Cerca

Vatican News
2018.11.28 Udienza Generale Pápež František počas generálnej audiencie v Aule Pavla VI.  (Vatican Media)

Katechéza: Nový zákon v Kristovi a túžby podľa Ducha

Prinášame plné znenie katechézy Svätého Otca Františka pri generálnej audiencii 28. novembra 2018. Úvodom ku katechéze bol úryvok z Listu sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,16-18. 22-23).

Začali sme od vďačnosti ako základu vzťahu dôvery a poslušnosti. Boh, ako sme videli, nežiada nič prv než by nám nebol daroval omnoho viac. Pozýva nás k poslušnosti, aby nás vykúpil z klamu modlárstiev, ktoré nás držia vo svojej moci. Veď hľadanie vlastnej realizácie v idoloch tohto sveta nás vnútorne vyprázdňuje a zotročuje, zatiaľ čo vzrast

 a pevnosť získavame zo vzťahu s Ním, ktorý nás svojím otcovstvom robí v Kristovi synmi a dcérami (porov. Ef 3,14-16).

Toto v sebe zahŕňa proces požehnania a oslobodenia, ktoré sú tým pravým odpočinkom. Ako hovorí žalm: «Len u Boha nájde pokoj moja duša, jedine od teba prichádza mi spása» (Ž 62,2).

Tento oslobodený život sa stáva prijatím našej osobnej histórie a zmieruje nás s tým, čo sme od detstva doteraz prežili, robiac nás dospelými a schopnými dať správnu váhu skutočnostiam a osobám v našom živote. Touto cestou vstupujeme do vzťahu s blížnym, čo v zmysle lásky, ktorú Boh prejavuje v Ježišovi Kristovi, je povolaním ku kráse vernosti, veľkodušnostiautentickosti.

Avšak na to, aby sme takto žili – čiže v kráse vernosti, veľkodušnosti a autentickosti – potrebujeme nové srdce, v ktorom prebýva Duch Svätý (porov. Ez 11,19;36,26). Kladiem si otázku: ako nastane táto „transplantácia“ srdca – od starého k novému? Prostredníctvom daru nových túžob (porov. Rim 8,6), ktoré do nás zasieva Božia milosť, osobitne prostredníctvom Desiatich prikázaní, ktoré Ježiš priviedol k naplneniu, ako to učí v „reči na vrchu“ (porov. Mt 5,17-48). Veď pri kontemplácii života opísaného v Desatore, čiže života vďačného, slobodného, autentického, žehnajúceho, dospelého, ochraňujúceho a milujúceho život, verného, veľkodušného a úprimného, sa takmer bez toho, že by sme si to povšimli, nachádzame pred Kristom. Desatoro je jeho „röntgenovou snímkou“, opisuje ho ako fotografický negatív, ktorý dáva vystúpiť jeho tvári – tak, ako na Turínskom plátne. A takto Duch Svätý zúrodňuje naše srdce vkladajúc doň túžby, ktoré sú jeho darom, túžby Ducha. Dáva nám túžiť podľa Ducha, túžiť v rytme Ducha, túžiť s hudbou Ducha.

Hľadiac na Krista vidíme krásu, dobro, pravdu. A Duch vyvoláva život, ktorý sleduje tieto jeho túžby a podnecuje v nás nádej, vieru a lásku.

Takto plnšie objavujeme, čo to znamená, že Pán Ježiš neprišiel zákon zrušiť, ale ho naplniť, dať mu rásť. A zatiaľ čo zákon podľa tela bol určitým radom predpisov a zákazov, podľa Ducha sa ten istý zákon stáva životom (porov. Jn 6,63; Ef 2,15), pretože nie je viac akousi normou, ale samotným telom Krista, ktorý nás miluje, hľadá nás, odpúšťa nám, utešuje nás a vo svojom Tele znovu dáva dohromady spoločenstvo s Otcom, stratené neposlušnosťou hriechu.

A takto sa negatívne znenie litery, záporná formulácia prikázaní: „nepokradneš“, „nepreriekneš“, „nezabiješ“, to záporné „ne“ sa premieňa na pozitívny postoj: milovať, mať v srdci miesto pre druhých – všetko sú to túžby rozsievajúce pozitívnosť. A toto je tá plnosť zákona, ktorú nám prišiel Ježiš priniesť.

V Kristovi, a jedine v ňom, Desatoro prestáva byť odsúdením (porov. Rim 8,1) a stáva sa autentickou pravdou ľudského života, čiže túžbou lásky – tu sa rodí túžba po dobre, po konaní dobra – túžbou radosti, pokoja, zhovievavosti, láskavosti, dobroty, vernosti, miernosti a sebaovládania. Z tých „nie“ sa prechádza k tomuto „áno“ – k pozitívnemu postoju srdca, ktoré sa otvára mocou Ducha Svätého.

Tu vidíme, na čo nám slúži hľadať Krista v Desatore: aby sme naše srdce urobili plodným, aby bolo gravidné láskou a otvorilo sa Božiemu dielu. Keď človek nasleduje túžbu žiť podľa Krista, vtedy otvára dvere spáse, ktorá nemôže neprísť, pretože Boh Otec je veľkodušný, a ako hovorí Katechizmus, «má smäd po tom, aby sme mali smäd po ňom» (č. 2560).

Ak tým, čo ničí ľudské srdce, sú nedobré túžby (porov. Mt 15,18-20), Duch vkladá do nášho srdca svoje sväté túžby, ktoré sú zárodkom nového života (porov. 1 Jn 3,9). Nový život totiž nepredstavuje titanské úsilie dostať sa do súladu s nejakou normou, ale nový život je samotný Boží Duch, ktorý nás začína viesť až kým sa dostaví jeho ovocie, v jednej šťastnej súčinnosti medzi našou radosťou z toho, že sme milovaní a jeho radosťou z toho, že nás miluje. Stretávajú sa tu tieto dve radosti: Božia radosť z toho, že nás miluje a naša radosť z toho, že sme milovaní.

Hľa, čo znamená Desatoro pre nás kresťanov: kontemplovať Krista, aby sme sa otvorili na prijatie jeho srdca, na prijatie jeho túžob, na prijatie jeho Svätého Ducha.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-

28 novembra 2018, 15:40