Pápežské posolstvo na Svetový deň modlitieb za ochranu stvorenstva: Hodnoty vody

Posolstvo na Svetový deň modlitieb za ochranu stvorenstva

1. september 2018

Drahí bratia a sestry!

V tento deň modlitieb za stvorenstvo by som chcel v prvom rade poďakovať Pánovi za dar nášho spoločného domu a za všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí sa usilujú ho chrániť. Som vďačný aj za mnohé projekty zamerané na štúdium a ochranu ekosystémov, za snahy zamerané na rozvoj udržateľného poľnohospodárstva a zodpovednejšieho hospodárenia s potravinami, za rôzne výchovné, duchovné a liturgické iniciatívy, ktorými sa mnohí kresťania z celého sveta zapájajú do starostlivosti o stvorenie.

Treba si to priznať: nedokázali sme zodpovedne ochrániť stvorenstvo. Stav životného prostredia na celosvetovej úrovni, ako aj v mnohých špecifických oblastiach, nemožno považovať za uspokojivý. Oprávnene vzniká potreba obnoviť zdravý vzťah medzi ľudstvom a stvorenstvom a tiež presvedčenie, že iba pravdivý a integrálny pohľad na človeka nám umožní lepšie sa postarať o našu planétu na prospech súčasných i budúcich generácií, pretože „neexistuje ekológia bez adekvátnej antropológie“ (encyklika Laudato si’, 118).

Na tento Svetový deň modlitieb za ochranu stvorenstva,

ktorý Cirkev už niekoľko rokov slávi spoločne so svojimi pravoslávnymi bratmi a sestrami, a tiež s podporou iných cirkví a kresťanských spoločenstiev, by som chcel pozornosť upriamiť na problém vody, jednoduchého a vzácneho živlu, ktorý je, žiaľ, pre mnohých tak ťažko dostupný, ak nie priam nedostupný. A pritom je „prístup k pitnej a zdravotne vyhovujúcej vode podstatným, základným a univerzálnym ľudským právom, pretože od neho závisí prežitie osôb, a je teda podmienkou uplatňovania ostatných ľudských práv. Tento svet má vážny spoločenský dlh voči chudobným, ktorí nemajú prístup k pitnej vode, čím sa im upiera právo na život zakorenené v ich neodňateľnej dôstojnosti“ (tamže, 30).

Voda je pre nás výzvou, aby sme sa zamysleli nad našimi koreňmi. Ľudské telo je zložené z väčšej časti z vody a tiež mnohé civilizácie v dejinách vznikli v blízkosti veľkých vodných tokov, ktoré poznačili ich identitu. Veľmi sugestívny obraz používa aj Kniha Genezis, kde sa píše, že Boží Duch sa „vznášal nad vodami“ (1, 2).

Keď myslím na základnú úlohu, ktorú zohráva voda v stvorenstve a v ľudskom rozvoji, cítim potrebu poďakovať Bohu za „sestru vodu“, jednoduchú a pritom pre život na našej planéte užitočnejšiu než čokoľvek iné. Práve preto je starostlivosť o pramene a vodné nádrže naliehavou povinnosťou. Dnes viac, ako kedykoľvek dosiaľ, je žiaduce hľadieť ďalej ako len po prítomný okamih (porov. Laudato si’, 36) a poza „utilitaristické kritérium efektívnosti a produktivity zamerané na individuálny zisk“ (tamže, 159). Naliehavo potrebné sú spoločné projekty a konkrétne gestá zohľadňujúce fakt, že každá privatizácia prírodného dobra – vody, ktorá poškodzuje ľudské právo na prístup k vode, je neakceptovateľná.

Pre nás kresťanov predstavuje voda podstatný prvok očisťovania a života. Ihneď nám príde na myseľ krst, sviatosť nášho znovuzrodenia. Voda posvätená Duchom je matériou, pomocou ktorej nás Boh oživil a obnovil, je požehnaným zdrojom života, ktorý viac neumiera. Krst predstavuje pre kresťanov rôznych vierovyznaní aj reálne a nevyhnutné východisko pre čoraz autentickejšie prežívanie bratstva na ceste k plnej jednote. Pri vykonávaní svojho poslania prisľúbil Ježiš vodu, ktorá navždy utíši smäd človeka (porov. Jn 4, 14) a zvolal: „Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije“ (Jn 7, 37). Ísť k Ježišovi a uhasiť ním smäd značí osobne ho stretnúť ako Pána a čerpať z jeho Slova zmysel života. Mocne v nás rezonuje slovo, ktoré vyriekol na kríži: „Žíznim“ (Jn 19, 28). Pán znova prosí, aby sme ho napojili, žízni po láske. Žiada od nás, aby sme mu dali piť v mnohých, ktorí sú dnes smädní, aby nám napokon mohol povedať: „Bol som smädný a dali ste mi piť“ (Mt 25, 35). V rámci našej globálnej dediny „dať niekomu piť“ neznačí len osobné gestá lásky, ale aj konkrétne voľby a neustále úsilie zaistiť toto primárne dobro vody pre všetkých.

Chcel by som sa dotknúť aj otázky morí a oceánov. Patrí sa poďakovať Stvoriteľovi za impozantný a obdivuhodný dar týchto veľkých vôd i toho, čo obsahujú (porov. Gn 1, 20 – 21; Ž 146, 6), a chváliť ho za to, že zem pokryl oceánmi (porov. Ž 104, 6). Zamerať svoje myšlienky na nesmierne morské plochy v nepretržitom pohybe v istom zmysle značí aj príležitosť myslieť na Boha, ktorý neustále sprevádza svoje stvorenie a umožňuje jeho napredovanie, udržiavajúc ho v existencii (porov. sv. JÁN PAVOL II., Katechéza 7. mája 1986).

Denne chrániť toto neoceniteľné dobro predstavuje dnes nevyhnutnú povinnosť, opravdivú a skutočnú výzvu. Pritom je potrebná aktívna spolupráca ľudí dobrej vôle, aby sa spolupodieľali na pokračujúcom diele Stvoriteľa. Žiaľ, v dôsledku nedostatočného riadenia a neefektívnej kontroly vyjde nazmar mnohé úsilie, najmä čo sa týka ochrany morských oblastí mimo národných hraníc (porov. Laudato si’, 174). Nemôžeme dovoliť, aby sa moria a oceány naplnili kopami neužitočných plávajúcich plastov. Aj v súvislosti s touto hrozbou sa musíme aktívne angažovať – modliac sa tak, akoby všetko záviselo od Božej prozreteľnosti, a konajúc tak, akoby všetko záviselo od nás.

Modlime sa, aby pre ľudské spoločenstvo neboli vodstvá znakom rozdelenia, ale stretnutia medzi národmi. Modlime sa, aby tí, čo v snahe o lepšiu budúcnosť riskujú život vo vlnách, boli zachránení. Prosme Pána za tých, čo zastávajú vysoké posty v politike, aby najdelikátnejšie problémy našej doby – ako sú tie súvisiace s migráciami, klimatickými zmenami a právom každého na uspokojenie základných potrieb – riešili zodpovedne, predvídavo, s ohľadom na zajtrajšok, veľkodušne a v duchu spolupráce, predovšetkým medzi krajinami, ktoré v tomto ohľade disponujú najväčšími možnosťami. Modlime sa za tých, ktorí sa venujú apoštolátu na mori, i za tých, čo pomáhajú zamýšľať sa nad problémami, v ktorých sa nachádzajú morské ekosystémy. A tiež za tých, čo prispievajú k vypracovaniu a zavedeniu medzinárodných zákonov týkajúcich sa morí, nech dokážu ochrániť osoby, krajiny, majetky i prírodné zdroje – mám na mysli napríklad rybiu faunu a flóru, tiež koralové útesy (porov. tamže, 41) alebo dná morí – a zaistiť integrálny rozvoj v perspektíve spoločného dobra celej ľudskej rodiny a nielen čiastkových záujmov. Spomeňme si aj na tých, ktorí sa starajú o zachovanie morských zón, ochranu oceánov a ich biodiverzity, aby túto úlohu vykonávali zodpovedne a čestne.

Napokon nám na srdci leží mladá generácia a za ňu sa modlime, aby sa prehlbovala v poznávaní a rešpektovaní spoločného domu, s túžbou postarať sa o existenciálne dobro vody pre všetkých. Mojím želaním je, aby kresťanské spoločenstvá čoraz viac a konkrétnejšie prispievali k tomu, aby všetci mohli využívať tento nenahraditeľný zdroj, s úctou chrániac od Stvoriteľa prijaté dary, zvlášť vodné toky, moria a oceány.

Vo Vatikáne 1. septembra 2018

(Preklad: M. Spišiaková)