Pri omši s migrantmi pápež zopakoval výzvu z Lampedusy: „Kde je tvoj brat?

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Päť rokov po svojej návšteve ostrova Lampedusa pápež František zopakoval biblickú výzvu: „Kde je tvoj brat? Hlas jeho krvi volá až ku mne.“ Presné výročie historicky prvej cesty pápeža Františka mimo Vatikánu od jeho zvolenia na Petrov stolec si pripomenieme v nedeľu 8. júla.

Eucharistiu slávil Svätý Otec pri Oltári Katedry v zadnej lodi baziliky v zelenej liturgickej farbe a s čítaniami z bežného dňa: z knihy proroka Amosa (Am 8,4-6.9-12) a z Matúšovho evanjelia, ktorý píše o svojom vlastnom povolaní Ježišom (Mt 9, 9-13).

S pápežom koncelebrovali kardinál John Ribat MSC z Papuy Novej Guiney, desiatka biskupov a arcibiskupov a 20 kňazov, medzi ktorými boli aj podsekretári Sekcie pre migrantov a utečencov Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj scalabrinián P. Fabio Baggio CS a jezuita P. Michal Czerny.

Medzi dvoma stovkami prítomných bolo aj 15 regionálnych koordinátorov spomenutej pápežskej sekcie, niekoľko členov Talianskej pobrežnej stráže, organizácií Lekári bez hraníc a Save the children, protagonisti dokumentárneho filmu „Anjeli mora“, desiatka obyvateľov azylového domu „Casa Scalabrini“, ktorý slúži v Ríme pre utečencov.

Ďalších 40 utečencov a migrantov sprevádzaných dobrovoľníkmi prišlo z Centra Astalli, Centra Pedra Arrupeho a Centra Faro, ktoré v Ríme prevádzkujú jezuiti. Boli medzi nimi napr. dve rodiny z Pobrežia Slonoviny a Nigérie, matka s deťmi tiež z Nigérie, dvaja Iračania, žena z Eritrey a ďalší z Mali a Kamerunu.  

Do spoločných modlitieb sa zapojili reprezentanti migrantov, záchranárov i ďalších dobrovoľníkov. V Eucharistickej modlitbe zaznela aj prosba za zosnulých, ktorí sa stali obeťami stroskotania na Stredozemnom mori. Pri liturgii účinkoval spevácky zbor rehoľníkov a rehoľníčok z Mníšskej fraternity Jeruzalem. 

Homília Svätého Otca v plnom znení

«Vy, čo šliapete po chudákoch a nivočíte bedárov krajiny […]. Hľa, prídu dni – hovorí Pán, Jahve – i pošlem na zem hlad; nie hlad po chlebe a nie smäd po vode, ale po počúvaní Pánovho slova» (Am 8,4.11).

Napomenutie proroka Amosa si zachováva i dnes svoju horúcu aktuálnosť. Koľkí chudobní sú dnes pošliapavaní! Koľkí maličkí sa zabíjajú! Koľko je obetí tej kultúry skartovania, ktorá bola už viackrát pranierovaná. A nemožno medzi nich nezarátať migrantov a utečencov, ktorí naďalej klopú na dvere krajín, ktoré požívajú viac blahobytu.

Pred piatimi rokmi som počas mojej návštevy Lampedusy na pripomienku obetí stroskotaní pozdvihol hlas ako ozvenu odvekej výzvy k ľudskej zodpovednosti: „«Kde je tvoj brat? Hlas jeho krvi volá až ku mne», hovorí Boh. Toto nie je otázka adresovaná tým druhým, je to otázka adresovaná mne, tebe, každému z nás“ (Insegnamenti 1, 2013, 2. diel, 23). Žiaľ odpovede na tento apel, napriek ich veľkodušnosti, neboli postačujúce, a dnes sa tu stretávame, aby sme plakali nad tisíckami mŕtvych.

Dnešná aklamácia pred evanjeliom obsahuje Ježišovo pozvanie: «Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním» (Mt 11,28). Pán sľubuje obnovu síl a oslobodenie všetkým utláčaným sveta, ale potrebuje nás, aby svoj prísľub urobil účinným. Potrebuje naše oči, aby sme videli potreby bratov a sestier. Potrebuje naše ruky, aby pomáhali. Potrebuje náš hlas na verejné pomenovanie bezprávia páchaného v mlčaní – neraz spoluvinnom mlčaní mnohých. Vskutku, mal by som hovoriť o mnohých mlčaniach: mlčanie verejnej mienky, mlčanie typu „vždy sa to tak robilo“, mlčanie onoho „my“ neustále kladeného do protikladu k „vy“. Pán predovšetkým potrebuje naše srdce, aby sa prejavila milosrdná láska Boha voči tým najposlednejším, odvrhnutým, opusteným, vytisnutým na okraj.

V dnešnom evanjeliu Matúš opisuje ten najdôležitejší deň jeho života, keď ho Pán povolal. Evanjelista jasne pripomína Ježišovo napomenutie farizejom, ktorí sa ľahko uchyľovali k neprajnému šomraniu: «Choďte a naučte sa, čo to znamená: ‚Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.‘ Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov» (9,13). Je to priama obžaloba neplodného pokrytectva toho, kto si nechce „zašpiniť ruky“, ako kňaz a levita v podobenstve o Dobrom Samaritánovi. Je to pokušenie jasne prítomné aj v našich časoch, ktoré sa premieta do uzavretosti voči tým, ktorí majú tak ako my právo na bezpečie a na dôstojné životné podmienky, pokušenie, ktoré buduje múry – skutočné či obrazné – namiesto mostov.

Zoči-voči dnešným migračným výzvam, jediná zmysluplná odpoveď je v solidárnosti a milosrdenstve. Odpoveď, ktorá nerobí prílišné kalkulácie, ale vyžaduje rovné delenie sa so zodpovednosťou, čestné a úprimné zváženie alternatív a transparentné riadenie. Spravodlivá politika je tá, ktorá stojí v službe ľudskej osoby, všetkých zainteresovaných osôb; ktorá má víziu vhodných riešení na zaistenie bezpečnosti, rešpektovania práv a dôstojnosti všetkých; ktorá vie hľadieť na dobro vlastnej krajiny majúc na pamäti dobro iných krajín, vo svete stále viac vzájomne prepojenom. Práve na takýto svet upierajú svoj zrak mladí.         

Žalmista nám ukázal správny postoj, ktorý máme zaujať vo svedomí pred Bohom: «Cestu pravdy som si vyvolil, tvoje slová mám stále pred sebou» (Ž 119,30). Je to záväzok vernosti a správneho úsudku, ktorý chceme napĺňať spoločne s držiteľmi moci na zemi a s ľuďmi dobrej vôle. Preto pozorne sledujeme prácu medzinárodného spoločenstva v odpovedi na výzvy kladené migráciami súčasnej doby, múdrym zladením solidarity so subsidiaritou a identifikovaním zdrojov a zodpovedností.

Chcel by som sa na záver obrátiť niekoľkými slovami v španielčine osobitne na veriacich, ktorí prišli zo Španielska.

[v španielčine:] Prial som si sláviť piate výročie moje návštevy Lampedusy spolu s vami, ktorí reprezentujete záchranárov a zachránených zo Stredozemného mora. Tým prvým chcem vyjadriť moju vďaku za to, že stelesňujú v dnešnej dobe podobenstvo o Dobrom Samaritánovi, ktorý sa rozhodol zachrániť život chudobného človeka doráňaného zbojníkmi, bez toho,  že by sa vypytoval kým je, na jeho pôvod, na dôvody jeho cesty či na jeho dokumenty... Jednoducho sa rozhodol, že sa ho ujme a zachráni jeho život.

Tým, čo boli zachránení chcem opätovne vyjadriť moju solidaritu a povzbudenie, keďže dobre poznám tragédie, z ktorých ste unikli. Prosím vás, aby ste boli svedkami nádeje vo svete, ktorý sa čoraz viac znepokojuje svojou prítomnou chvíľou, má veľmi malú víziu pre budúcnosť a zdráha sa podeliť, a aby ste s rešpektom voči kultúre a zákonom krajiny, ktorá vás prijíma spoločne pracovali na ceste integrácie.

[opäť v taliančine:] Prosím Ducha Svätého, aby nám osvecoval myseľ a rozpaľoval srdce, aby sme prekonali všetky strachy a nepokoje a premenili sa v poddajné nástroje Otcovej milosrdnej lásky, ochotní dať svoj život za bratov a sestry tak ak to urobil Pán Ježiš Kristus za každého z nás.

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-jb-