Albánci putovali do Vatikánu pri 550. výročí smrti Skanderbega

Svätý Otec František sa dvestočlennej albánskej delegácii za účasti predsedu parlamentu Gramoza Ruçiho prihovoril na osobitnej večernej audiencii 19. novembra v Klementínskej sále. Prítomní boli vedúci moslimskej komunity v Albánsku a vedúci celosvetovej komunity moslimských bektašov, z katolíckych predstaviteľov to bol predseda biskupskej konferencie Albánska, arcibiskup Tirany-Drača Mons. George Frendo, a ďalší traja biskupi albánskych veriacich latinského i východného obradu.

Pápež František v príhovore vyzdvihol veľký význam Skanderbega, ktorého pripomenul ako „odvážneho syna silného a veľkodušného národa, ktorý s odvahou chránil duchovné hodnoty a kresťanské meno, až tak, že sa stal hodný titulu „Kresťanský bojovník“ a svojimi činmi sformoval kultúrnu identitu Albánska.“

Juraj Kastriota (albán. Gjergj Kastrioti) nazývaný tiež  Skanderbeg sa narodil v roku 1405 v albánskej šľachtickej rodine. Viedol boje proti rozpínajúcej sa Osmanskej ríši, ktorými bránil slobodu svojho národa a zachovanie kresťanstva. V období od roku 1443 až do jeho smrti v roku 1468 sa mu v spojenectve s Benátskou republikou a za podpory pápeža podarilo zamedziť tureckej invázii do Európy. Počas svojho života Skanderbeg udržiaval vzťahy s piatimi pápežmi: Eugenom IV. Mikulášom V., Kalixtom III., Piom II. a Pavlom II.

Mnohí Albánci sa po Skanderbegovej smrti a tureckej invázii do krajiny rozhodli emigrovať do Talianska. Usadili sa hlavne v južných oblastiach Kalábrie a Sicílie, kde vznikli aj albánske cirkevnosprávne jednotky: Lungro, Piana degli Albanesi a Grottaferrata. V súčasnosti žije v Taliansku polmiliónová albánska menšina, označovaná ako Arberesh alebo Italoalbánci.

Pri príležitosti významného výročia bol v Albánsku vyhlásený „Skanderbegov národný rok“. Pápež František vyjadril žičenie „spoločnému úsiliu inštitúcií i občanov o autentický a vyvážený rozvoj, aby si mladé generácie nemuseli voliť emigráciu a oslabovať tak krajinu o sily a schopnosti nevyhnutné pre jej ľudský a občiansky rast“.

Svätý Otec vo svojom príhovore pripomenul aj svoju návštevu tejto balkánskej republiky pred štyrmi rokmi, kedy vyzdvihol jej veľký príklad v spoločnom pokojnom spolunažívaní medzi veriacimi rôznych náboženstiev:

„Ako som sa mal možnosť vysloviť pri príležitosti mojej návštevy v Albánsku, «ovzdušie vzájomného rešpektu a dôvery medzi katolíkmi, pravoslávnymi a moslimami je vzácne dobro pre krajinu a nadobúda osobitný význam v tejto našej dobe» (Stretnutie s autoritami, 21. septembra 2014). To dokazuje, že mierové spolužitie medzi občanmi patriacimi k rôznym náboženstvám je cesta, ktorá je v konkrétnych podmienkach priechodná, vytvára harmóniu a uvoľňuje najlepšie sily a kreativitu celého národa, premieňajúc jednoduché spolužitie na skutočnú spoluprácu a bratskosť. Príklad toho vidíme práve tu.“

Na záver pápež František všetkým prítomným udelil svoje apoštolské požehnanie na príhovor svätých albánskych mučeníkov a svätej Matky Terezy z Kalkaty. Na audiencii sa zúčastnila aj skupina albánskych umelcov, ktorých večer čakalo vystúpenie v jednom z Rímskych divadiel.

-ab, jb-