Cerca

Vatican News
Poludňajší pozdrav Svätého Otca pri modlitbe Anjel Pána Poludňajší pozdrav Svätého Otca pri modlitbe Anjel Pána  (ANSA)

Anjel Pána s pápežom Františkom: Zostane nám len to, čo sme darovali

Príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána 18. novembra 2018, v 33. nedeľu obdobia cez rok, ktorá sa zároveň slávi ako Svetový deň chudobných.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V úryvku z dnešného nedeľného Evanjelia (porov. Mk 13,24-32) Pán oboznamuje svojich učeníkov s budúcimi udalosťami. Nejde pritom o rozpravu o konci sveta, ale skôr o pozvanie žiť dobre prítomnosť, byť ostražití a vždy pripravení na to, keď budeme povolaní zložiť účty nášho života. Ježiš hovorí: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba“ (v. 24-25). Tieto slová nás privádzajú k začiatku Knihy Genezis, k príbehu o stvorení: slnko, mesiac, hviezdy, ktoré od počiatku časov žiaria podľa svojho poriadku a prinášajú svetlo, znak života, sú v Evanjeliu opísané vo svojom úpadku, až kým sa úplne neprepadnú do temnoty a chaosu, znaku konca. Avšak v tých posledných dňoch zažiari úplne nové a jedinečné svetlo: bude to svetlo Pána Ježiša, ktorý príde v sláve so všetkými svätými. Pri tom stretnutí konečne uvidíme jeho tvár v plnom svetle Najsvätejšej Trojice; tvár vyžarujúcu lásku, pred ktorou sa v plnej pravde ukáže aj každé ľudské bytie.

Dejiny ľudstva, ako aj osobný dejinný príbeh každého z nás, nemožno chápať ako jednoduchú po sebe idúcu následnosť slov a činov, ktoré nemajú nejaký zmysel. Nemožno si ich ani vysvetľovať vo svetle fatalistickej predstavy, ako keby všetky bolo vopred určené osudom, kde niet miesta pre slobodu a nepripúšťa sa voľba, ktorá by bola výsledkom opravdivého rozhodovania. V dnešnom Evanjeliu Ježiš skôr hovorí, že dejiny ľudstva a jednotlivcov majú svoj účel a cieľ, ktoré majú dosiahnuť: konečné stretnutie s Pánom. Nepoznáme čas ani spôsob, akým sa to udeje; Pán zdôraznil, že o tom „nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec“ (v. 32). Všetko sa to uchováva v skrytosti tajomstva Otca. Poznáme však základný princíp, s ktorým máme porovnávať svoj život: „Nebo a zem sa pominú – hovorí Ježiš –, ale moje slová sa nepominú“ (v. 31). Toto je skutočný kľúčový bod. V onen deň každý z nás bude musieť porozumieť, či nechal svoju existenciu prežiariť Slovom Božieho Syna, alebo či sa namiesto toho k nemu obrátil chrbtom, lebo dal prednosť svojim vlastným slovám. Bude to, ako ešte nikdy predtým, chvíľa úplného odovzdania sa do Otcovej lásky a zverenia sa do jeho milosrdenstva.

Nikto pred touto chvíľou neujde, nikto z nás! Chytráctvo, ktoré často používame na vylepšenie si obrazu, akým chceme pôsobiť, už viac nepomôže; rovnako tak ani moc peňazí a ekonomických prostriedkov, o ktorých si spupne namýšľame, že nimi môžeme kupovať všetko a všetkých, už nebudeme môcť viac použiť. Nebudeme mať so sebou nič iné, len to, čo sme urobili v tomto živote vo viere v jeho Slovo: všetko a nič z toho, čo sme urobili alebo čo sme nechali nedokončené. So sebou si vezmeme len to, čo sme darovali.

Prosme o príhovor Pannu Máriu, aby sme vedomí si našej dočasnosti na tejto zemi a našej obmedzenosti neprepadli úzkosti, ale aby nás to pobádalo k zodpovednosti voči nám samým, voči našim blížnym a celému svetu.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-

18 novembra 2018, 16:34