Beta verzia

Cerca

Vatican News
VATICAN-POPE-RELIGION-ANGELUS Pápež František v okne Apoštolského paláca  (AFP or licensors)

Anjel Pána: Pravosť viery overujú konkrétne rozhodnutia a skutky

V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka pri modlitbe Anjel Pána v nedeľu 16. septembra 2018, 24. nedeľu cezročného liturgického obdobia cyklu B.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnom evanjeliovom čítaní (porov. Mk 8,27-35) sa znovu objavuje otázka, ktorá sa tiahne celým Markovým Evanjeliom: Kým je Ježiš? Tentokrát je to ale sám Ježiš, kto kladie túto otázku učeníkom, aby im tak pomohol postupne sa popasovať s otázkou o jeho identite. Skôr, než sa to Ježiš spýta priamo Dvanástich, chce od nich počuť, čo si o ňom myslia

 iní ľudia – dobre totiž vie, že učeníci veľmi pozorne vnímajú popularitu svojho Učiteľa! Práve preto sa ich pýta: «Za koho ma pokladajú ľudia?» (v. 27). Z odpovede vyjde najavo, že Ježiša ľudia považujú za veľkého proroka. V skutočnosti však Ježiša nezaujímajú nijaké prieskumy a to, čo si ľudia hovoria. Nesúhlasí ani s tým, aby jeho učeníci odpovedali na otázky vopred pripravenými formulkami, citátmi známych postáv zo Svätého písma, pretože viera, ktorá sa obmedzuje na formulky, je len krátkozrakou vierou.

Pán chce, aby si s Ním jeho učeníci, tí v minulosti i tí dnešní, vytvárali osobný vzťah a prijali ho tak do centra svojho života. Pobáda ich preto, aby sa v plnej pravde čelili sebe samým a pýta sa ich: «A za koho ma pokladáte vy?» (v. 29). Ježiš sa dnes s touto priamou a dôvernou otázkou obracia i na každého z nás: „Za koho ma pokladáš ty? A vy, za koho ma pokladáte? Kým som pre teba?“. Každý je povolaný odpovedať si vo vlastnom srdci, nechávajúc sa osvietiť svetlom, ktoré nám dáva Otec, aby sme poznávali jeho Syna Ježiša. A rovnako, ako to bolo u Petra, aj nám sa môže stať, že v zápale prehlásime: „Ty si Mesiáš“. Keď nám však Ježiš jasne povie to, čo povedal učeníkom, t. j. že jeho poslaním nie je ísť širokou cestou úspechu, ale úzkou, namáhavou cestičkou trpiaceho pokoreného, odmietnutého a ukrižovaného Služobníka, môže sa teda aj nám, tak ako Petrovi, prihodiť to, že budeme namietať a vzbúrime sa, pretože to odporuje našim očakávaniam, svetským očakávaniam. V tých chvíľach si aj my zaslúžime to zdravé Ježišovo pokarhanie: «Choď mi z cesty, satan, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!» (v. 33).

Bratia a sestry, vyznanie viery v Ježiša Krista sa nemôže zastaviť iba pri slovách, ale vyžaduje si, aby bola overená konkrétnymi rozhodnutiami a gestami, životom poznačeným Božou láskou, veľkodušným životom, životom plným lásky k blížnemu. Ježiš nám hovorí, že preto, aby sme ho nasledovali a boli jeho učeníkmi, je treba zaprieť samých seba (porov. v. 34), čiže zaprieť očakávania našej egoistickej pýchy, a vziať na seba svoj kríž. Následne všetkým dáva jedno základné pravidlo. Aké je to pravidlo? «Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho» (v. 35). Často sa v živote stáva, že z rôznych dôvodov zídeme zo správnej cesty, hľadajúc šťastie iba vo veciach či v osobách, ku ktorým sa správame ako k veciam. Avšak šťastie nájdeme iba vtedy, keď stretneme pravú lásku, ktorá nás nechá v údive a zmení nás. Láska všetko mení! A láska môže zmeniť aj nás, každého jedného z nás. Svätci sú toho dôkazom.

Panna Mária, ktorá prežívala svoju vieru vo vernom nasledovaní svojho Syna Ježiša, nech pomáha aj nám kráčať rovnakou cestou, stravujúc náš život veľkodušne pre Ježiša a pre bratov.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk-

16 septembra 2018, 16:41