Cerca

Vatican News
2018.12.10 Convegno Diritti Umani Gregoriana Konferencia o ľudských právach na Pápežskej univerzite Gregoriana 

Pápež pri 70. výročí Deklarácie ľudských práv vyzval ísť proti prúdu

Pápež František pozdravil posolstvom medzinárodné podujatie pri príležitosti 70. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktoré sa koná v dňoch 10. - 11. decembra v Ríme na Pápežskej univerzite Gregoriana. Upozornil na viaceré oblasti porušovania ľudských práv v súčasnom svete, ktoré zostávajú výzvou pre všetkých ľudí a ktoré kresťania zvlášť pozorne vnímajú.

Miroslava Holubíková - Vatikán

Medzinárodnú konferenciu s názvom „Ľudské práva v súčasnom svete: úspechy, nedostatky, upierania“ (Human Rights in the Contemporary World: Achievements, Omissions, Negations) usporiadalo Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj v spolupráci s hostiteľskou univerzitou pri príležitosti 70. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a 25. výročia Viedenskej deklarácie a Akčného programu. Podujatie dnes dopoludnia otvorili prefekt dikastéria kardinál Peter K. A. Turkson a rektor Gregoriany P. Nuno da Silva Gonçalves SJ.

Na otvorenie konferencie zaslal pápež František posolstvo, v ktorom pripomenul, že Deklaráciou z roku 1948 sa uznáva „rovnaká dôstojnosť každej ľudskej osoby, z ktorej vyplývajú základné práva a slobody, ktoré nakoľko korenia v prirodzenosti ľudskej osoby – nedeliteľnej jednoty tela a duše – sú univerzálne, nedeliteľné, vzájomne závislé a prepojené“. Vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv sa zároveň uznáva, že „každý jednotlivec má povinnosti voči spoločenstvu, keďže  jedine v ňom môže slobodne a plne rozvíjať svoju osobnosť“.    

Závažné pošliapavania v dnešnej dobe

Ďalej Svätý Otec poukázal na vážne nedostatky dodržiavania obsahu Deklarácie v realite súčasného sveta:

„Keď si pozorne všimneme naše spoločnosti súčasnej doby, nájdeme mnohé protirečenia, ktoré nás vedú k tomu, aby sme sa pýtali, či rovnaká dôstojnosť všetkých ľudí, slávnostne vyhlásená pred 70 rokmi, je skutočne uznávaná, rešpektovaná, chránená a podporovaná za každých okolností. V dnešnom svete pretrvávajú početné formy nespravodlivosti, živené zúženými antropologickými víziami a hospodárskym modelom založeným na zisku, ktorý neváha využívať, vyraďovať a dokonca zabíjať človeka. Zatiaľ čo jedna časť ľudstva žije v blahobyte, ďalšia časť je svedkom, ako sa jej vlastná dôstojnosť neuznáva, pohŕda sa ňou alebo sa pošliapava a ako sa jej základné práva ignorujú alebo porušujú.

Myslím okrem iného aj na nenarodené deti, ktorým je upierané právo vstúpiť na svet; na tých, ktorí nemajú prístup k prostriedkom nevyhnutným na dôstojný život; na vylúčených z prístupu k primeranému vzdelaniu; na nespravodlivo pozbavených práce alebo nútených pracovať na spôsob otrokov; na tých, ktorí sú zadržiavaní v neľudských podmienkach, ktorí sú podrobení mučeniu alebo ktorým sa odopiera možnosť záchrany; na obete násilne odvlečené a na ich rodiny.

Myslím aj na všetkých, ktorí žijú v prostredí, kde panuje podozrievanie a pohŕdanie, ktorí sú predmetom netolerancie, diskriminácie a násilia z dôvodu ich rasovej, etnickej, národnostnej alebo náboženskej príslušnosti.

Nakoniec nemôžem nespomenúť všetkých, čo trpia kumulovanými porušovaniami ich základných práv v tragických podmienkach ozbrojených konfliktov, zatiaľ čo obchodníci so smrťou sa bezohľadne obohacujú za cenu krvi ich bratov a sestier.“

Požiadavka spravodlivosti a solidarity, ísť proti prúdu

Po tomto konštatovaní pápež František v posolstve zdôrazňuje, že výzva reagovať na tieto vážne fenomény sa dotýka všetkých:

„Keď sa totiž porušujú základné práva, alebo keď sa privilegujú niektoré na úkor iných, alebo ak sa tieto garantujú len pre určité skupiny, vtedy dokázateľne nastávajú ťažké nespravodlivosti, ktoré zase ďalej živia konflikty s ťažkými dôsledkami (...).“

Každého sa týka výzva zasadiť sa v rámci vlastnej kompetencie osobitne v prospech tých, ktorí sú „neviditeľní“, pripomína pápež František. Dodáva, že zvlášť citlivo to musia vnímať práve kresťania:

„Táto požiadavka spravodlivosti a solidarity naberá osobitný význam pre nás kresťanov, pretože samotné Evanjelium nás pozýva obrátiť pohľad na tých najmenších z našich bratov a sestier, prejaviť spolucítenie (porov. Mt 14,14) a konkrétne sa snažiť zmierniť ich utrpenie.

Chcel by som sa pri tejto príležitosti obrátiť s naliehavou výzvou na tých, ktorí majú inštitucionálne zodpovednosti, so žiadosťou, aby kládli ľudské práva do centra všetkých politík, vrátane tých, čo sa týkajú rozvojovej spolupráce, a to aj vtedy, keď to znamená ísť proti prúdu.“

Na konferencii „Ľudské práva v súčasnom svete: úspechy, nedostatky, upierania“ na pôde Pápežskej Gregorovej univerzity odznel aj príspevok vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina na tému „Diplomacia Svätej stolice a ľudské práva“.

 

10 decembra 2018, 15:44