Cerca

Vatican News
Pápež František sa stretol v úvode svojej apoštolskej cesty s prezidentkou Litvy  Daliou Gribauskaiteovou Pápež František sa stretol v úvode svojej apoštolskej cesty s prezidentkou Litvy Daliou Gribauskaiteovou  (Vatican Media)

Svätý Otec s predstaviteľmi Litvy: Byť mostom medzi východom a západom Európy

Prinášame prvý oficiálny príhovor Svätého Otca Františka pri návšteve Litvy. Predniesol ho pri stretnutí s úradnými predstaviteľmi krajiny, predstaviteľmi občianskej spoločnosti a členmi diplomatického zboru na priestranstve pred Prezidentským palácom v hlavnom meste Vilnius 22. septembra 2018.

Vážená pani prezidentka, vážení členovia vlády a diplomatického zboru, vážení predstavitelia občianskej spoločnosti, ctení úradní predstavitelia, vážené dámy a vážení páni,

môcť začať svoju púť po Pobaltských krajinách v litovskej zemi, ktorá je – ako to rád hovorieval sv. Ján Pavol II. –„tichým svedkom lásky zanietenej pre náboženskú slobodu“ (Príhovor pri uvítacom ceremoniáli, Vilnius, 4. septembra 1993), je skutočným dôvodom na radosť i nádej zároveň.

Ďakujem Vám, pani prezidentka, za Vaše srdečné prejavy uvítania, ktorých sa mi dostalo v mene Vašom i Vášho národa. Skrze Vašu osobu chcem týmto pozdraviť celý litovský ľud, ktorý mi dnes otvoril dvere svojich domovov a svojej vlasti. Všetkým vám posielam svoje srdečné pozdravy a úprimné poďakovanie.

Táto návšteva sa uskutočňuje v obzvlášť významnom okamihu života vášho národa, lebo oslavujete sto rokov od vyhlásenia svojej nezávislosti.

Bolo to storočie poznačené mnohonásobnými skúškami a utrpením,

ktoré ste museli podstúpiť (väznenie, deportácie, nakoniec i mučeníctvo). Oslavovať sto rokov nezávislosti znamená pozastaviť sa trochu v čase, vrátiť sa v spomienkach k tomu, čo bolo, aby ste si uvedomili, čo vás sformovalo a stmelilo v jeden národ, a aby ste našli prostriedky, ktoré vám pomôžu čeliť výzvam prítomnosti a umožnia vám robiť si plány do budúcnosti, v atmosfére dialógu a jednoty medzi všetkými obyvateľmi takým spôsobom, aby nikto nezostal vynechaný. Každá generácia je povolaná k tomu, aby považovala zápasy a výdobytky z minulosti za svoje, a aby si v súčasnosti vážila pamiatku svojich otcov.

Nevieme, aký bude zajtrajšok; to, čo ale vieme, je, že v každej dobe náleží uchovávať si toho „ducha“, ktorý ju budoval a ktorý pomáhal každú bolestnú situáciu a situáciu nespravodlivosti premeniť na novú príležitosť, ako aj uchovávať živými a účinnými korene, ktoré prinášajú svoje ovocie dodnes. Tento národ je vlastníkom takéhoto silného „ducha“, ktorý mu pomohol vydržať a budovať sa! Veď i vo vašej národnej hymne sa spieva: „Nech tvoje deti čerpajú silu z minulosti“, aby s odvahou mohli pozerať na súčasnosť.

„Kiež tvoje deti čerpajú silu z minulosti.“

Vo svojej histórii Litva vždy vedela uhostiť, uvítať a ujať sa ľudí z rôznych etník a náboženstiev. Všetci si našli v tejto krajine svoje miesto na život: Litovci, Tatári, Poliaci, Rusi, Bielorusi, Ukrajinci, Arméni, Nemci...; pravoslávni, katolíci, protestanti, starokatolíci, moslimovia, židia...; títo všetci spoločne žili v pokoji až do príchodu totalitných ideológií, ktoré rozsievaním násilia a nedôvery naštrbili túto schopnosť byť otvorenými voči rozdielom a uvádzať ich do súladu. Čerpať silu z minulosti znamená prinavrátiť sa ku koreňom a udržiavať stále živým všetko to, čo je vo vás autentické a originálne, a čo vám, ako národu, umožnilo rásť a nepodľahnúť: tolerancia, pohostinnosť, úcta a solidárnosť.

Keď sa pozrieme na terajšie svetové dianie, ktorého sme súčasťou a kde narastajú hlasy, čo zasievajú rozdelenie a rozpory ­– poslúžiac si veľakrát neistotou a konfliktami ­– alebo čo prehlasujú, že jediný možný spôsob ako zaistiť bezpečnosť a prežitie nejakej kultúry spočíva v snahe eliminovať, zrušiť alebo potlačiť iné, vy, Litovčania, máte svoj originálny postoj, ktorý je hodno hlásať: „prijímať rozdielnosti“. Tým, že sa bude viesť dialóg s rozdielnosťami, že budeme voči nim otvorení a budeme ich chápať, sa tieto môžu zmeniť na most zjednocujúci východ Európy s jej západom. Práve toto je ovocím vyzretých dejín, ktoré ako národ môžete ponúknuť medzinárodnému spoločenstvu a zvlášť Európskej únii. Na vlastnej koži ste sami zažili pokusy o zavedenie jedného modelu, ktorý – so zámerom presvedčiť, že výsady niekoľkých stoja nad dôstojnosťou ostatných alebo spoločným dobrom – chcel anulovať všetko, čo je odlišné.

Pápež Benedikt XVI. to pekne vyjadril: „Chcieť spoločné dobro a pričiňovať sa oň je požiadavkou spravodlivosti a lásky. […] Blížneho milujeme o to účinnejšie, čím viac sa pričiňujeme o spoločné dobro, zodpovedajúce aj jeho skutočným potrebám“ (Encyklika Caritas in veritate, 7). Všetky súčasné konflikty dospejú k trvácim riešeniam len za podmienky, že tieto riešenia budú zakorenené v konkrétnej pozornosti voči osobám, najmä voči tým najslabším, a keď si uvedomíme, že sme povinní „vždy rozširovať perspektívu, aby sme spoznali väčšie dobro, ktoré prinesie ovocie nám všetkým“ (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 235).

V tomto zmysle teda, čerpať silu z minulosti znamená venovať osobitnú pozornosť tým najmladším, ktorí nepredstavujú len budúcnosť tohto národa, ale už sú jeho prítomnosťou, ak však zostanú zjednotení s koreňmi svojho národa. Národ, v ktorom jeho mládež nachádza priestor pre rast a prácu, im pomôže cítiť sa hlavnými protagonistami pri budovaní organizmu spoločnosti a komunít. To následne všetkým umožní odvážne sa pozerať smerom k zajtrajšku.

Tá Litva, o ktorej mladí snívajú, sa dá preto dosiahnuť neustálym hľadaním ciest, ako presadiť politiku, čo by motivovala mládež k aktívnej spolupráci v spoločnosti. To bude bezpochyby semienkom nádeje, pretože to so sebou prinesie dynamiku, v ktorej bude „duch“ tohto ľudu naďalej prispievať k vytváraniu atmosféry pohostinnosti voči cudzincom, mládeži, starým ľuďom, ktorí sú živou pamäťou, voči chudobným, a tak nakoniec i voči samotnej budúcnosti.

Uisťujem Vás, pani prezidentka, že môžete rátať – tak ako i doposiaľ – s nasadením a svornou prácou Katolíckej cirkvi na tom, aby mohla táto krajina napĺňať svoje poslanie byť zemou, ktorá je mostom vzájomného spoločenstva a nádeje.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-

22 septembra 2018, 11:03