Anjel Pána so Svätým Otcom: Sme povolaní opakovať zázrak „Effata"

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej nedele (Mk 7,31-37) prináša príbeh o uzdravení hluchonemého Ježišom. Hluchonemého priviedli k Ježišovi a prosili ho, aby na neho vložil ruku. On však s ním vykoná viaceré kroky: ponajprv ho vezme nabok, ďaleko od zástupu. Aj pri tejto udalosti, tak ako v iných prípadoch, Ježiš koná vždy s diskrétnosťou. Nechce na ľudí zapôsobiť, nehľadá svoju popularitu alebo úspech; chce iba robiť dobro iným ľuďom. Týmto prístupom nás učí tomu, že dobro sa robí bez zbytočného rozruchu, bez predvádzania sa, bez „vytrubovania“. Dobro sa robí v tichosti.

Keď už boli vzdialení od zástupu, Ježiš vložil svoje prsty do uší hluchonemého a potom sa mu poslinenými prstami dotkol jazyka. Tento úkon je odkazom na vtelenie. Boží Syn je človekom plne začleneným do reality ľudí: stal sa človekom. Preto vie pochopiť žalostný stav druhého človeka a zasahuje gestom, do ktorého je zapojená jeho vlastná ľudská podstata. Ježiš chce zároveň vyjadriť i to, že k zázraku dochádza vďaka jeho spojeniu s Otcom: práve preto pozdvihol oči k nebu. Potom vzdychol a vyriekol rozhodujúce slovo: „Effata“, čo znamená „Otvor sa“. Na to hluchonemý človek okamžite ozdravel: otvorili sa mu uši, rozviazal sa mu jazyk. Ozdravenie bolo pre neho akýmsi „otvorením sa“ voči iným a voči svetu.

Tento evanjeliový príbeh zdôrazňuje potrebu dvojakého uzdravenia. V prvom rade je to uzdravenie z choroby a telesného trápenia, aby sa telu prinavrátilo zdravie, aj keď tento cieľ nie je v horizonte pozemského života úplne dosiahnuteľný, napriek mnohému úsiliu vedy a medicíny. Avšak je tu aj druhé uzdravenie, a možno i ťažšie, a tým je uzdravenie zo strachu. Uzdravenie zo strachu, ktorý nás núti odsúvať na okraj spoločnosti chorých, trpiacich a postihnutých ľudí. Odsúvanie sa pritom deje rôznymi spôsobmi, aj s akousi pseudo-zbožnosťou či odsúvaním problému; keď zaujímame postoj hluchých a nemých voči utrpeniu ľudí poznačených chorobou, úzkosťou a ťažkosťami. Príliš často sa chorý a trpiaci človek považuje za problém, zatiaľ čo by mal byť príležitosťou, ako tým najslabším prejaviť zo strany spoločnosti starostlivosť a solidárnosť.

Ježiš nám vyjavil tajomstvo zázraku, ktorý môžeme opakovať i my, stanúc sa tak aktívnymi vykonávateľmi toho slova „Effata“, „Otvor sa“, ktorým prinavrátil reč i sluch hluchonemému. Ide o otvorenie sa potrebám našich bratov, ktorí trpia a potrebujú našu pomoc, čím unikneme egoizmu a uzavretosti srdca. Je to vlastne samotné srdce, tá najhlbšia podstata človeka, čo prišiel Ježiš „otvoriť“, oslobodiť, aby človek dokázal žiť vzťah s Bohom a inými ľuďmi v plnosti. On sa stal človekom, aby človek, vnútorne hluchý a nemý následkom hriechu, mohol načúvať Božiemu hlasu, hlasu Lásky, ktorá sa prihovára k jeho srdcu, a tak sa sám naučil hovoriť jazykom lásky a ďalej ho tlmočil prejavmi veľkodušnosti a sebadarovania.

Nech nám Panna Mária, ktorá sa úplne „otvorila“ Pánovej láske, vyprosí, aby sme každý deň vo viere zažívali zázrak toho „Effata“, aby sme žili v spoločenstve s Bohom a s bratmi.

Nová blahoslavená: Alfonza Mária Eppingerová

Po spoločnej modlitbe Anjel Pána a udelení apoštolského požehnania dal pápež František do pozornosti celej Cirkvi novú blahoslavenú:

„Dnes sa v Štrasburgu slávi blahorečenie Alfonzy Márie Eppingerovej, zakladateľky Sestier Najsvätejšieho Spasiteľa. Vzdávame vďaku Bohu za túto odvážnu a múdru ženu, ktorá utrpením, mlčaním a modlitbou vydala svedectvo o Božej láske predovšetkým pre tých, čo boli chorí na tele a na duši. Spoločný potlesk pre novú blahoslavenú!“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-mk, jb-