Príhovor pápeža Františka verejným predstaviteľom Panamy: Zem stretávania a snov

Vážený pán prezident, pani viceprezidentka, veľactené autority, dámy a páni!

Ďakujem Vám, pán prezident, za Vaše privítanie a Vaše zdvorilé pozvanie na návštevu tejto krajiny. Vo Vašej osobe by som chcel pozdraviť a poďakovať všetkým ľuďom Panamy, ktorí od Dariénu až  po Chiriquí a Bocas del Toro vyvinuli neoceniteľné úsilie pre prijatie toľkých mladých ľudí pochádzajúcich z každej časti sveta. Ďakujem za otvorenie dverí do domu.

Začínam svoju púť v tomto historickom mieste, kde sa Simón Bolívar vyjadril – ako to pred chvíľou pripomenul pán prezident –, že „ak by si svet mal vybrať svoje hlavné mesto,

 Panamská šija by bola predurčená na tento vznešený údel“, zvolal vodcov tej doby, aby vytvorili sen o zjednotení Veľkej domoviny - Patria Grande. Táto výzva zhromaždiť sa nám pomáha chápať, že naše národy sú schopné vytvárať, formovať a predovšetkým vysnívať si veľkú domovinu, ktorá vie a môže prijať, rešpektovať a objať multikultúrne bohatstvo každého národa a kultúry. Nasledujúc túto inšpiráciu môžeme vnímať Panamu ako zem schádzania sa a ako zem snov.

1. Panama je zem schádzania sa.

Takto to demonštroval Panamský kongres (Congreso Anfictiónico) a takto to demonštruje aj dnes príchod tisícov mladých ľudí, ktorí si so sebou prinášajú túžbu a vôľu stretnúť sa a oslavovať.

Vaša krajina vďaka svojej privilegovanej pozícii predstavuje strategické miesto nielen pre región, ale pre celý svet. Most medzi oceánmi a prirodzená pôda stretnutí, Panama, najužšia krajina na celom americkom kontinente, je symbolom udržateľnosti, ktorá sa rodí zo schopnosti vytvárať väzby a zmluvy. Táto schopnosť charakterizuje srdce panamského ľudu.

Každý z vás zaujíma osobitné miesto pri budovaní krajiny a je povolaný konať tak, aby táto zem mohla plniť svoje povolanie byť zemou zhromažďovania sa a stretnutí; to predpokladá rozhodnosť, odhodlanie a každodennú prácu, aby všetci obyvatelia tohto územia mali príležitosť cítiť sa aktérmi svojho vlastného osudu, osudu ich rodín a celého národa.

Je nemožné uvažovať o budúcnosti spoločnosti bez aktívnej účasti každého z jej členov – a nielen formálnej –, takým spôsobom, aby bola dôstojnosť uznaná a zaručená cez prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a k dôstojnému pracovnému rozvoju. V oboch týchto skutočnostiach spočíva sila pomáhajúca uznať a doceniť dômysel a tvorivý dynamizmus tohto ľudu a zároveň sú najlepším protiliekom proti akémukoľvek druhu opatrení, ktoré by sa snažili obmedzovať slobodu a potláčali by alebo zanedbávali dôstojnosť občanov, najmä tých najchudobnejších.

Dômysel typický pre tieto kraje sa vyznačuje bohatstvom ich pôvodných obyvateľov: Bribri, Buglé, Emberá, Kuna, Nasoteribe, Ngäbe a Waunana, ktoré majú veľa čo povedať a pripomenúť zo svojej kultúry a pohľadu na svet: im patrí môj pozdrav a moje uznanie. A nádejným znamením zostáva aj skutočnosť, že tieto Svetové dni mládeže sa už týždeň vopred začali Dňami domorodej mládeže a Dňami mladých afrického pôvodu. Zdravím ich z tohto miesta a ďakujem im, že týmto prvým krokom rozbehli tieto Svetové dni mládeže.    

Byť zemou na zvolávanie stretnutí predpokladá oslavovať, rozpoznávať a počúvať špecifickosť každého z týchto národov a všetkých mužov a žien, ktorí tvoria tvár Panamy a vedieť utkávať nádejnú budúcnosť, pretože brániť spoločné dobro pred úzko skupinovými záujmami zopár ľudí je možné len vtedy, keď existuje pevné rozhodnutie spravodlivo sa deliť o vlastné dobrá.

Nové generácie, so svojou radosťou a nadšením, so svojou slobodou, citlivosťou a kritickou schopnosťou, vyžadujú zo strany dospelých, ale zvlášť od všetkých tých, ktorí majú vedúcu úlohu vo verejnom živote, aby sa správali v zhode s postavením a autoritou, ktoré požívajú a ktoré im boli zverené. Je to pozvanie žiť s prísnosťou a transparentnosťou, v konkrétnej zodpovednosti za ostatných a za svet. Je to pozvanie dokazovať svojím správaním, že verejná služba je synonymom čestnosti a spravodlivosti a opakom každej formy korupcie.

Toto si vyžaduje úsilie, v ktorom všetci – počnúc tými, ktorí si hovoríme kresťania – máme odvahu vytvárať „politiku autenticky ľudskú“ (Pastorálna konštitúcia II. vatikánskeho koncilu Gaudium et spes, 73), ktorá stavia človeka do stredu ako srdce všetkého; a toto núti vytvárať kultúru väčšej transparentnosti medzi vládami, súkromným sektorom a celým obyvateľstvom, ako to vyslovuje tá vaša krásna modlitba za vlasť: „Chlieb náš každodenný daj nám dnes: aby sme ho mohli jesť v našom vlastnom dome a v zdraví hodnom ľudských bytostí“.

2. Okrem zeme schádzania sa, je Panama zemou snov.

V týchto dňoch sa Panama nebude spomínať iba ako regionálne centrum alebo strategický bod obchodu a tranzitu ľudí. Premení sa na uzlový bod („hub“) nádeje. Miesto stretnutia, kde mladí ľudia pochádzajúci z piatich kontinentov, plní snov a nádejí, budú oslavovať, prežívať stretnutia, modliť sa a oživovať v sebe túžbu a odhodlanie vytvoriť ľudskejší svet. Týmto spôsobom sa kriticky postavia ku krátkozrakým chvíľkovo uspokojujúcim pohľadom, ktoré podliehajú zvodom rezignácie, chamtivosti alebo uväzneniu v technokratickej paradigme v domnienke, že jediná možná cesta vedie cez „hru založenú na súťaživosti, [špekulácii] a zákone silnejšieho, pričom v tejto hre mocnejší požiera slabšieho“ (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 53), zatvárajúc tak dvere budúcnosti s novou predstavivosťou ľudstva.

Keď Panama ponúka pohostinnosť snom týchto mladých ľudí, stáva sa dnes zemou snov, ktorá sa stavia kriticky k mnohým istotám našej doby a vytvára životaschopné horizonty, ktoré signalizujú nový seriózny prístup ako kráčať s pohľadom rešpektujúcim a súcitným voči ostatným. Počas tejto doby budeme svedkami otvorenia nových kanálov komunikácie a porozumenia, solidarity, tvorivosti a vzájomnej pomoci. Ľudsky primeraných kanálov, ktoré budú podnecovať k odhodlaniu a prelomia anonymitu a izoláciu s výhľadom na nový spôsob budovania histórie.

Iný svet je možný, vieme to a mladí ľudia nás pozývajú zapojiť sa do jeho vytvárania, aby sny nezostali niečím chvíľkovým a prchavým, aby dali podnet pre spoločenskú zmluvu, v ktorej budú môcť všetci mať príležitosť snívať o zajtrajšku: aj právo na budúcnosť je ľudským právom.

Na tomto horizonte, ako sa zdá, prichádzajú k naplneniu slová Ricarda Miróa, ktorý svojej tak milovanej vlasti spieval týmito slovami: „Lebo pri pohľade na teba, domovina, povie sa, že ťa sformovala božia vôľa, aby pod slnkom, ktoré ťa osvecuje, spojilo sa v tebe celé ľudstvo“ (Patria de mis amores).

Znovu vám ďakujem za všetko, čo ste urobili, osobitne Vy, pán prezident, pre umožnenie tohto stretnutia a  vyjadrujem opäť Vám, pán prezident, aj všetkým prítomným a tým, ktorí nás sledujú cez komunikačné prostriedky, moje najlepšie žičenia obnovenej nádeje a radosti v službe spoločnému dobru.

Nech Panna Mária La Antigua žehná a ochraňuje Panamu!

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mh, jb-