Prvý deň apoštolskej cesty pápeža Františka v Litve

Počas svojej 25. apoštolskej cesty v dňoch 22. – 25. septembra pápež postupne navštívi Litvu, Lotyšsko a Estónsko. Po ceste z Ríma do Vilniusu počas preletu nad Slovenskom zaslal zdvorilostný telegram prezidentovi Andrejovi Kiskovi, v ktorom odporúča obyvateľov Slovenska do Božej prozreteľnej ochrany.

Vo viac ako pol miliónovom hlavnom meste Vilniuse pristálo lietadlo s pápežom na palube pár minút pred 10.30. Na letisku za chladného a veterného počasia Svätého Otca privítala prezidentka Litovskej republiky Dalia Grybauskaiteová. Kyticu kvetov mu odovzdala dvojica detí v národných krojoch. Po štátnych hymnách a vzájomnom predstavení delegácií sa pápež František autom presunul na protokolárnu návštevu do Prezidentského paláca.

Ešte pred poludním verejní a spoločenskí predstavitelia krajiny spolu s diplomatickým zborom očakávali pápeža Františka na námestí pred Prezidentským palácom. Na úvod stretnutia sa prihovorila všetkým prezidentka Grybauskaiteová. Svätého Otca privítala po taliansky, potom už po litovsky pripomenula storočnicu vzniku samostatného litovského štátu a význam vzťahov Litvy so Svätou stolicou:

„Vieme, že pre Vás sú ľudia dôležitejší než jubileá. Ale toto výročie je nám veľmi drahé a spája nás neoddeliteľným putom so Svätou stolicou, ktorá vždy podporovala myšlienku slobody Litvy. Rok pred vyhlásením našej nezávislosti pápež Benedikt XV. vyhlásil Deň Litvy a vyzval katolíkov po celom svete, aby organizovali zbierky pre litovský národ. Svätá stolica bola medzi prvými, ktorí uznali našu nezávislosť a povzbudzovala ostatné krajiny, aby to urobili tiež. Neskôr, počas rokov okupácie, zachovala diplomatické zastúpenie Litvy pri Svätej stolici ako prísľub slobody a nádeje, ktorý sa naplnil. Pápež Ján Pavol II. navštívil Litvu bezprostredne po odsune ruských vojsk – presne pred 25 rokmi. Bol to veľmi dôležitý odkaz Svätého Otca pre svet o tom, čo sa podarilo dosiahnuť národu, ktorý miluje slobodu.“

Celý príhovor litovskej prezidentky

Svätý Otec po poďakovaní prezidentke, úradným predstaviteľom krajiny, predstaviteľom občianskej spoločnosti a členom diplomatického zboru za ich privítanie pripomenul slová sv. Jána Pavla II., že litovská zem je „tichým svedkom lásky zanietenej pre náboženskú slobodu“.

Pápež František v súvislosti s históriou krajiny poukázal na „silného ducha“ litovského národa a citoval slová národnej hymny: „Nech tvoje deti čerpajú silu z minulosti“. Zdôraznil dôležitosť povedomia autentických hodnôt:

„Vo svojej histórii Litva vždy vedela uhostiť, uvítať a ujať sa ľudí z rôznych etník a náboženstiev. Všetci si našli v tejto krajine svoje miesto na život: Litovci, Tatári, Poliaci, Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Arméni, Nemci...; pravoslávni, katolíci, protestanti, starokatolíci, moslimovia, židia...; títo všetci spoločne žili v pokoji až do príchodu totalitných ideológií, ktoré rozsievaním násilia a nedôvery naštrbili túto schopnosť byť otvorenými voči rozdielom a uvádzať ich do súladu. Čerpať silu z minulosti znamená prinavrátiť sa ku koreňom a udržiavať stále živým všetko to, čo je vo vás autentické a originálne, a čo vám, ako národu, umožnilo rásť a nepodľahnúť: tolerancia, pohostinnosť, úcta a solidárnosť.“

S poukázaním na svetové dianie, kde narastá konfliktný prístup ­a predstava, „že bezpečnosť a prežitie nejakej kultúry spočíva v snahe eliminovať, zrušiť alebo potlačiť iné“ Litovčania, majú „svoj originálny postoj, ktorý je hodno hlásať: prijímať rozdielnosti“.

„Tým, že sa bude viesť dialóg s rozdielnosťami, že budeme voči nim otvorení a budeme ich chápať, sa tieto môžu zmeniť na most zjednocujúci východ Európy s jej západom. Práve toto je ovocím vyzretých dejín, ktoré ako národ môžete ponúknuť medzinárodnému spoločenstvu a zvlášť Európskej únii. Na vlastnej koži ste sami zažili pokusy o zavedenie jedného modelu, ktorý – so zámerom presvedčiť, že výsady niekoľkých stoja nad dôstojnosťou ostatných alebo spoločným dobrom – chcel anulovať všetko, čo je odlišné.“

Svätý Otec pripomenul slová svojho predchodcu Benedikta XVI. o úsilí o spoločné dobro  ako požiadavke spravodlivosti a lásky: „Blížneho milujeme o to účinnejšie, čím viac sa pričiňujeme o spoločné dobro, zodpovedajúce aj jeho skutočným potrebám“ (Caritas in veritate, 7).

Pápež v závere položil dôraz na mládež ako budúcnosť národa. Svoj príhovor uzavrel uistením o nápomocnom postoji Cirkvi:

„Uisťujem Vás, pani prezidentka, že môžete rátať – tak ako i doposiaľ – s nasadením a svornou prácou Katolíckej cirkvi na tom, aby mohla táto krajina napĺňať svoje poslanie byť zemou, ktorá je mostom vzájomného spoločenstva a nádeje.“

Celý príhovor pápeža verejným predstaviteľom Litvy

Následne sa pápež František presunul na apoštolskú nunciatúru, ktorá bude jeho príbytkom počas celej doby apoštolskej cesty v pobaltských krajinách. Pripomeňme, že apoštolský nuncius Mons. López Quintanta Pedro je nunciom pre všetky tri pobaltské krajiny od roku 2014.

Po obede a krátkom oddychu na apoštolskej nunciatúre sa Svätý Otec presunul do mariánskej svätyne Matky milosrdenstva, kde sa pomodlil desiatok radostného ruženca o tajomstve Ježišovho narodenia. Veriacich zhromaždených pred obrazom „Panny milosrdenstva“ umiestneným v historickej mestskej „Bráne rannej zorničky“ povzbudil k budovaniu mostov a vnímaniu tváre jej syna Ježiša vtlačenú do srdca každého človeka. Po antifóne „Salve Regina“ im udelil apoštolské požehnanie.

Celý príhovor pápeža vo Svätyni Matky milosrdenstva

Večer sa pred katedrálou sv. Stanislava a Ladislava pápež František stretol s mládežou a ako zvyčajne s veľkou bezprostrednosťou reagoval na ich svedectvá. Dievčina Monika vo svojom svedectve vyzdvihla úlohu svojej babky, ktorá ju priviedla a vychovávala vo viere. Spomenula tiež, že mala veľmi zložitý vzťah so svojim otcom, ktorý ju bil a ponižoval. Jej situácia sa ešte zhoršila, keď otec prišiel o prácu a začal piť. Kvôli nedostatku lásky v rodine hľadala lásku vonku. V tejto ťažkej situácii išli spolu s mamou do františkánskej farnosti, kde našli živú komunitu, prijatie a ochotných kňazov.

Monika v určitom momente svoje cesty viery pochopila, že sa potrebuje zmieriť so svojím otcom: „Dodala som si odvahy a poprosila som o odpustenie môjho otca. Veľmi sa ho to dotklo, objal ma a pobozkal ma.“ Monikin otec nakoniec prepadol alkoholizmu, kradol peniaze rodine a pred piatimi rokmi spáchal samovraždu. „Neviem si predstaviť ako by som dnes žila keby som držala vo svojom srdci hnev až do jeho smrti.“

Druhé svedectvo vydal mladý ženatý muž Jonas, ktorému pred 11 rokmi diagnostikovali tzv. autoimúnnu poruchu, kvôli ktorej musí trikrát do týždňa absolvovať dialýzu. Jonasa tento kríž priviedol k hlbokému vnímaniu hodnoty manželského sľubu: „V tomto období som mal mnoho príležitostí k hlbokému pochopeniu zmyslu a dôležitosti slov vyslovených počas slávenia manželstva, čo znamená byť vždy po boku manžela alebo manželky, keď on alebo ona musia prejsť cez problémy.“

Reakcie pápeža Františka na svedectvá mladých

Program prvého dňa apoštolskej cesty uzavrela tichá modlitba Svätého Otca vo vilniuskej katedrále.

-ab, jb-