Beta verzia

Cerca

Vatican News
Svätý Otec so zástupcami miništrantov Svätý Otec so zástupcami miništrantov  (ANSA)

Pápež František odpovedal na otázky miništrantov

Pri osobitnej audiencii účastníkov 12. medzinárodnej miništrantskej púte do Ríma Svätý Otec počas programu v utorok 31. júla na Námestí sv. Petra odpovedal aj na päť otázok, ktoré mu položili zástupcovia jednotlivých jazykových oblastí. Pápež dal mladým návod k ceste svätosti a vysvetlil, že je dostupná pre každého okrem lenivých.

Alena Barvirčáková CJ - Vatikán

Prvá otázka smerovala k téme pokoja, ktorá je aj súčasťou motta tohtoročnej púte „Hľadaj pokoj a zotrvaj v ňom“. Miništranti sa po francúzsky opýtali pápeža Františka, ako majú pokoj, ktorý prijímajú počas svätej omše, vniesť aj do každodenného života.

Malé kroky na vytváranie pokoja

Svätý Otec mladým poďakoval, že presne vystihli vzťah medzi svätou omšou a pokojom a vysvetlil, čo to prakticky znamená:

„Pred znakom pokoja prosíme Pána o dar pokoja a jednoty pre Cirkev. Pokoj je jeho dar, ktorý nás premieňa potiaľ, pokiaľ my ako časti jeho tela môžeme zakusovať rovnaké cítenie ako Ježiš, zmýšľať tak ako on – cítiť rovnako ako Ježiš, zmýšľať tak, ako zmýšľa Ježiš, milovať tak, ako on miluje. Toto darúva pokoj.

A na záver svätej omše sme vyslaní so slovami «Choďte v pokoji», to znamená neste pokoj so sebou, darujúc ho ostatným, darujúc ho so svojím životom, úsmevom, skutkami lásky. Konkrétna snaha o pokoj je skúškou, či sme skutočne Ježišovými učeníkmi.

Hľadanie pokoja sa začína malými vecami. Napríklad doma, po hádke medzi súrodencami – pýtam sa – uzavriem sa do seba, robím urazeného, alebo sa pokúsim o ústretový krok k druhému? Viem budovať pokoj malými gestami?

Som pripravený pýtať sa v každej situácii: „Čo by urobil Ježiš na mojom mieste?“ Ak budeme toto robiť a budeme sa snažiť s rozhodnosťou to uviesť do praxe, prinesieme Kristov pokoj do každodenného života a budeme tvorcami a nástrojmi pokoja.“

Čím viac dávame, tým sme plnší

V ďalšej otázke sa mladí inšpirovali príbehom o Márii a Marte. Po portugalsky sa opýtali Svätého Otca, ako môžu čo najlepšie rozpoznať, čo od nich Ježiš chce v ich životoch.

Vo svojej odpovedi pápež František poukázal na skutočnosť, že v službe miništranta sa spája skúsenosť Márie a Marty, kontemplácia s činnosťou. Povzbudil ich, aby sa nebáli byť pred Bohom takými, akí sú bez maskovania sa, so svojimi limitmi. Poradil im, aby sa nebáli pýtať ako môžu lepšie slúžiť Bohu a pripomenul im: „o čo viac darujete druhým, o to viac naplnenia dostanete vy sami a budete šťastní“.

Priateľstvo ako cesta ku Kristovi a jeho Cirkvi

V otázkach pokračovali mladí z Antiguy a Barbadosu, ktorí sa opýtali po anglicky, ako by mohli pomôcť svojím rovesníkom a ich rodinám vrátiť sa ku Kristovi. Svätý Otec odpovedal:

„Dnes vy, mladí, môže byť apoštolmi, ktorí vedia pritiahnuť ostatných k Ježišovi. Stane sa tak, ak vy sami ste plní nadšenia pre neho, pre Ježiša, ak ste sa s ním stretli, spoznali ho osobne, a ak si vás prv on „podmanil“. Preto vám hovorím: snažte sa vždy viac poznať a milovať Pána Ježiša – chcem to zopakovať: snažte sa vždy viac poznať a milovať Pána Ježiša – keď sa s ním stretávate v modlitbe, vo svätej omši, pri čítaní Evanjelia, v tvárach maličkých a chudobných.

A snažte sa s veľkodušnosťou byť priateľmi voči tým, ktorí sú okolo vás, aby sa k nim mohol dostať lúč Ježišovho svetla vďaka vášmu srdcu, ktoré je do neho zamilované. Drahí chlapci a dievčatá, nie sú potrebné mnohé slová, dôležitejšie sú skutky, blízkosť, služba, tichý pohľad pred Najsvätejšou sviatosťou.

Mladí – a koniec koncov všetci – potrebujú priateľov, ktorí dávajú dobrý príklad, ktorí konajú bez vystatovania, bez očakávania niečoho na oplátku. A vy týmto spôsobom dávate tiež pocítiť, aké krásne je spoločenstvo veriacich, pretože Pán prebýva medzi nimi, aké krásne je byť súčasťou rodiny Cirkvi.“

Sme Božie deti, nie jedináčikovia

O štvrtú otázku sa postarali miništranti z Nemecka. Pripomenuli, že mnohí ľudia tvrdia, že nepotrebujú Boha, náboženstvo a Cirkev a opýtali sa pápeža Františka, prečo je podľa neho dôležité rozhodnúť sa pre katolícku vieru a prečo je viera taká dôležitá pre neho osobne. Svätý Otec odpovedal:

„Viera je základ, viera mi dáva život. Povedal by som, že viera je ako vzduch, ktorý dýchame. Nemyslíme pri každom nádychu na to, aký je vzduch potrebný, ale keď vzduch chýba alebo keď nie je čistý, vtedy si uvedomíme aký je dôležitý! Viera nám pomáha chápať zmysel života: je tu niekto, kto nás nekonečne miluje, a ten niekto je Boh.

On nás miluje nekonečne. Môžeme spoznať Boha ako nášho stvoriteľa a spasiteľa, milovať Boha a prijať náš život ako jeho dar. Boh chce vstúpiť do životodarného vzťahu s nami. Chce vytvárať vzťahy, a my sme pozvaní konať rovnako. Nemôžeme veriť v Boha a myslieť si, že sme jedináčikovia!

Boh má len jedného Syna, ktorý je Jednorodený, a tým je Ježiš. Jednorodený, pretože je Boh. Ale medzi ľuďmi Boh nemá jedináčikov. Myslite na to! Všetci sme deti Božie. Sme pozvaní vytvárať Božiu rodinu, čiže Cirkev, komunitu bratov a sestier v Kristovi – sme «členovia Božej rodiny» ako hovorí sv. Pavol (Ef 2,19). A v tejto rodine Cirkvi Pán živí svoje deti svojím Slovom a svojimi sviatosťami.“

Praktický program: skutky milosrdenstva

V záverečnej otázke, ktorá zaznela po maďarsky, mladí vyjadrili radosť z miništrovania a svoju túžbu konať dobro. No zároveň sa priznali, že to nie je vždy ľahké. Svätého Otca sa opýtali, ako môžu svoju službu premeniť v každodennom živote na konkrétne skutky lásky a na cestu smerom ku svätosti.

Pápež František potvrdil, že skutočne nie je ľahké konať dobro. „Cesta ku svätosti nie je pre lenivých“, zopakoval myšlienku zo svojej homílie a ocenil miništrantov za ich usilovnosť. Ako praktický návod pripomenul jednoduchý program, ktorý nám dal Pán Ježiš, a tým je príkaz lásky a s ním súvisiace skutky milosrdenstva.

„Rád by som sa tu opýtal, či všetci poznáte skutky milosrdenstva. Som si istý, že vaši biskupi vám ich vysvetľovali. Ale vy, poznáte ich dobre? Viete, ktoré sú skutky milosrdenstva? Ak ich nepoznáte, ako ich môžete konať? Skutky milosrdenstva sú dôležité. Sú náročnou cestou, ale dostupnou pre všetkých.

Na konanie nejakého skutku milosrdenstva nie je nutné študovať na univerzite, netreba mať titul. Skutky milosrdenstva môžeme konať všetci. Sú dostupné všetkým. Stačí, aby sa každý z nás začal pýtať: „Čo môžem urobiť ja, dnes, aby som vyšiel v ústrety blížnemu v jeho potrebách?“ Tomuto konkrétnemu blížnemu: mojim súrodencom, môjmu otcovi a mame, starým rodičom, mojim priateľom, chudobným, chorým... Jednému z nich, každý deň niekomu.

Čo môžem urobiť ja, aby som vyšiel v ústrety môjmu blížnemu v jeho potrebách? A nezáleží, či je to kamarát alebo niekto neznámy, môj krajan alebo cudzinec, je to blížny. Verte mi, takýmto spôsobom sa môžete stať naozaj svätými, mužmi a ženami, ktorí premieňajú svet Kristovou láskou. Je to pravda, nie je to ľahké, stojí to námahu. Ale pamätajte, znovu to opakujem: cesta ku svätosti nie je pre lenivých.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

01 augusta 2018, 16:16