Katechézy pápeža Františka o prikázaniach (10): Nezabiješ

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnešná katechéza je venovaná piatemu slovu: nezabiješ. Piate prikázanie teda znie: nezabiješ. Už sme v druhej časti Desatora, ktorá sa týka vzťahov s blížnymi; a toto prikázanie sa so svojou výstižnou a rozhodnou formuláciou týči ako múr na ochranu základnej hodnoty v ľudských vzťahoch. A ktorá hodnota je tou základnou v medziľudských vzťahoch?

 Je to hodnota života. Preto – nezabiješ.

Dá sa povedať, že všetko zlo konané vo svete je zahrnuté v tomto: pohŕdanie životom. Život je napádaný vojnami, organizáciami, ktoré vykorisťujú človeka – toľko sa o tom dočítame v novinách či vidíme v televíznych správach – špekuláciami na stvorenstve a kultúrou vyraďovania, ako aj všetkými systémami, ktoré podriaďujú ľudský život zištným kalkuláciám, zatiaľ čo škandalózny počet ľudí žije v nedôstojných podmienkach. Toto znamená opovrhovať životom, čiže istým spôsobom zabíjať.

Protirečivý prístup súhlasí aj s odstránením ľudského života v materskom lone v mene záchrany iných práv. Ako však môže byť terapeutickým, civilizovaným, či jednoducho ľudským taký čin, ktorý odstraňuje nevinný a bezbranný život v jeho rozvoji? Položím vám otázku: je správne „zbaviť sa“ ľudskej bytosti pre vyriešenie problému? Slobodno najať si vraha na vyriešenie problému? Neslobodno. Nie je správne „zbaviť sa“ človeka, hoci aj maličkého, pre vyriešenie problému. Je to akoby sme si na vyriešenie problému najali vraha.

Odkiaľ to všetko prichádza? Z čoho sa v konečnom dôsledku rodí násilie a odmietanie života? Zo strachu. Prijatie druhého je v skutočnosti výzvou voči individualizmu. Pomyslime napríklad na to, keď sa zistí, že rodiaci sa život nesie hendikep, a to aj závažný. Rodičia v týchto dramatických prípadoch potrebujú skutočnú blízkosť, skutočnú solidaritu, aby čelili tejto skutočnosti prekonávajúc pochopiteľný strach. Častokrát však dostávajú unáhlené rady, aby „prerušili“ tehotenstvo. Tak sa to len hovorí, ale „prerušiť tehotenstvo“ znamená priamo „niekoho odstrániť“.

Choré dieťatko je ako každý núdzny človek tejto zeme, ako starý človek potrebujúci pomoc, ako mnohí chudobní, ktorí ledva idú vpred: ten či tá, ktorí sa javia ako problém, sú v skutočnosti Božím darom, ktorý ma môže vytiahnuť z egocentrizmu a pomôcť mi rásť v láske. Krehký život nám ukazuje východiskovú cestu, cestu ako sa zachrániť od života uzavretého do seba a objaviť radosť z lásky. A tu by som sa chcel pristaviť, aby som sa poďakoval mnohým dobrovoľníkom, aby som vzdal vďaku silnému talianskemu dobrovoľníctvu, ktoré je tým najsilnejším, aké som kedy poznal. Ďakujem.

Čo však vedie človeka k odmietaniu života? Sú to modly tohto sveta: peniaze – „je lepšie to odstrániť, pretože to pôjde do peňazí“ –, moc a úspech. Toto sú chybné parametre na hodnotenie života. Čo je jediným autentickým meradlom života? Je ním láska, tá láska, akou ho miluje Boh! Láska, s akou Boh miluje život: toto je tá miera. Láska, s akou Boh miluje každý ľudský život.

Veď aký je pozitívny zmysel [Božieho] slova «Nezabiješ»? Je ním to, že Boh je «milovník života», ako sme len pred chvíľou počuli v biblickom čítaní.

Tajomstvo života sa nám odhaľuje tým, ako s ním zaobchádzal Boží Syn, ktorý sa stal človekom až tak, že na kríži prijal odmietnutie, slabosť, chudobu a bolesť (porov. Jn 13,1). V každom chorom dieťati, v každom slabom starčekovi, v každom zúfalom migrantovi, v každom krehkom a ohrozovanom živote je Kristus, ktorý nás hľadá (porov. Mt 25,34-46) – hľadá naše srdce, aby nám odhalil radosť z lásky.

Stojí za to prijať každý život, pretože každý človek má hodnotu krvi samotného Krista (porov. 1 Pt 1,18-19). Nemôžeme opovrhovať tým, čo Boh tak veľmi miloval!

Musíme povedať mužom a ženám sveta: neopovrhujte životom! – Životom druhých, ale aj tým vlastným, pretože aj preň platí prikázanie: «Nezabiješ». Mnohým mladým treba povedať: neopovrhuj svojou existenciou! Prestaň odmietať Božie dielo! Ty si dielom Boha! Nepodceňuj sa, neopovrhuj sebou cez závislosti, ktoré ťa zruinujú a privedú ťa k smrti!

Nech nikto nemeria život podľa klamov tohto sveta, ale nech každý prijme seba samého a tých druhých v mene Otca, ktorý nás stvoril. On je «milovníkom života»  – a toto je pekné: Boh je milovník života. My všetci sme mu tak drahí, že nám poslal svojho Syna. Ako hovorí Evanjelium, «veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život» (Jn 3,16).

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -zk, jb-