Beta verzia

Cerca

Vatican News
Pope Francis Svätá omša v estónskom Talline  (ANSA)

Záverečný deň apoštolskej cesty v Pobaltí: Estónsko

Posledný deň štvordňovej apoštolskej cesty do Pobaltia strávil Svätý Otec v utorok 25. septembra v Estónsku. V najmenšej z troch sesterských krajín sa z 1,5 milióna obyvateľov hlási ku Katolíckej cirkvi len 5000. Až 75% obyvateľov krajiny nevyznáva žiadne náboženstvo.

Svätý Otec po rannom prílete do hlavného mesta Tallin (Tallinn) ako zvyčajne najprv absolvoval návštevu u prezidentky republiky. S Kersti Kaljulaidovou sa stretol v prezidentskom paláci a na nádvorí potom prehovoril k verejným predstaviteľom krajiny a diplomatickému zboru.

Stretnutie s predstaviteľmi verejného života

Estónsko sa nazýva aj „Máriinou zemou“, pripomenula prezidentka v uvítacej reči. Neobišla 100. výročie nezávislosti krajiny, ktoré je príležitosťou pre pápežovu návštevu. Zdôraznila dobré vzťahy so Svätou stolicou a podotkla, že v ťažkých časoch dejín Svätá stolica nikdy neuznala okupáciu Estónska:

„So svojou morálnou a politickou autoritou bola Svätá stolica zdrojom duchovnej sily pre európske národy, ktoré boli v zajatí komunizmu. Dávala im inšpiráciu znovuzískať ich slobodu a pripomínala slová apoštola Pavla: «Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo»“.

Prezidentka Kaljulaidová pripomenula aj slová sv. Jána Pavla II., ktorý krajinu navštívil pred 25 rokmi, že slobodu, ktorá je darom, si treba neustále vydobýjať. Prezidentka zdôraznila aj spoločnú zodpovednosť pri hľadaní riešení svetových problémov, akými sú migrácia ľudí utekajúcich pred vojnami a násilím, ekologické problémy a chudoba.

Pri stretnutí, ktoré sa konalo pod holým nebom za pomerne chladného, ale slnečného počasia, pápež František v súvislosti s Estónskom zdôraznil dva momenty: pamäť a plodnosť. Najprv spomenul, ako estónsky ľud musel v priebehu dejín znášať ťažké utrpenia a mnohé strasti, musel zápasiť o slobodu a nezávislosť, ktoré boli neustále spochybňované alebo ohrozované. Za posledné štvrťstoročie však Estónsko urobilo „kroky hodné obra“ a táto malá krajina sa dnes nachádza „na popredných miestach indexu ľudského rozvoja“:

„Byť krajinou pamäte znamená pripomínať si, že to, čo dnes máte, ste dosiahli vďaka úsiliu, práci, duchu a viere vašich otcov. Udržiavanie vďačnej spomienky vám umožňuje stotožniť všetko, z čoho sa dnes tešíte, s dejinami mužov a žien, ktorí bojovali za to, aby dosiahli túto slobodu. Je to pre vás výzva vzdať im úctu tým, že budete dláždiť nové cesty pre generácie, ktoré prídu po vás.“

Stretnutie s verejnými predstaviteľmi Estónska

Svätý Otec však zároveň upozornil, že blahobyt nie je vždy synonymom dobrého života:

„Jedným z fenoménov, ktoré si môžeme všimnúť v našich technokratických spoločnostiach, je strata zmyslu života, radosti zo života a následne pomalá a tichá strata schopnosti žasnúť, ktorá často spôsobuje u ľudí existenčnú nudu. Vedomie, že niekam patríme a že za ostatných bojujeme, že sme zakorenení v národe, v kultúre, v rodine, sa môže postupne vytratiť a pripraviť najmä najmladšiu generáciu o korene a o základ potrebný pre budovanie ich prítomnosti a budúcnosti, pretože prídu o schopnosť snívať, riskovať a tvoriť.

Vložiť všetku našu dôveru do technologického pokroku ako do jedinej možnej cesty, môže viesť k strate schopnosti vytvárať medziľudské, medzigeneračné a medzikultúrne putá. K strate živnej pôdy tak veľmi dôležitej pre pocit, že k sebe navzájom patríme a že sa podieľame na spoločnom projekte v najširšom zmysle tohto slova. Napokon, jeden z najväčších záväzkov nás všetkých, ktorí máme sociálnu, politickú, výchovnú a náboženskú zodpovednosť, súvisí s tým, ako dokážeme budovať vzájomné putá.

Krajina plodnosti si vyžaduje kontexty, do ktorých môžu byť zasadené korene živej siete schopnej zabezpečiť, že sa členovia jej spoločenstiev cítia „doma“. Neexistuje horšia forma odcudzenia ako pocit vykorenenia a toho, že k nikomu nepatríme. Krajina bude plodná a jej ľudia budú prinášať ovocie a dávať zrod budúcnosti iba vtedy, ak budú cítiť že sú jej súčasťou, ak sa budú vytvárať putá integrácie medzi generáciami a rôznymi komunitami a ak sa ľudia budú vyhýbať všetkému, čo ich robí necitlivými voči ostatným a čo vedie k ďalšiemu vzájomnému odcudzovaniu.

Chcem vás uistiť, drahí priatelia, že v tomto úsilí stále môžete počítať s podporou a pomocou Katolíckej cirkvi, ktorá – hoci je iba malou komunitou medzi vami – veľmi túži prispieť k plodnosti tejto krajiny.“

Plné znenie príhovoru pápeža verejným predstaviteľom Estónska

Ekumenické stretnutie s mládežou Estónska

Pápež František sa z prezidentského paláca presunul do luteránskeho chrámu (Kaarli Lutheran Church), kde ho už čakalo množstvo mladých z Estónska, ale aj z Fínska, Ruska a Poľska. Okrem mladých kresťanov i neveriacich boli na ekumenickom stretnutí plnom spevov prítomní predstavitelia rozličných kresťanských cirkví Estónska i prezidentka krajiny.

Ako v úvode povedali samotní mladí, hudba a predovšetkým spev zohráva v živote Estóncov veľmi dôležitú úlohu: „Hudba nám pomohla udržať si vlastnú identitu v priebehu storočí, a to predovšetkým v tých najtvrdších momentoch naše histórie.“

Traja zástupcovia mladých – luteránka, pravoslávny a katolík – sa v priebehu stretnutia podelili so svedectvami o svojej ceste objavovania Boha.

Najsilnejšie svedectvo ponúkla 18-ročná Lisbel, ktorá pochádza z rodiny s otcom alkoholikom, ktorý bol neraz násilný. Ako povedala, pociťovala voči nemu strach, ktorý sa postupne premenil na nenávisť. Pocity nenávisti, prázdnoty a neistoty u nej pokračovali aj vtedy, keď otec rodinu opustil. „V istom momente som si uvedomila, že ak by som sa nenaučila odpustiť a zabudnúť na zlo, nemohla by som takto v živote napredovať“, povedala Lisbel. Zlom v jej živote nastal, keď ju na sociálnych médiách okúzlila radosť istej skupiny mladých ľudí. Išlo o kresťanov – Lisbel vedela, že zdrojom ich radosti bol Boh. A tak začala Boha hľadať. Postupne sa dostala do kontaktu s luteránskou komunitou a nakoniec sa dala pokrstiť.

„Stretávajúc sa s Bohom som sa naučila, že moja minulosť nevymedzuje moju budúcnosť, že všetko to zlo, ktoré som zažila, ako aj zlo, ktoré som sama vykonala, Ježiš vzal na seba. Ježišova láska mi dala silu úplne odpustiť môjmu otcovi a oslobodiť sa od všetkých zlých spomienok. Toto mi dalo tú radosť, o ktorej som vždy snívala.  Nemusím sa už spoliehať len sama na seba - teraz viem, že láska Boha je väčšia než čokoľvek iné. Boh kompletne premenil môj život a za to som mu nekonečne vďačná.“

Ekumenické stretnutie s mladými

Luteránsky arcibiskup Urmas Viilma v pozdrave Svätému Otcovi poukázal na paradox Estónska – krajiny s kresťanskými koreňmi, zvanej „Máriina zem“: „Nové generácie narodené v slobodnom a modernom Estónsku dneška sa vyznačujú skutočným a pravým náboženským analfabetizmom“.

Svätého Otca krátko pozdravil aj predseda Rady cirkví Estónska arcibiskup Andres Põder i apoštolský administrátor Estónska Mons. Philippe Jourdan, ktorý v kontexte stretnutia s mládežou spomenul blížiacu sa Synodu o mladých.

Pápež František začal svoj príhovor od ekumenického významu stretnutia: „Tieto stretnutia uskutočňujú Ježišov sen pri poslednej večeri: «Aby všetci boli jedno, (...) aby svet uveril, že si ma ty poslal» (Jn 17,21). Ďalej sa sústredil na očakávania mladých voči dospelým, ktoré mladí z celého sveta vyjadrili v dotazníku k októbrovej Synode o mladých. Nie vždy členovia kresťanských Cirkví vedia mladým načúvať bez odsudzovania, chápať ich a sprevádzať. „Mnohokrát sa kresťanské komunity uzatvárajú bez toho, aby si to všimli a nepočúvajú, čo vás trápi“, uviedol Svätý Otec. Ako dodal, mladých tiež odrádzajú sexuálne a ekonomické škandály členov Cirkví, najmä ak k tomu Cirkev nezaujme jasné stanovisko.

„Chceme, ako vy sami hovoríte, byť „spoločenstvom, ktoré je transparentné, prijímajúce, čestné, príťažlivé, komunikatívne, prístupné, radostné a interaktívne“ (Synoda o mladých – Instrumentum laboris, 67), čiže spoločenstvom bez strachu. Strachy nás uzatvárajú. Strachy nás tlačia byť prozelytistami. A bratstvo je niečo iné: otvorené srdce a bratské objatie.“

Ako povedal Svätý Otec, „tam, kde je Ježiš, tam je vždy obnova, tam je vždy príležitosť ku konverzii, príležitosť zanechať všetko to, čo nás oddeľuje od neho a od našich bratov. Kde je Ježiš, život má vždy chuť Ducha Svätého. Vy ste tu dnes sprítomnením tohto Ježišovho úžasu“.

„Jedna vaša speváčka, asi tak pred desiatimi rokmi, v jednej zo svojich piesní spievala: „Láska je mŕtva, láska odišla, lásky tu viac niet“ (Kerli Kõiv, Láska je mŕtva). Prosím vás, nie! Konajme tak, aby láska žila, a musíme sa o to pričiniť my všetci! Je mnoho tých, čo majú takúto skúsenosť: vidia, ako sa končí láska medzi ich rodičmi; vidia ako sa vytráca láska medzi len nedávno zosobášenými pármi; zažívajú vnútornú bolesť, keď nikoho netrápi, že musia emigrovať za prácou alebo keď sa tam na nich pozerajú nedôverčivo, pretože sú cudzincami. Mohlo by sa zdať, že láska je mŕtva (...), ale vieme, že tomu tak nie je, a máme ešte čo povedať, máme čo ohlasovať, ale menej slovami a viac skutkami. Lebo vy ste generáciou obrazu, generáciou činu, skôr než špekulácie a teórie.“

Ježiš očakáva, „že ho prinesieme všetkým mladým, ktorí stratili zmysel svojho života“, uviedol pápež a mladých vyzval vyjsť zo seba samých, zo svojich egoizmov a ísť na periférie.

„Chlapci a dievčatá, láska nie je mŕtva, volá a pozýva nás. Žiada len otvoriť si srdce. Prosme o apoštolskú silu prinášať Evanjelium druhým – ale ponúknuť ho, nie ho nanucovať – a nerobiť z nášho kresťanského života múzeum spomienok. Kresťanský život je životom, je budúcnosťou, je nádejou! Nie je to múzeum. Dovoľme Duchu Svätému, aby nám umožnil kontemplovať dejiny z perspektívy zmŕtvychvstalého Ježiša.“

Plné znenie príhovoru pápeža mladým na ekumenickom stretnutí v Talline

Stretnutie s ľuďmi, ktorým pomáha Charita

Svätý Otec bol na obed hosťom v kláštore sestier sv. Brigity v Pirite, okrajovej časti Tallinu. Z neho sa presunul do Katedrály sv. Petra a Pavla, kde ho čakala stovka ľudí, ktorým poskytujú pomoc cirkevné charitné diela, osobitne komunita Misionárok lásky - sestier sv. Matky Terezy.

Ešte pred tým, ako sa dostal k slovu Svätý Otec, vypočul si dve svedectvá. Matka deviatich detí hovorila o tom, ako jej manžel skončil vo väzení a tri roky sa musela o deti starať sama. Práve vtedy stretla sestry Matky Terezy, ktoré rodine poskytli materiálnu i duchovnú pomoc. Ďalšie svedectvo predniesol bývalý alkoholik, ktorému stretnutie so sestrami prinavrátilo nádej a priviedlo ho k viere v Boha.

Stretnutie s ľuďmi, ktorým pomáha Charita

Svätý Otec prítomných povzbudil vytvárať putá, stávať sa jednou ľudskou rodinou, kde nikto nie je vylúčený, pričom povedal, že „tou najväčšou radosťou Pána je vidieť nás znovuzrodených: Preto nám dáva nové príležitosti, nové šance. Vidíme, aké dôležité sú vzťahy – ten pocit, že patríme jeden k druhému, že celý život má hodnotu a že sme pripravení staviť na to náš život.“

Svätá omša na námestí v centre Tallinu

Vyvrcholením návštevy pápeža v Estónsku bola svätá omša, ktorú pápež František slávil za účasti 10 tisíc veriacich v hlavnom meste Tallin na Námestí slobody. Votívnu svätú omšu k Duchu Svätému slávil v červenom omšovom rúchu. V homílii Svätý Otec komentoval prvé liturgické čítanie z Knihy Exodus (Ex 19,3-8a.16-20b) o tom, ako Pán zostúpil na vrch Sinaj pred očami Izraelitov. Svätý Otec okrem iného Estóncom povedal:

„Vy poznáte boje za slobodu, môžete sa stotožniť s tým ľudom. Osoží nám teda počúvať, čo hovorí Boh Mojžišovi, aby sme chápali, čo hovorí nám ako národu.“

„Keď si hovoríme kresťania, keď si osvojujeme istý štýl života, robíme tak nie pod tlakom alebo ako výmenu niečo za niečo, že my niečo urobíme, ak Boh niečo urobí. No najmä vieme, že Boží návrh nás o nič neoberá, naopak, vedie nás k plnosti a umocňuje všetky ľudské túžby. Niektorí sa považujú za slobodných, keď žijú bez Boha či odlúčení od neho. Nevšímajú si, že takýmto spôsobom prechádzajú životom ako siroty, bez domova, kam by sa mohli vrátiť. „Prestávajú byť pútnikmi a menia sa na blúdiacich, ktorí sa točia vždy okolo seba a nikam neprídu“ (Ap. exhort. Evangelii gaudium, 170).

Nám, tak ako národu, čo vyšiel z Egypta, prináleží počúvať a hľadať. Občas si niektorí myslia, že sila národa sa dnes meria inými parametrami. Niekto zvyšuje hlas a takto sa cíti byť istejší – bez ústupkov či zaváhania –; niekto ku kriku pridá vyhrážanie sa zbraňami, rozmiestňovanie vojska, stratégie... Toto je ten, čo sa zdá byť, že je tým „silnejším“. Takto sa však nehľadá Božia vôľa, lež sa hromadí kvôli presadeniu si svojho na báze vlastníctva. Takýto postoj v sebe skrýva odmietnutie etiky, a spolu s ňou aj Boha. Pretože etika nás dáva do vzťahu s Bohom, ktorý od nás očakáva odpoveď, ktorá je slobodná a angažovaná voči ostatným i voči nášmu životnému prostrediu, odpoveď, ktorá je mimo trhových kategórií (porov. tamtiež, 57). Nezískali ste slobodu, aby ste boli otrokmi konzumizmu, individualizmu či smädu po moci a nadvláde.

Boh pozná naše potreby, ktoré často skrývame za túžbu mať, aj naše neistoty prekonané vďaka moci. Ten smäd, ktorý prebýva v každom ľudskom srdci, nás Ježiš v evanjeliu povzbudzuje prekonať stretnutím s ním. On nás môže nasýtiť a naplniť plodnosťou jeho vody, jej čistotou a strhujúcou silou. Viera znamená aj uvedomenie si, že on je živý a miluje nás, že nás neopúšťa a že dokáže tajomne zasiahnuť do našich dejín. On aj zo zla vyťaží dobro svojou mocou a nekonečnou tvorivosťou (porov. tamtiež, 278).

Svätá omša v Talline

Tak ako oni [Izraeliti], aj my vieme, že sme národ „vyvolený, kňazský a svätý“ (porov. Ex 19,6; 1 Pt 2,9), a Duch Svätý nám to všetko pripomína (porov. Jn 14,26).

Byť vyvoleným ľudom neznamená byť povýšeneckými ani sektárskymi. Znamená to skôr byť pod ochranou Boha a prekonávať tak strach, vychádzať von k ostatným, povedal pápež. Boh nás tiež volá vychádzať ako kňazi, ktorými sme sa stali v krste,  pomáhať druhým stretnúť sa s Bohom, sprevádzať ich, pokračoval ďalej. „Všetci sme pozvaní byť svätými, žiť v láske a ponúkať vlastné svedectvo v každodenných starostiach, kdekoľvek sa nachádzame”, vyzval Estónčanov Svätý Otec.

„Aké je krásne byť nezávislými a slobodnými! Poďme k svätému vrchu, tomu Mojžišovmu, k tomu Ježišovmu, a prosme Ho – ako vraví aj motto tejto návštevy – aby prebudil naše srdcia, udelil nám dar Ducha, aby sme rozpoznali v každom okamihu dejín ako byť slobodnými, ako sa držať dobra a cítiť sa vyvolenými, ako dovoliť Bohu, aby dával vzrast - tu v Estónsku i na celom svete - svojmu svätému národu, svojmu kňazskému ľudu.“

Plné znenie homílie pápeža v Talline

V závere eucharistickej slávnosti apoštolský administrátor Estónska Mons. Philippe Jourdan poďakoval pápežovi za to, že sa rozhodol navštíviť tak malú krajinu s tak malým počtom katolíkov, akou je Estónsko. Ukázal tak, že logika Boha je odlišnou od ľudskej logiky vychádzajúcej z čísel a štatistík. Boh prichádza navštíviť toho najmenšieho, toho najmenej viditeľného zo svojich synov. „A táto nepredvídateľnosť Boha nám dáva nádej“, uviedol Mons. Jourdan.

Po svätej omši sa už pápež František odobral na medzinárodné letisko v Talline, odkiaľ sa po rozlúčkovej ceremónii vydal o 17.15 nášho času na spiatočný let do Ríma. Jeho trasa opäť povedie aj ponad Slovensko a novinári budú mať príležitosť položiť pápežovi svoje otázky. Prílet na rímske letisko Ciampino sa očakáva pred 21. hodinou.

-zk, jb-

25 septembra 2018, 17:38