Beta verzia

Cerca

Vatican News
Komunitu Latinskoamerického kolégia prijal Svätý Otec v Klementínskej sále Komunitu Latinskoamerického kolégia prijal Svätý Otec v Klementínskej sále  (Vatican Media)

Podnety pápeža Františka kňazom Pápežského latinskoamerického kolégia

Pápežské latinskoamerické kolégium v Ríme slávi tento rok 160 rokov svojej existencie. Stovku jeho alumnov prijal pri tejto príležitosti pápež František na audiencii vo Vatikáne vo štvrtok 15. novembra.

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Kolégium, na ktorom študujú kňazi zo všetkých diecéz Latinskej Ameriky, založil v roku 1858 pápež Pius IX. Jeho meno figuruje aj v oficiálnom španielskom názve inštitúcie: Pontificio Colegio Pio Latino Americano – v skratke „Pio Latino“ alebo „Piovo latinskoamerické kolégium“. O formáciu členov kolégia sa od počiatku jeho existencie starajú jezuiti.

Svätý Otec pri stretnutí v Klementínskej sále vo Vatikáne pripomenul špecifikum  komunity latinskoamerického kolégia, keďže sa neviaže na jednu krajinu či charizmu, ale na celý kontinent, resp. latinskoamerický kultúrno-geografický priestor.

Po poďakovaní rektorovi kolégia P. Gilbertovi Freiremu SJ a celému vedeniu i laickým spolupracovníkom Svätý Otec ponúkol v príhovore viacero podnetov na zamyslenie. Prvý sa týkal kultúrnej a duchovnej súdržnosti:

„Jeden z fenoménov, ktoré v súčasnosti silne zasahujú kontinent je kultúrna fragmentácia, polarizácia v sociálnom tkanive a strata koreňov. (...) Nové generácie vykorenené a roztrieštené! Cirkvi nie je táto situácia cudzia a sama je vystavená tomuto pokušeniu (...). Aj Cirkev trpí inváziou ideologických kolonizácií.“

Významnou úlohou Piovho latinskoamerického kolégia je preto podľa pápežových slov vytvorenie spoločenstva, ktoré si vzájomne poskytuje oporu. Čas strávený v Ríme má byť pre študentov kolégia príležitosťou nadviazať priateľské a bratské vzťahy a vytvoriť vzájomné puto:

„Je to kňazská komunita, ktorá objavuje, že hlavná sila, ktorá zaváži pre vytváranie histórie sa rodí z konkrétnej solidarity medzi vami dnes, a bude pokračovať zajtra medzi vašimi cirkvami a národmi, aby ste boli schopní prevýšiť to čisto „farské“ a viesť spoločenstvá k tomu, aby sa vedeli otvoriť voči iným, aby utkávali a uzdravovali nádej (porov. Evangeli gaudium, 228). (...)

Bez tohto cítenia spolupatričnosti a práce bok po boku sa naopak roztratíme, oslabíme sa, ba ešte horšie, pripravíme mnohých našich bratov a sestry o silu, svetlo a útechu priateľstva s Ježišom Kristom a o komunitu viery, ktorá im dá horizont zmyslu a života. (EG, 49). Takto by sme kúsok po kúsku a takmer bez povšimnutia skončili pri tom, že budeme Latinskej Amerike ponúkať akéhosi «Boha bez Cirkvi, Cirkev bez Krista, Cirkev bez ľudu» (Homília v Dome sv. Marty, 11. nov. 2016).

Pápež ďalej prítomným mladým kňazom pripomenul: „Láska ku Kristovi a Kristova láska sa nemôže prejaviť inak ako v „pasii“ pre život a osud našich národov a v osobitnej solidarite s najchudobnejšími, trpiacimi a núdznymi.“ V tejto súvislosti spomenul aj osobnosť nedávno kanonizovaného sv. Oscara Romera, ktorý bol tiež odchovancom Pápežského latinskoamerického kolégia. Sprievodkyňou na ceste, ktorá „zachraňuje z paralýzy, zmätku a strachu“ je Panna Mária, zdôraznil kňazom Svätý Otec a dodal:  

„Na ceste kultúrnych a pastoračných križovatiek nie sme siroty, naša Matka nás sprevádza. (...) Bratia kňazi, nezabudnime na ňu a dôverne ju prosme, aby nás učila ako kráčať, aby nás oslobodila od zvrátenosti klerikalizmu, každý deň väčšmi nás robila „pastiermi ľudu“ a nedovolila, aby sme sa premenili na „štátnych klerikov“.“

Na záver sa pápež František obrátil osobitne na prítomných jezuitov zodpovedných za kolégium, ktorých pri audiencii sprevádzal aj generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej P. Arturo Sosa SJ.

„Ďakujem za vašu prácu a úlohu. Jednou z najvýznačnejších charakteristík charizmy Spoločnosti je úsilie o zosúlaďovanie protikladov bez upadnutia do redukujúceho zjednodušovania. Toto je to, čo si želal sv. Ignác, keď uvažoval o jezuitoch ako ľuďoch kontemplatívnych aj v činnosti, ľuďoch rozlišovania i poslušnosti, zaangažovaných v každodennosti i slobodných odísť. Misia, ktorú Cirkev vkladá do vašich rúk si od vás žiada múdrosť a oddanosť, aby ten čas, ktorí chlapci prežijú v dome, bol pre nich príležitosťou sýtiť sa týmto darom Spoločnosti, učiac sa zosúlaďovať protiklady, ktoré nám život ponúka a bude ponúkať, bez toho, aby upadli do redukcionizmov, prekonávajúc ich v duchu rozlišovania a slobody.

(Žiada si to) učiť ich postaviť sa k problémom a konfliktom bez strachu; vedieť zvládať nesúhlas i konfrontáciu. Učiť ich odhaľovať každý druh síce „korektného“, avšak splošťujúceho diskurzu - toto je kľúčová úloha, ktorou sprevádzate vašich bratov vo formácii. Pomáhajte im objavovať umenie a chuť rozlišovania ako spôsobu postupovania na objavenie cesty Ducha uprostred ťažkostí, vychutnávajúc a vnútorne cítiac ono «Deus semper maior» (Boh je vždy väčší). Buďte im učiteľmi veľkých obzorov a súčasne ich priúčajte ujímať sa toho, čo je nepatrné, objímať chudobných, chorých a zhostiť sa dennodennej konkrétnosti. «Non coerceri a maximo, contineri tamen a minimo divinum est» (Nedať sa obmedziť ani v najväčšom a predsa byť prítomný aj v najmenšom, to je vlastnosť božia).“

16 novembra 2018, 13:37