Cerca

Vatican News
Pápež František s prezidentkou Estónska Pápež František s prezidentkou Estónska  (ANSA)

Pápežov príhovor predstaviteľom Estónska: Pamäť a plodnosť

Príhovor pápeža Františka v Estónsku na stretnutí s predstaviteľmi verejného života dňa 25. septembra 2018 na nádvorí Prezidentského paláca v Tallinne.

Pani prezidentka, členovia vlády a vládnych inštitúcií, vážení členovia diplomatického zboru, Vaše excelencie, dámy a páni,

Som veľmi šťastný, že tu medzi vami môžem byť, tu v Talline – najsevernejšom hlavnom meste, ktoré mi Pán doprial navštívil. Ďakujem vám, pani prezidentka, za vaše uvítacie slová a za príležitosť stretnúť sa so zástupcami estónskeho národa. Viem, že je medzi vami aj delegácia predstaviteľov z rôznych sektorov občianskej spoločnosti a zo sveta kultúry. To mi umožňuje vyjadriť moju túžbu dozvedieť sa viac o vašej kultúre, zvlášť o vašej životaschopnosti, ktorá vám umožnila začať odznova napriek toľkým protivenstvám.

Už celé stáročia sa toto územie nazýva „Máriinou krajinou“, Maarjamaa. Je to pomenovanie, ktoré nie je len súčasťou vašich dejín, ale aj vašej kultúry. Keď myslím na Máriu, prichádzajú mi na um dve slová: pamäť a plodnosť. Mária je ženou pamäte, ktorá uchováva všetko živé ako poklad vo svojom srdci (Lk 2,19); a je plodnou matkou, ktorá dala život svojmu Synovi. Preto by som rád premýšľal o Estónsku ako o krajine pamäte a plodnosti.

Krajina pamäte

Váš ľud musel v rôznych historických obdobiach znášať ťažké chvíle utrpenia a strastí. Zápasiť o slobodu a nezávislosť, ktoré boli neustále spochybňované alebo ohrozované. Ale počas uplynulých niečo vyše 25 rokov, kedy ste naplno zaujali svoje miesto v rodine národov, estónska spoločnosť urobila kroky vpred „hodné obra“ a vaša krajina – hoci je malá – sa nachádza na popredných miestach indexu ľudského rozvoja, vďaka svojej schopnosti inovovať a vysokej úrovni slobody tlače, demokracie a politickej slobody.  Okrem toho, posilňujete putá spolupráce a priateľstva s rôznymi krajinami. Zamýšľajúc sa nad vašou minulosťou a prítomnosťou nachádzame dobré dôvody pozerať sa do budúcnosti s nádejou zoči-voči novým výzvam, ktoré prichádzajú. Byť krajinou pamäte znamená pripomínať si, že to, čo dnes máte, ste dosiahli vďaka úsiliu, práci, duchu a viere vašich otcov. Udržiavanie vďačnej spomienky vám umožňuje stotožniť všetko, z čoho sa dnes tešíte, s dejinami mužov a žien, ktorí bojovali za to, aby dosiahli túto slobodu. Je to pre vás výzva vzdať im úctu tým, že budete dláždiť nové cesty pre generácie, ktoré prídu po vás.

Krajina plodnosti

Ako som zdôraznil na začiatku mojej služby v úrade rímskeho biskupa, „ľudstvo v tejto chvíli prežíva historickú zmenu, ktorú vidíme v pokroku týkajúcom sa rozličných oblastí. Treba pochváliť úspechy prispievajúce k blahobytu ľudí“ (Evangelii gaudium, 52). No netreba zabúdať, že „blahobyt“ nie je vždy synonymom „dobrého života“.

Jedným z fenoménov, ktoré si môžeme všimnúť v našich technokratických spoločnostiach, je strata zmyslu života, radosti zo života a následne pomalá a tichá strata schopnosti žasnúť, ktorá často spôsobuje u ľudí existenčnú nudu. Vedomie, že niekam patríme a že za ostatných bojujeme, že sme zakorenení v národe, v kultúre, v rodine, sa môže postupne vytratiť a pripraviť najmä najmladšiu generáciu o korene a o základ potrebný pre budovanie ich prítomnosti a budúcnosti, pretože prídu o schopnosť snívať, riskovať a tvoriť. Vložiť všetku našu dôveru do technologického pokroku ako do jedinej možnej cesty, môže viesť k strate schopnosti vytvárať medziľudské, medzigeneračné a medzikultúrne putá. K strate živnej pôdy tak veľmi dôležitej pre pocit, že k sebe navzájom patríme a že sa podieľame na spoločnom projekte v najširšom zmysle tohto slova. Napokon, jeden z najväčších záväzkov nás všetkých, ktorí máme sociálnu, politickú, výchovnú a náboženskú zodpovednosť, súvisí s tým, ako dokážeme budovať vzájomné putá.

Krajina plodnosti si vyžaduje kontexty, do ktorých môžu byť zasadené korene živej siete schopnej zabezpečiť, že sa členovia jej spoločenstiev cítia „doma“. Neexistuje horšia forma odcudzenia ako pocit vykorenenia a toho, že k nikomu nepatríme. Krajina bude plodná a jej ľudia budú prinášať ovocie a dávať zrod budúcnosti iba vtedy, ak budú cítiť že sú jej súčasťou, ak sa budú vytvárať putá integrácie medzi generáciami a rôznymi komunitami a ak sa ľudia budú vyhýbať všetkému, čo ich robí necitlivými voči ostatným a čo vedie k ďalšiemu vzájomnému odcudzovaniu. Chcem vás uistiť, drahí priatelia, že v tomto úsilí stále môžete počítať s podporou a pomocou Katolíckej cirkvi, ktorá – hoci je iba malou komunitou medzi vami – veľmi túži prispieť k plodnosti tejto krajiny.

Pani prezidentka, dámy a páni, ďakujem vám ešte raz za prijatie a pohostinnosť. Nech Pán žehná vás a milovaný estónsky ľud. Zvlášť nech žehná starších ľudí a mládež, aby uchovávaním pamäte a jej oživovaním robili túto krajinu vzorom plodnosti.

(Preklad: TV LUX v spolupráci so Slovenskou redakciou VR)

-dj, jb-

25 septembra 2018, 11:31