Anjel Pána na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie: Oslava Boha dušou i telom

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V dnešnú slávnosť Nanebovzatia Panny Márie svätý veriaci ľud Boží radostne prejavuje svoju úctu k Panenskej Matke. Robí tak slávením spoločnej liturgie a tiež tisíckami rôznych foriem zbožnej úcty; týmto spôsobom sa napĺňa proroctvo samej Panny Márie: „Blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1,48). Lebo Pán povýšil svoju poníženú služobnicu.

Nanebovzatie, s telom i dušou, je božie privilégium udelené svätej Matke Božej pre jej osobité zjednotenie s Ježišom. Ide o zjednotenie telesné i duchovné, ktoré začalo Zvestovaním a dozrievalo počas celého Máriinho života skrze jej osobitnú účasť na Synovom tajomstve. Panna Mária vždy sprevádzala svojho Syna: nasledovala Ježiša, a preto ju nazývame prvou učeníčkou.

Život Márie prebiehal ako život obyčajnej ženy svojej doby: modlila sa, starala sa o rodinu a domácnosť, navštevovala synagógu... Avšak všetky každodenné činnosti vždy robila v úplnom zjednotení so Synom. A na Kalvárii toto zjednotenie dosiahlo svoj vrchol v láske, v spolucítení a v utrpení srdca. Práve preto jej Boh udelil plnú účasť aj na vzkriesení Ježiša. Telo svätej Matky Božej bolo uchránené pred porušením, tak ako telo jej Syna.

Cirkev nás dnes pozýva kontemplovať toto tajomstvo: ono ukazuje, že Boh chce spasiť celého človeka, t. j. spasiť jeho dušu i telo. Ježiš vstal z mŕtvych v tele, ktoré prijal od Panny Márie, a vystúpil k Otcovi so svojou premenenou ľudskou podstatou. S telom, takým ako je to naše, ale premeneným. Nanebovzatie Panny Márie, ľudskej bytosti, je pre nás potvrdením toho, aký bude náš budúci oslávený osud.

Už grécki filozofi chápali, že ľudská duša je po smrti predurčená k šťastiu. Oni však opovrhovali telom, ktoré považovali za väzenie duše, a nedokázali pochopiť, že by Boh dovolil, aby aj telo človeka bolo zjednotené s jeho dušou v nebeskej blaženosti. - Naše premenené telo tam bude. „Vzkriesenie tela“ je totiž pravou súčasťou kresťanského zjavenia, kľúčový bod našej viery.

Veľkolepá skutočnosť Máriinho nanebovzatia je prejavom i potvrdením jednoty ľudskej osoby a pripomína nám, že sme povolaní slúžiť Bohu a oslavovať ho celým naším bytím, dušou i telom. Slúžiť Bohu iba telom by bolo konaním otrokov; slúžiť mu zas iba dušou by bolo v rozpore s našou ľudskou prirodzenosťou. Svätý Irenej, jeden z veľkých cirkevných otcov, z obdobia okolo roku 220, povedal, že: „Božou slávou je živý človek, a život človeka spočíva v hľadení na Boha“ (Proti bludom, IV, 20, 7).

Ak budeme žiť takto, v radostnej službe Bohu, ktorá sa prejavuje aj vo veľkodušnej službe bratom, náš osud bude v deň nášho vzkriesenia podobný osudu našej nebeskej Matky. Bude nám teda dopriate v plnosti uskutočniť výzvu apoštola Pavla: „Oslavujte Boha vo svojom tele!“ (1 Kor 6,20), a budeme ho oslavovať v nebi naveky.

Prosme Pannu Máriu, aby nám svojím materinským príhovorom pomáhala žiť naše každodenné putovanie v činorodej nádeji, že sa s ňou, i so všetkými svätými a s našimi drahými raz všetci stretneme v nebi.

(Preklad: Slovenská redakcia VR) -mk, jb-