Hľadaj

Vatican News
Poludňajší príhovor Svätého Otca 26. decembra na sviatok sv. Štefana Poludňajší príhovor Svätého Otca 26. decembra na sviatok sv. Štefana  (AFP or licensors)

Anjel Pána vo sviatok sv. Štefana: Zveriť život Bohu a vždy odpúšťať

Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána na sviatok sv. Štefana 26. decembra 2018. Z okna Apoštolského paláca sa pápež prihovoril okolo 25 tisíc zhromaždeným veriacim z Ríma a mnohých krajín sveta

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Radosť Vianoc neprestáva zaplavovať naše srdcia: naďalej zaznieva tá výnimočná správa o tom, že Kristus sa narodil pre nás a priniesol svetu svetlo. V tejto radostnej atmosfére dnes slávime sviatok svätého Štefana, diakona a prvého mučeníka.

Mohlo by sa zdať čudným klásť spomienku na svätého Štefana vedľa Ježišovho narodenia, lebo radostné udalosti v Betleheme kontrastujú s dramatickým osudom Štefana, ukameňovaného v Jeruzaleme počas prvého prenasledovania rodiacej sa Cirkvi. V skutočnosti to takým nie je, lebo Dieťa Ježiš je Božím Synom, ktorý sa stal človekom a zachráni ľudstvo smrťou na kríži. Dnes ho kontemplujeme ako zavinutého do plienok v jasličkách; po jeho ukrižovaní bude rovnako zavinutý, avšak už do plachiet, a uložený do hrobu.

Svätý Štefan je prvý, ktorý ide v šľapajach božského Učiteľa

svojím mučeníctvom; zomrel tak ako Ježiš – zverujúc svoj život Bohu a odpúšťajúc svojim prenasledovateľom. Má tieto dva postoje: zveruje vlastný život Bohu a odpúšťa. Počas kameňovania svätý Štefan hovorí: „Pane Ježišu, prijmi môjho ducha“ (Sk 7,59). Jeho slová sa úplne podobajú slovám, ktoré vyslovil Ježiš na kríži: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha“ (Lk 23,46). Štefanov postoj, ktorým verne napodobňuje ten Ježišov, je pozvaním smerom ku každému z nás, aby sme s vierou prijímali z rúk Pána to dobré i to zlé, čo nám život nadelí.

Náš život – ako vieme – nepozostáva iba zo šťastných chvíľ, ale aj z ťažkých a temných okamihov. Avšak dôvera v Boha nám pomáha prijímať tieto ťaživé momenty a vnímať ich ako príležitosť na rast vo viere a na budovanie nových vzťahov s našimi bratmi a sestrami. Ide o odovzdanie sa do rúk Pána, o ktorom vieme, že je Otcom bohatým na dobro voči svojim deťom.

Druhý postoj, ktorým sa Štefan pripodobnil Ježišovi v jeho vrcholnom momente kríža, je odpustenie. Štefan svojim prenasledovateľom nezlorečí, ale sa za nich modlí: „Potom si kľakol a zvolal veľkým hlasom: ‘Pane, nezapočítaj im tento hriech’“ (Sk 7,60). Dnešné prvé čítanie nás pozýva, aby sme sa učili od svätého Štefana odpúšťať, neustále odpúšťať; a nie je to ľahké, to všetci vieme. Odpustenie ale rozširuje srdce človeka, rodí v ňom ochotu deliť sa, a obdarúva ho vyrovnanosťou a pokojom.

Prvomučeník Štefan nám ukazuje cestu, akou treba ísť v medziľudských vzťahoch v rodine, škole, na pracovisku, vo farnosti a v jednotlivých spoločenstvách: byť stále pripravení odpúšťať. Logika odpúšťania a milosrdenstva vždy víťazí a otvára perspektívy nádeje. Ale schopnosť odpúšťať treba pestovať modlitbou, ktorá nám umožňuje upriamiť svoj pohľad na Ježiša Krista.

Svätý Štefan dokázal odpustiť svojim katom, lebo – plný Ducha Svätého – svoj zrak upriamil na nebo a Boha (porov. Sk 7,55). Modlitba mu dodala silu podrobiť sa mučeníctvu. Musíme teda s naliehaním prosiť Ducha Svätého, aby na nás vylial dar sily, ktorá uzdravuje naše strachy, naše slabosti, naše malosti a rozšíri naše srdce pre odpúšťanie. Vždy odpustiť!

Vzývajme Pannu Máriu a svätého Štefana o ich príhovor. Ich orodovanie nech nám pomáha vždy sa zveriť Bohu, predovšetkým v ťažkých okamihoch, a nech nás posilní v predsavzatí byť mužmi a ženami schopnými odpúšťať.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-

26 decembra 2018, 17:42