Hľadaj

Vatican News
2019.01.24 Viaggio Apostolico a Panama Záber z privítacej ceremónie SDM  (Vatican Media)

Príhovor pápeža Františka mladým na privítacej ceremónii SDM v Paname

Prinášame celý príhovor Svätého Otca Františka mladým účastníkom SDM pri uvítacej slávnosti v areáli Santa Maria la Antigua na nábreží Cinta Costera v Panama City vo štvrtok 24. januára 2019 o 17.30 miestneho času (23.30 nášho času).

Drahí mladí, pekné popoludnie!

Aké je krásne znova sa stretnúť a naviac práve v tejto krajine, ktorá nás víta s toľkou farebnosťou a srdečnosťou! Sme tu spolu v Paname, Svetové dni mládeže sa opätovne stávajú sviatkom, sviatkom radosti a nádeje pre celú Cirkev a pre celý svet, je to veľké svedectvo viery.

Pamätám sa, že v Krakove ste sa ma viacerí pýtali, či pôjdem do Panamy, a ja som odpovedal: „Ja neviem, ale Peter tam bude určite prítomný. Peter tam bude.“ Dnes som rád, že

 vám môžem povedať: Peter je s vami, aby oslavoval a obnovoval vieru a nádej. Peter a Cirkev kráčajú s vami a chceme vám povedať, aby ste nemali strach, aby ste kráčali vpred s touto obnovujúcou energiou a s touto neutíchajúcou túžbou, ktorá nám pomáha a povzbudzuje nás, aby sme boli radostnejší a ochotnejší byť svedkami evanjelia. Aby ste kráčali vpred nie preto, aby ste vytvorili paralelnú Cirkev, ktorá bude tak trocha zábavnejšia, alebo „cool“ na akcii pre mladých, s trochou viac dekorácie, ako keby vás toto malo uspokojiť. Takto rozmýšľať by znamenalo nemať rešpekt voči vám a voči všetkému, čo nám Duch Svätý prostredníctvom vás hovorí.

Naopak! Chceme spoločne s vami stretnúť a prebudiť neustálu novosť a mladosť Cirkvi, otvárajúc sa neustále tejto milosti Ducha Svätého, ktorý mnoho ráz koná nové Turíce (por. Synoda o mladých, Záverečný dokument, 60). A toto je možné jedine tak, ako sme to prežili pred pár mesiacmi počas synody, že sa odhodláme kráčať počúvajúc sa navzájom a v počúvaní sa budeme navzájom dopĺňať. Ak sa odhodláme svedčiť ohlasujúc Pána v službe našim bratom. A je to vždy konkrétna služba, nie len čosi naoko, ale ozajstná služba.

Ak ideme kráčať, mladí, vždy mladí tak ako v histórii Ameriky - myslím na vás, ktorí ste prví odštartovali tieto Svetové dni, na domorodú mládež. Boli v Amerike ako prví a tiež ako prví rozbehli toto stretnutie. Veľký potlesk, silne! A tiež mladí, ktorí sú potomkami Afričanov, tí mali tiež svoje stretnutie a predbehli nás. Ďalší potlesk!

Nuž, viem, že prísť sem nebolo vôbec jednoduché. Poznám námahu a obety, ktoré ste museli priniesť, aby ste sa mohli zúčastniť na tomto stretnutí. Veľa dní práce a námahy. Prípravné stretnutia a modlitby vás pripravili, takže cesta, samotná cesta je odmenou. Učeníkom je nielen ten, kto príde na určené miesto, ale aj ten, kto začne  s rozhodnosťou, kto nemá strach riskovať a vydať sa na cestu. Ak niekto začne kráčať, už je učeníkom; ak zostaneš nehybným, prehral si. Pustiť sa kráčať, to je najväčšou radosťou učeníka, byť na ceste. Vy ste nemali strach riskovať a vydať sa na cestu. A dnes môžeme oslavovať, pretože tento sviatok sa začal už dávno a v každej komunite.

Počuli sme pred chvíľou pri predstavení zástav, že prichádzame z rozličných kultúr a národov, hovoríme rozdielnymi jazykmi, rozlične sa obliekame. Každý z našich národov prežil iné dejiny a okolnosti. V koľkých veciach sa môžeme odlišovať! Ale nič z toho nebránilo tomu, aby sme sa mohli stretnúť. Toľké rozdiely neboli prekážkou toho, aby sme sa stretli a boli spolu, zabávali sa spoločne, spoločne oslavovali, spolu vyznávali Ježiša Krista. Nijaké rozdiely nás nezastavili.

A toto je možné vďaka tomu, že vieme, že je tu niekto, kto nás zjednocuje, kto z nás robí bratov. Vy, drahí priatelia, ste veľa obetovali, aby ste sa tu mohli stretnúť, a takto sa premieňate na skutočných učiteľov a majstrov kultúry stretnutia. Týmto sa premieňate na učiteľov a majstrov kultúry stretnutia, ktorá nie je: „Ahoj, ako sa máš, čau, dovidenia!“ Nie, kultúra stretnutia je tá, ktorá nám dáva kráčať pospolu uprostred našej rozdielnosti, ale s láskou, spoločne všetci tou istou cestou.

Vy s vašimi gestami a vašimi postojmi, s vašimi pohľadmi, túžbami a predovšetkým s vašou citlivosťou, akú máte, vyvraciate všetky tie rétoriky, ktoré sa sústreďujú na zasievanie rozdelenia, na odmietnutie a vylúčenie tých, ktorí nie sú ako my. Ako to vo viacerých krajinách Ameriky zvykneme povedať. Nie sú to ľudia navlas podobní (špan. výraz: „GCU – Gente como uno“). Vy to vyvraciate, všetci ľudia sme ako jeden, všetci s našou rozdielnosťou. A to všetko vďaka tomu, že máte čuch, ktorý vie vycítiť, že «pravá láska nezmazáva legitímne rozdiely, ale ich harmonizuje do vyššej jednoty» (Benedikt XVI., Homília, 25. januára 2006).

Zopakujem to: «pravá láska nezmazáva legitímne rozdiely, ale ich harmonizuje do vyššej jednoty». Viete, kto to povedal? Viete? Pápež Benedikt XVI., ktorý nás sleduje a ideme mu zatlieskať, pošleme mu pozdrav z tohto miesta. On nás sleduje cez televíziu. Pozdravme, všetci rukami pozdravme pápeža Benedikta.  

Naopak vieme, že otec lži, diabol, vždy dáva prednosť rozdelenému a hašteriacemu sa ľudu – je majstrom v rozdeľovaní a má strach pred ľudom, ktorý sa učí pracovať spoločne. A toto je kritérium podľa ktorého sa ľudia delia: budovatelia mostov a budovatelia múrov, tí budovatelia múrov, ktorí sa zasievaním strachov snažia rozdeliť a blokovať ľudí. Vy chcete byť budovateľmi mostov? Kým chcete byť? (Mladí odpovedajú: „Budovateľmi mostov!“). Dobre ste sa naučili, páči sa mi to.  

Vy nás učíte, že stretávať sa neznamená napodobňovať sa navzájom, že by mali všetci premýšľať rovnako alebo žiť vo všetkom rovnakí, konať a opakovať tie isté veci, toto robia papagáje. Stretávať sa znamená oduševniť sa pre niečo iné, znamená to vstúpiť do kultúry stretnutia, je to apelom a pozvaním mať odvahu spolu udržiavať živým spoločný sen. Máme mnohé rozdiely, hovoríme odlišnými jazykmi, všetci sa obliekame rozlične, ale, prosím, usilujme sa mať spoločný sen, a to naozaj dokážeme. A toto nás neanuluje, obohacuje nás to.   

Sen, ktorý je veľký a ktorý je schopný zapojiť všetkých. Sen, pre ktorý Ježiš obetoval svoj život na kríži a Duch Svätý sa vylial na Turíce a ohňom vpísal znamenie do srdca každého muža a každej ženy, do každého jedného srdca, do tvojho, tvojho, tvojho, do môjho. Aj do tvojho, vpísal ho doň a čaká, že nájde priestor, aby rástol a rozvíjal sa. Sen. Sen menom Ježiš, zasiaty Otcom, Boh tak ako On, tak ako Otec, poslaný Otcom s dôverou, že bude rásť a žiť v každom srdci. Sen konkrétny, ktorý je osobou, ktorý prúdi v našich žilách, spôsobuje chvenie srdca a jeho poskočenie vždy, keď počujeme: «Milujte sa navzájom. Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú, že ste moji učeníci» (porov. Jn 13,34-35). Ako sa volá náš sen? (Mladí odpovedajú: „Ježiš!“) Nepočujem! (Opakujú: „Ježiš!“) Nepočuť! (Opakujú: „Ježiš!“).

Jeden svätec, ktorý pochádzal z týchto končín, – toto si vypočujte, je to svätec z týchto krajov – rád hovoril: «Kresťanstvo nie je súbor právd, ktoré treba veriť, zákonov, ktoré máme dodržiavať, alebo zákazov. Takto by z kresťanstva bolo niečo veľmi odpudivé. Kresťanstvo, to je jedna osoba, ktorá ma veľmi milovala, ktorá túži a žiada moju lásku. Kresťanstvo je Kristus» (Sv. Oscar Romero, Homília, 6. novembra 1977). Povieme to všetci spoločne? (Mladí odpovedajú: „Kresťanstvo je Kristus!“) Ešte raz! („Kresťanstvo je Kristus!“) Ešte raz! („Kresťanstvo je Kristus!“).

[Kresťanstvo] je Kristus, znamená to ďalej rozvíjať ten sen, pre ktorý dal život: milovať tou istou láskou, akou nás On miloval. Nemiloval nás len na polovicu, nemiloval nás len trochu, miloval nás úplne, zahrnul nás nehou, láskou, daroval svoj život.

Pýtame sa: čo nás drží zjednotených? Prečo sme zjednotení? Čo nás vedie k tomu, že sa stretávame?  Viete čo to je? Čo nás drží v jednote? Je to vedomie istoty, že sme boli milovaní hlbokou láskou, že nechceme a nemôžeme mlčať, láskou, ktorá nás provokuje, aby sme odpovedali rovnakým spôsobom, láskou. A to je tá Kristova láska, ktorá nás ženie (porov. 2 Kor 5,14).

Všimnite si, že tá láska, ktorá nás spája, je láskou, ktorá sa nenanucuje, ktorá neubíja, láskou, ktorá nevytláča na okraj a neumlčiava, láskou, ktorá neponižuje a neujarmuje. Je to Pánova láska, každodenná láska, diskrétna a rešpektujúca, láska slobody a pre slobodu, láska, ktorá lieči a pozdvihuje. Je to Pánova láska, ktorá vie viac o vstávaní než o pádoch, viac o zmierovaní než o zakazovaní, viac o darovaní novej šance než o odsúdení, viac o budúcnosti než o minulosti. Je to tichá láska ruky pripravenej slúžiť a darovať sa, je to láska bez vystavovania sa na obdiv.

Pýtam sa ťa: Veríš v túto lásku? (Mladí odpovedajú: „Áno!“) Opýtam sa ďalšiu vec: Veríš, že táto láska stojí za to? – („Áno!“) – Ježiš raz zakončil svoju odpoveď tomu, ktorý mu položil otázku, týmito slovami: „Dobre, ak veríš, choď a rob podobne.“ Ja vám v Ježišovom mene hovorím: „Choďte a robte podobne.“ Nemajte strach milovať, nemajte strach z tejto konkrétnej lásky, z tejto lásky, ktorá je ohľaduplná, z tejto lásky, ktorá je službou, z tejto lásky, ktorá znamená dať život.

A je to rovnaká otázka a pozvanie, ako dostala Mária. Anjel sa jej opýtal, či chce niesť tento sen vo svojom lone, či mu chce mu dať život, dať mu telo. Mária mala vek mnohých z vás, vek toľkých dievčat ako vy. A Mária odpovedala: «Hľa služobnica Pána. Nech sa mi stane podľa tvojho slova» (Lk 1,38). Všetci zatvorme oči a myslime na Máriu, nebola hlúpa, vedela, čo cíti jej srdce, vedela, čo je láska, a odvetila: «Hľa služobnica Pána. Nech sa mi stane podľa tvojho slova». V tojto chvíľke ticha nech vám Ježiš povie, každému jednému z vás, tebe, tebe, tebe: „Máš odvahu? Chceš?“ Pomysli na Máriu a odpovedz: „Chcem slúžiť Pánovi, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Mária sa odhodlala povedať „áno“. Odvážila sa dať život Božiemu snu. A na toto sa nás dnes pýta: Chceš dať telo Božiemu snu svojimi rukami, svojimi nohami, svojím pohľadom, svojím srdcom? Chceš, aby ti Otcova láska otvorila nové horizonty a viedla ťa cestami, o ktorých si ani len nesníval, ani len na ne nepomyslel ani ich nečakal, a ktoré robia srdce radostným, že až spieva a tancuje?

Odvážime sa povedať anjelovi tak ako Mária: „Hľa tu sme, služobníci Pána, nech sa tak stane“? Neodpovedajte teraz, každý nech odpovie vo svojom srdci. Sú otázky, na ktoré sa odpovedá iba v tichu.

Drahí mladí, to, v čom je najväčšia nádej týchto Svetových dní mládeže netreba vidieť v nejakom záverečnom dokumente, v nejakom dohodnutom liste či programe, ktorý máme vykonať. Nie, v tomto to nebude. To naviac nádejné na tomto stretnutí budú vaše tváre a jedna modlitba. Toto vzbudí nádej. S tvárou, s akou sa vrátite domov, s modlitbou, ktorú sa naučíte vysloviť s týmto premeneným srdcom.

To najnádejnejšie na tomto stretnutí budú vaše tváre, vaša modlitba, a každý z vás sa vráti domov s novou silou, ktorá sa rodí vždy, keď sa stretávame s druhými a s Pánom, plní Ducha Svätého, aby sme pamätali a udržiavali živým ten sen, ktorý nás robí bratmi, a že sme povolaní nenechať ho zamrznúť uprostred sveta. Kdekoľvek sa budeme nachádzať, čokoľvek budeme robiť, budeme môcť vždy pozerať vysoko a povedať: „Pane nauč ma milovať tak, ako si ty miloval“. Zopakujete to spolu so mnou? (Mladí opakujú súčasne s pápežom:) „Pane nauč ma milovať tak, ako si nás ty miloval“. – Ešte raz: „Pane nauč ma milovať tak, ako si nás ty miloval“. – Silnejšie! – „Pane nauč ma milovať tak, ako si nás ty miloval“.

Výborne. A keďže chceme byť dobrí a vychovaní, nemôžeme ukončiť toto stretnutie bez poďakovania. Vďaka všetkým, ktorí s veľkým nadšením pripravili tieto Svetové dni mládeže, všetko toto. Veľká vďaka. Ďakujem, že ste mali odvahu budovať a dať pohostinnosť, za to, že ste povedali „áno“ Božiemu snu, ktorý chcel vidieť svoje deti zhromaždené. Ďakujem Mons. Ulloovi a všetkým jeho spolupracovníkom, ktorí napomohli tomu, že Panama je dnes nielen kanálom, ktorý spája moria, ale aj kanálom, v ktorom Boží sen nachádza ďalšie kanáliky, aby rástol, znásoboval sa a rozšíril do všetkých kútov zeme.

Priatelia – amigos y amigas – nech vás Ježiš požehnáva, po tom túžim z celého srdca. Nech vás Panna Mária „La Antigua“ sprevádza a opatruje, aby sme dokázali bez strachu povedať, tak ako ona: „Hľa tu som. Nech sa stane“. Ďakujem.

(Preklad: Slovenská redakcia VR v spolupráci s TV LUX) -ľm, jb-

25 januára 2019, 15:39