Hľadaj

Pápež František prijíma obetné dary od mladých počas svätej omše Pápež František prijíma obetné dary od mladých počas svätej omše 

Homília Svätého Otca pri otváracej omši Synody o mladých

V plnom znení prinášame homíliu Svätého Otca Františka pri otváracej svätej omši Biskupskej synody o mladých, ktorú slávil za účasti synodálnych otcov a veriaceho ľudu na Námestí sv. Petra v stredu 3. októbra 2018.

«Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.» (Jn 14,26)

Týmto spôsobom, tak jednoducho, Ježiš ponúka svojim nasledovníkom istotu, že bude sprevádzať celé ich misionárske dielo, ktoré im bude zverené. Duch Svätý bude ako prvý chrániť a udržiavať vždy živú a aktuálnu spomienku na Majstra v srdciach nasledovníkov. Je to on, kto učiní, že bohatstvo a krása Evanjelia bude zdrojom neustálej radosti a novosti.

Na začiatku tohto momentu milosti pre celú Cirkev, v zhode s Božím slovom, prosme s vytrvalosťou Tešiteľa, aby nám pomohol pamätať si a oživiť v sebe Pánove slová, pri ktorých nám horelo srdce (por. Lk 24,32). Zápal a evanjeliové nadšenie, ktoré spôsobujú zápal a nadšenie pre Krista. Pamäť, ktorá môže prebudiť a obnoviť v nás schopnosť snívať a dúfať. Pretože vieme, že naši mladí budú schopní prorokovať a mať vízie do takej miery, v akej my, teraz už dospelí či starí, sme schopní snívať, a tak infikovať a deliť sa so snami a nádejami, ktoré nosíme v srdci. (por. Joel 3,1).

Nech nám Duch Svätý dá milosť byť synodálnymi otcami „pomazanými“ darom snov a nádeje, aby sme mohli z našej strany, „pomazávať“ našich mladých darom proroctva a vízie. Nech nám dá milosť byť pamäťou činorodou, živou, účinnou, ktorá sa z generácie na generáciu nenechá priškrtiť či gniaviť prorokmi pohrôm a nešťastí, ani našimi obmedzeniami, chybami a hriechmi, ale je schopná nachádzať priestory na rozpálenie srdca a rozpoznanie ciest Ducha. A s týmto postojom poddajného načúvania hlasu Ducha sme prišli zo všetkých končín sveta. Dnes po prvý krát sú tu s nami aj dvaja spolubratia biskupi z kontinentálnej Číny. Srdečne ich privítajme: jednota celého biskupského zboru s nástupcom Petra je ešte viac viditeľná vďaka ich prítomnosti.

„Pomazaní v nádeji“ začíname nové cirkevné stretnutie, schopné zväčšiť horizonty, rozšíriť srdce a premeniť tie štruktúry, ktoré nás dnes paralyzujú, oddeľujú nás a vzďaľujú od mladých, nechávajúc ich vystavených nepohode a osirotených o spoločenstvo viery, ktoré by ich prijímalo, o horizont zmyslu a života. (porov. Evangelii gaudium, 49).

Nádej na nás kladie výzvy, núti nás do pohybu a láme konformizmus typu „vždy sa to robilo takto“, a žiada nás vstať, aby sme priamo pozerali do tváre mladých a na situácie, v ktorých sa nachádzajú. Tá istá nádej nás žiada pracovať na prevrátení  situácií neistoty, vylúčenia a násilia, ktorým sú vystavení naši mladí.

Mladí, ovocie mnohých rozhodnutí urobených v minulosti, nás volajú ujať sa spolu s nimi prítomnosti s väčším nasadením a bojovať proti tomu, čo akýmkoľvek spôsobom bráni ich životu rozvíjať sa s dôstojnosťou. Oni nás prosia a žiadajú od nás kreatívne zaangažovanie, inteligentný dynamizmus, v ktorom je zápal a napĺňa ho nádej, a aby sme ich neponechali samých na seba v rukách toľkých obchodníkov so smrťou, ktorí utláčajú ich život a zatemňujú ich víziu.

Táto schopnosť spoločného snívania, ktorú nám Pán dnes dáva do daru ako Cirkvi, si vyžaduje – podľa toho, čo nám povedal svätý Pavol v prvom čítaní –, aby sme medzi nami prehĺbili postoj, ktorý je veľmi jasný: „Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných“ (Fil 2,4). A zároveň mieri ešte vyššie, keď žiada, aby sme s pokorou považovali druhých za vyšších od nás samých (prov. v. 3). V takomto duchu sa budeme usilovať načúvať jedni druhým, aby sme spoločne rozlíšili to, čo Pán žiada od svojej Cirkvi. A toto si od nás vyžaduje, aby sme boli pozorní a dobre bdeli, aby neprevládla logika sebaudržiavania a sebastrednosti (autoreferenčnosti), ktorá vedie k tomu, že sa robí dôležitým niečo, čo je druhoradé, a druhoradým to, čo je dôležité. Láska k Evanjeliu a k ľudu, ktorý nám bol zverený si vyžaduje, aby sme rozšírili pohľad a nestratili zo zraku misiu, ku ktorej nás volá, aby sme cielili k tomu väčšiemu dobru, ktoré osoží nám všetkým. Bez tohto postoja bude všetko naše úsilie márne.

Dar úprimného načúvania, premodleného a čo možno najviac pozbaveného predsudkov a podmieňovania, nám dovolí vstúpiť do kontaktu s rozličnými situáciami, ktoré prežíva Boží ľud. Načúvať Bohu, aby sme spolu s ním načúvali volaniu ľudí; načúvať ľuďom, aby sme spolu s nimi vdychovali Božiu vôľu, ku ktorej nás volá (porov. Príhovor pri modlitebnej vigílii ako prípravy na Synodu o rodine, 4. okt. 2014).

Tento postoj nás chráni pred pokušením upadnúť do etikárskych či elitárskych pozícií, ako aj pred sklonom k abstraktným ideológiám, ktoré nijako nekorešpondujú s realitou nášho ľudu (porov. J. M. Bergoglio, Meditácie pre rehoľníčky, 45-46).

Bratia a sestry, vložme tento čas do materskej ochrany Panny Márie. Nech nás ona, žena načúvania a pamäte, sprevádza pri rozpoznávaní stôp Ducha Svätého, aby sme s naliehavosťou (porov. Lk 1,39), uprostred snov a nádejí, sprevádzali a stimulovali našich mladých, aby neprestali prorokovať.

Synodálni otcovia, mnohí z nás sme boli mladí, alebo sme vykonávali prvé kroky v náboženskom živote v období záveru Druhého vatikánskeho koncilu. Vtedajším mladým bolo adresované posledné posolstvo koncilových otcov. K tomu, čo sme počuli ako mladí, nám prospeje znovu sa v srdci vrátiť, pamätajúc na básnikove slová: „Človek nech dodrží to, čo sľúbil ako dieťa“ (F. Hölderlin).

Takto k nám hovoria konciloví otcovia: «Cirkev počas štyroch rokov pracovala na omladení svojej tváre, aby lepšie zodpovedala plánu svojho Zakladateľa, veľkého Žijúceho, večne mladého Krista. A na záver tejto veľkolepej „revízie života“ sa obracia na vás: je to pre vás mladých, predovšetkým pre vás svojím koncilom rozsvietila svetlo, ktoré osvetľuje budúcnosť, vašu budúcnosť. Cirkev túži po tom, aby spoločnosť, ktorú sa podujímate budovať, rešpektovala dôstojnosť, slobodu, právo ľudských osôb: a týmito osobami ste vy.       [...] Ona má dôveru, [...] že budete vedieť dosvedčovať vašu vieru v život a v to, čo dáva životu zmysel: istota o existencii spravodlivého a dobrého Boha.

V mene tohto Boha a jeho Syna Ježiša vás povzbudzujeme, aby ste rozšírili svoje srdcia podľa dimenzií sveta, aby ste rozumeli, po čom volajú vaši bratia a smelo vložili vaše mladé energie do ich služby. Bojujte proti každému egoizmu. Odmietajte dať voľný priebeh popudom násilia a nenávisti, ktoré plodia vojny a ich smútočný pochod biedy. Buďte veľkodušní, čistí, úctiví a úprimní. A budujte s nadšením lepší svet, než je ten súčasný!» (Pavol VI., Posolstvo mladým na záver II. vatikánskeho koncilu, 8. dec. 1965).

Synodálni otcovia, Cirkev na vás hľadí s dôverou a láskou.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -ab, zk, jb-

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

03 októbra 2018, 15:51