Anjel Pána v 3. adventnú nedeľu: Boh dáva radosť jasavú i pokojnú

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V túto tretiu adventnú nedeľu nás liturgia pozýva k radosti. Počujete dobre: k radosti. Prorok Sofoniáš sa obracia na malú časť ľudu Izraela týmito slovami: „Jasaj, dcéra sionská, plesaj, Izrael! Raduj sa a veseľ z plného srdca, dcéra jeruzalemská!“ (3,14). Jasať radosťou, plesať a tešiť sa: k tomuto sme v dnešnú nedeľu pozvaní. Obyvatelia svätého mesta sa majú radovať, lebo Pán zrušil svoj rozsudok (porov. v. 15). Boh odpustil, nechcel trestať! Z toho dôvodu už ľud nemá dôvod na smútok, na skľúčenosť, ale má prejaviť radostnú vďačnosť Bohu, ktorý chce vždy vykúpiť a zachrániť tých, ktorých miluje. Pánova láska k svojmu ľudu je ustavičná, dá sa prirovnať k otcovskej nehe k deťom, snúbencovej nehe k snúbenici, tak ako hovorí aj prorok Sofoniáš: „Teší sa a plesá nad tebou, obnovuje k tebe svoju lásku, plesá nad tebou a jasá“ (v. 17). V tomto spočíva táto nedeľa, nazývaná radostnou, tretia nedeľa Adventu, pred Vianocami.

Sofoniášova výzva sa osobitne hodí na tento čas, kedy sa pripravujeme na Vianoce, pretože sa vzťahuje na Ježiša, Emanuela, „Boha s nami“: jeho prítomnosť je prameňom radosti. Prorok Sofoniáš totiž hovorí: „Kráľ Izraela, Pán, je s tebou“; a o trochu neskôr zopakuje: „Pán, tvoj Boh, je s tebou, on je mocný“ (v. 15.17). Toto posolstvo nachádza svoj plný význam v okamihu zvestovania Panne Márii, ako nám ho podáva evanjelista Lukáš. Slová anjela Gabriela Panne Márii sú ako ozvena slov proroka Sofoniáša. Čo hovorí archanjel Gabriel Panne Márii? „Raduj sa, milosti plná, Pán je s tebou“ (porov. Lk 1,28). Takže vraví jej „raduj sa“. V akejsi zapadnutej dedinke v Galilei, v srdci jednej, svetu úplnej neznámej mladej dievčiny Boh zapaľuje iskierku radosti pre celý svet. Dnes je toto isté posolstvo určené Cirkvi, ktorá je pozvaná prijať Evanjelium, aby sa stalo telom, aby nabralo formu konkrétneho života. Hovorí Cirkvi, všetkým nám: „Raduj sa, malá komunita kresťanov, chudobná a skromná, no krásna v mojich očiach, pretože vrelo túžiš po mojom Kráľovstve, si hladná a smädná po spravodlivosti, s trpezlivosťou utkávaš sieť pokoja, neženieš sa za tými, čo majú práve v rukách moc, ale verne zostávaš po boku chudobných. A tak z ničoho nemáš strach a tvoje srdce sa raduje“. Ak žijeme takto, v prítomnosti Pána, naše srdce sa bude ustavične radovať. Tou „vysokou“ radosťou, keď je prekypujúca, i tou skromnou radosťou  každodennosti, čiže pokojom. Pokoj je tou drobnejšou radosťou, ale je to radosť.

Aj sv. Pavol nás dnes vyzýva, aby sme si v ničom nezúfali, ale za každých okolností prednášali Bohu naše žiadosti, naše potreby a trápenia „v modlitbách a prosbách“ (Flp 4,6). Vedomie, že sa v ťažkostiach vždy môžeme obrátiť na Pána a že on nikdy neodmietne naše volanie, je veľkým dôvodom na radosť. Nijaká obava či strach nás nikdy nebudú môcť obrať o ten pokoj, ktorý nepochádza z ľudských vecí, z ľudskej potechy – nie, ide o pokoj pochádzajúci od Boha, z poznania, že Boh láskyplne vedie náš život a robí tak neprestajne. I uprostred problémov a trápení táto istota živí našu nádej a odvahu.

Aby sme ale prijali Pánovo pozvanie k radosti, je treba, aby sme boli ochotní vstúpiť do dialógu. Čo sa tým chce povedať? Tak ako tí, čo počúvali kázanie Jána Krstiteľa a potom sa ho pýtali: Ty kážeš takto, ale my, «čo teda máme robiť?» (Lk 3,10). – Čo musím urobiť? Táto otázka je prvým krokom k obráteniu, ku ktorému sme pozvaní počas adventného obdobia. Každý z nás nech sa spýta: Čo musím urobiť? Možno drobnosť, ale „čo mám urobiť?“. A Panna Mária, ktorá je našou matkou, nech nám pomáha otvoriť naše srdcia „Bohu, ktorý prichádza“, aby zaplavil radosťou celý náš život.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk,jb-