Anjel Pána s pápežom Františkom: Modly sú výstižnejšie než sociologické analýzy

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešné evanjelium (porov. Lk 6,17.20-26) nám predstavuje blahoslavenstvá vo verzii svätého Lukáša. Text sa skladá zo štyroch blahoslavenstiev a štyroch výstrah vyjadrených výrazom „beda vám“. Týmito silnými a ostrými slovami nám Ježiš otvára oči, dáva nám vidieť svojimi očami to, čo sa skrýva za vonkajškom, čo je pod povrchom, a učí nás rozlišovať situácie s vierou.

Ježiš prehlasuje za blahoslavených chudobných, hladujúcich, plačúcich, prenasledovaných; vystríha však tých, čo sú bohatí, nasýtení, smejú sa a majú pochvalu od ľudí. Zmysel tohto paradoxného blahoslavenstva spočíva v tom, že Boh je nablízku tým, ktorí trpia, a zasahuje, aby ich vyslobodil z ich otroctva. Ježiš to vidí, vidí už toto blahoslavenstvo prítomné za aktuálnou negatívnou skutočnosťou. A rovnako výstraha „beda vám“ – určená tým, ktorí sa dnes majú dobre – slúži na to, aby ich „zobudila“ z nebezpečného klamu egoizmu a otvorila ich logike lásky, kým ešte majú čas.

Dnešná evanjeliová stať nás teda pozýva zamyslieť sa nad hlbokým zmyslom toho, čo to znamená mať vieru, ktorá spočíva v totálnej dôvere v Pána. Ide tu o zmietnutie bôžikov sveta, aby sa srdce človeka mohlo otvoriť živému a pravému Bohu. Jedine on môže dať našej existencii tú plnosť, po ktorej tak túžime, a predsa nám je ťažké ju dosiahnuť. Bratia a sestry, je totiž mnoho tých, ktorí sa aj v našich časoch ponúkajú ako rozdávači šťastia: prichádzajú a sľubujú dosiahnutie úspechu za krátky čas, veľké zárobky na dosah ruky, zázračné riešenia na každý problém a tak ďalej. A tu sa dá veľmi ľahko bez povšimnutia skĺznuť do hriechu proti prvému prikázaniu: čiže do modloslužby, zameniť Boha za nejakú modlu. Modloslužba a modly sa zdajú byť záležitosťami z minulosti, no v skutočnosti sa týkajú každej doby! Aj tej dnešnej. Vystihujú niektoré súčasné postoje lepšie než mnohé sociologické analýzy.

Z tohto dôvodu nám Ježiš otvára oči pre realitu. Sme povolaní k šťastiu, byť blaženými, a stávame sa nimi už teraz v tej miere, v akej sa dáme na stranu Boha, jeho kráľovstva, na stranu toho, čo nie je pomíňavé, ale trvá pre večný život. Sme šťastní, ak sa pred Bohom uznáme za odkázaných – a toto je veľmi dôležité: „Pane, potrebujem ťa“ – a ak tak ako on a spolu ním sme nablízku chudobným, plačúcim a hladujúcim.

Aj my sme takými pred Bohom: sme chudobní, plačúci, hladní. Stávame sa schopnými radosti zakaždým, keď si z dobier tohoto sveta, ktoré vlastníme, nevytvárame modly, ktorým by sme zapredali dušu, ale keď sa s nimi dokážeme podeliť s našimi bratmi. Nad týmto nás dnes liturgia pozýva opätovne sa zamyslieť a vniesť pravdu do nášho srdca.

Ježišove blahoslavenstvá sú zásadným posolstvom, ktoré nás nabáda, aby sme nevkladali našu dôveru do materiálnych a pominuteľných vecí, aby sme nehľadali šťastie u predavačov chimér, ktorí sú veľakrát predavačmi smrti, u odborníkov na ilúziu. Nenasledujme ich. Nie sú schopní dať nám nádej. Pán nám pomáha otvoriť oči, nadobudnúť prenikavejší pohľad na realitu, uzdraviť sa z chronickej krátkozrakosti, ktorou nás infikuje duch tohto sveta. Svojím paradoxným slovom nami otriasa a dáva nám rozpoznať to, čo nás skutočne obohacuje, čo nás sýti, čo nám dáva radosť a dôstojnosť. Skrátka to, čo skutočne dáva zmysel a naplnenie nášmu životu.

Nech nám Panna Mária pomáha počúvať toto Evanjelium s otvorenou mysľou a srdcom, aby prinieslo ovocie v našich životoch a stali sme sa svedkami šťastia, ktoré nesklame, toho Božieho, čo nikdy nesklame.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-