Pápež František: V pútnickej svätyni sa má každý cítiť ako doma

Približne 600 prítomným Svätý Otec pripomenul nenahraditeľnú úlohu pútnických miest udržiavať klenot ľudovej zbožnosti:

„Ako veľmi potrebujeme pútnické miesta pre každodenné napredovanie Cirkvi! Sú miestom, kde sa náš ľud ochotne zhromažďuje, aby vyjadril svoju vieru v jednoduchosti a podľa rozličných tradícií, ktoré sme si osvojili už od detstva. V mnohých ohľadoch sú naše pútnické miesta nenahraditeľné, pretože udržiavajú živou ľudovú zbožnosť, obohacujúc ju o istú katechetickú formáciu, ktorá podporuje a posilňuje vieru a súčasne živiac svedectvo lásky.“

Pápež pripomenul, aký veľký význam ľudovej zbožnosti pripisoval už pápež sv. Pavol VI. v apoštolskej exhortácii Evangelii nuntiandi. Zacitoval aj istého talianskeho biskupa, ktorý nazýva ľudovú zbožnosť „imunitným systémom Cirkvi“.

Pohostinnosť – každý sa má na pútnickom mieste cítiť ako doma

Svätý Otec zdôraznil dôležitosť prejavov pohostinnosti voči pútnikom. Tí prichádzajú nielen v skupinách, ale aj individuálne. Je smutné, keď pri príchode do sanktuária, častokrát po dlhej ceste, sa nenájde nikto, kto by pútnikov privítal. No ešte smutnejšie je, keď pútnici nájdu zamknuté dvere. Pred materiálnymi vecami či financiami sú prioritou vždy pútnici. Každý sa na pútnickom mieste má cítiť ako doma, „ako dlho očakávaný člen rodiny, ktorý sa konečne vrátil domov“, uviedol Svätý Otec. Ako ďalej dodal, ľudia prichádzajú na pútnické miesta z rozličných, nielen náboženských dôvodov, a práve zakúsená pohostinnosť im pomáha otvoriť svoje srdce milosti:

„Je treba brať do úvahy aj to, že mnohí ľudia navštívia pútnické miesto preto, že to patrí k miestnej tradícii, niekedy pre atraktívnosť jeho umeleckých diel alebo preto, že leží vo veľmi krásnom a pôsobivom prírodnom prostredí. Títo ľudia, keď sa im dostane prívetivé prijatie, stávajú sa ochotnejšími otvoriť si srdce a nechať ho stvárňovať milosťou. Priateľská atmosféra je úrodným zrnkom, ktoré naše pútnické miesta môžu zasiať do pôdy, ktorú predstavujú pútnici, dovoľujúc im znovuobjaviť tú dôveru v Cirkev, ktorá neraz mohla byť sklamaná zakúsením ľahostajnosti.“

Miesto modlitby a príležitosť k spovedi

„Pútnické miesto je predovšetkým miestom modlitby“, uviedol ďalej pápež František, pričom pripomenul, že väčšina sanktuárií  je venovaná mariánskej zbožnosti. V oblasti modlitby Svätý Otec zdôraznil dve požiadavky týkajúce sa pútnických miest: dôležitosť podporovania modlitby Cirkvi slávením sviatostí, kde sa každý jednotlivec cíti byť súčasťou väčšej komunity vyznávajúcej v každom kúte zeme tú istú vieru. Pútnické miesta sú však zároveň „povolané živiť modlitbu pútnika ako jednotlivca v tichosti jeho srdca“.

„Nikto by sa v našich svätyniach nemal cítiť ako cudzinec, predovšetkým, keď tam dorazí s ťažobou vlastného hriechu“, zdôraznil ďalej Svätý Otec, pretože ako povedal, pútnické miesto je privilegovaným priestorom pre zakúsenie bezhraničného milosrdenstva Boha.

„Sviatosť zmierenia, ktorá sa tak často slávi v sanktuáriách, potrebuje dobre formovaných, svätých, milosrdných kňazov, schopných dať zakúsiť skutočné stretnutie s Pánom, ktorý odpúšťa. Prial by som si, aby predovšetkým v sanktuáriách nikdy nechýbala osoba „misionára milosrdenstva“ – ak na nejakom pútnickom mieste chýba, nech oňho požiadajú na dikastériu – , ako verného svedka lásky Otca, ktorý ku všetkým roztvára náručie a ide im v ústrety, šťastný, že opäť našiel toho, kto sa vzdialil (porov. Lk 15,11-32).

Ako napokon uviedol Petrov nástupca, pútnickým miestam by mali byť vlastné aj skutky milosrdenstva. Svätý Otec z bohatých osobných spomienok z Argentíny ilustroval, ako veľa zaváži správny postoj u kňaza slúžiaceho na pútnickom mieste. Žiada sa, aby mal schopnosti a charizmu pre takýto pastoračný kontakt s ľuďmi.

-zk-