Anjel Pána s pápežom Františkom v Nedeľu Krista Kráľa

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Slávnosť Krista Kráľa celého sveta, ktorú dnes slávime,

je umiestnená na koniec liturgického roka a pripomína nám, že život stvorenstva nenapreduje len tak náhodou, ale postupuje smerom k záverečnému cieľu: ku konečnému zjaveniu Krista, Pána dejín a celého stvoreného sveta. Zavŕšením dejín bude jeho večné kráľovstvo. Dnešná evanjeliová stať (porov. Jn 18,33b-37) nám hovorí o tomto kráľovstve, o kráľovstve Krista, o Ježišovom kráľovstve, rozprávajúc o potupnej chvíli, v ktorej sa Ježiš ocitol po tom, čo ho zajali v Getsemanskej záhrade: poviazaný, dourážaný, obvinený a predvedený pred autority Jeruzalema. Následne je postavený pred rímskeho prokurátora ako niekto, kto útočí na politickú moc, aby sa stal kráľom Židov. Pilát preto začína svoje vyšetrovanie a v dramatickom dialógu sa Ježiša až dva razy pýta či je kráľ (porov. v. 33b.37).

Ježiš prvý najprv odpovedá, že jeho kráľovstvo „nie je z tohto sveta“ (v. 36). Potom privolí: „Sám hovoríš, že som kráľ“ (v. 37). Na základe celého jeho života je jasné, že Ježiš nemá politické ambície. Pripomeňme si, že po rozmnožení chleba ho ľud, plný nadšenia zo zázraku, chcel vyhlásiť za kráľa, aby zvrhol moc Rimanov a znovunastolil kráľovstvo Izraela. Avšak pre Ježiša kráľovstvo predstavuje niečo iné, a zaiste sa neuskutočňuje vzburou, násilím či silou zbraní. Preto sa utiahol do ústrania na vrch modliť sa (porov. Jn 6,5-15). Teraz, keď odpovedá Pilátovi, poukazuje na to, že jeho učeníci nebojujú, aby ho obránili. Hovorí: „Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom“ (v. 36).

Ježiš chce dať pochopiť, že nad politickou mocou stojí iná, omnoho väčšia, ktorá sa nedosahuje ľudskými prostriedkami. On prišiel na svet, aby vykonával práve túto moc, ktorou je láska, a tak vydal svedectvo pravde (porov. v. 37). Ide tu o božiu pravdu, ktorá je v podstate základným posolstvom Evanjelia: „Boh je láska“ (1 Jn 4,8) a chce v tomto svete nastoliť svoje kráľovstvo lásky, spravodlivosti a pokoja. A toto je to kráľovstvo, ktorého je Ježiš kráľom a ktoré má rozsah až po koniec čias. Dejiny nás učia, že kráľovstvá založené na sile zbraní a na represii sú krehké a skôr či neskôr sa rúcajú. Ale Božie kráľovstvo je založené na láske a svoje korene zapúšťa v srdciach – Božie kráľovstvo je zakorenené v srdciach –, udeľujúc tým, ktorí ho prijímajú pokoj, slobodu a plnosť života. My všetci chceme pokoj, všetci chceme slobodu a chceme plnosť. A ako to dosiahnuť? Dovoľ, aby sa Božia láska, Božie kráľovstvo, Ježišova láska, zakorenila v tvojom srdci, a nadobudneš pokoj, budeš mať slobodu a plnosť.

Ježiš dnes od nás žiada, aby sme mu dovolili stať sa naším kráľom. Kráľom, ktorý svojím slovom, svojím príkladom a svojím životom obetovaným na kríži nás zachránil pred smrťou. A tento Kráľ ukazuje cestu k poblúdenému človeku, dáva nové svetlo našej existencii poznačenej pochybnosťami, strachom a každodennými skúškami. Nesmieme ale zabúdať na to, že Ježišovo kráľovstvo nie je z tohto sveta. On bude môcť dať nový zmysel nášmu životu, ktorý je častokrát vystavený tvrdým skúškam aj kvôli našim vlastným chybám a hriechom, len za podmienky, že sa neriadime logikou sveta a jeho „kráľov“.

Nech nám Panna Mária pomáha prijať Ježiša za Kráľa nášho života a šíriť jeho kráľovstvo vydávaním svedectva o pravde, ktorá je láskou.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-