťanskej sociálnej služby, ktorá čerpá svoju spiritualitu v krstnom zasvätení. Snaží sa svedčiť o hodnotách dobrovoľníctva a pohostinnosti podľa vzoru Nazaretskej rodiny. Oproti množstvu hluku, ktorý zahlcuje súčasného človeka, žije rodina Fraterna Domus v spoločenstve bratstva a priateľstva v atmosfére veľkej rodiny Cirkvi. Dom v Sacrofane je obklopený krásou prírody, kde sa dá zušľachťovať vnútorný život, počúvať Božiu inšpiráciu cez meditáciu a modlitby.

Nadáciu Migrantes zriadila Talianska biskupská konferencia na zabezpečenie pastoračnej starostlivosti v prostredí migrácie s cieľom podporovať postoje bratského prijatia v kresťanských komunitách, občianskej identity a pokojného spolužitia. Nadácia pomáha cudzincom v Taliansku, talianskym emigrantom v zahraničí, ako aj skupinám žijúcim kočovným spôsobom života. 

Centrum Astalli je združením v rámci Jezuitskej služby pre utečencov JRS, ktoré sa venuje pomoci utečencom usilujúcim sa o začlenenie do spoločnosti a obhajovaniu ich práv.

-mh, jb-

15 februára 2019, 18:09