Pápež v Ženeve: Misia evanjelizácie je prvoradý cieľ ekumenizmu

Jozef Bartkovjak SJ - Vatikán

Hlavnými bodmi ekumenického programu Svätého Otca v Ženeve bola dopoludňajšia modlitba v kaplnke Svetovej rady cirkví, obed v Ekumenickom inštitúte Bossey a popoludňajšie ekumenické stretnutie vo veľkej sále sídla SRC. Pápež František sa okrem toho stretol aj so švajčiarskymi katolíkmi pri slávení svätej omše v areáli výstaviska.

Modlitbové stretnutie v kaplnke Ekumenického centra SRC otvoril úvodným prežehnaním a pozdravom Svätý Otec, ktorý v rámci ekumenickej liturgie predniesol aj duchovnú reflexiu. Cesta k jednote si podľa jeho slov vyžaduje „kráčať podľa Ducha“, ochotu „pracovať so stratou“ z pohľadu partikulárnych záujmov, odmietnuť „svetáckosť“ a „zahľadenosť do seba“ a dať sa viesť Kristovým krížom.

Pápež sa inšpiroval úryvkom z 5. kapitoly Listu Galaťanom (Gal 5,13-16.22-26), kde apoštol Pavol pripomína hlavné prikázanie lásky k blížnemu, varuje kresťanov pred vzájomnou nevraživosťou skupín a vymenúva ovocie Ducha Svätého. Vo svojom príhovore pripomenul, že človek je bytím na ceste, povolaným k neustálemu pohybu smerom k cieľu, pričom musí vedieť opustiť pohodlie a podľa slov sv. Pavla kráčať podľa Ducha. Okrem iného povedal:

„V priebehu dejín často dochádzalo k rozdeleniu medzi kresťanmi preto, lebo do koreňov, do života spoločenstiev, prenikla mentalita svetáckosti: najskôr sa uspokojovali vlastné záujmy, až potom záujmy Ježiša Krista. V týchto situáciách nebolo ťažké pre nepriateľa Boha a človeka, aby nás rozdelil, lebo smer, ktorým sme sa uberali, bol podľa tela, a nie podľa Ducha.

Dokonca aj niektoré pokusy z minulosti urobiť koniec takýmto rozdeleniam nešťastne zlyhali, lebo boli v zásade inšpirované logikami svetskosti. Ale ekumenické hnutie, ku ktorému Ekumenická rada cirkví tak veľmi prispela, vzišlo z milosti Ducha Svätého (porov. II. vatik. koncil, Unitatis redintegratio, 1). Ekumenizmus nás uviedol do pohybu podľa Ježišovej vôle a bude môcť napredovať, ak kráčajúc pod vedením Ducha Svätého odmietne každú autoreferenciálnu zahľadenosť do seba.

Ale niekto by mohol namietať, že kráčať týmto spôsobom je prácou so stratou, lebo sa náležite nechránia záujmy vlastných komunít, častokrát pevne viazaných na etnickú príslušnosť alebo ustálenú orientáciu, či už s prevahou „konzervativizmu“ alebo „progresizmu“. Áno, voľba byť Ježišovými skôr než Apollovými či Kéfasovými (porov. 1 Kor 1,12), byť Kristovými skôr než „Židmi či Grékmi“ (porov. Gal 3,28), byť Pánovými skôr než pravicovými alebo ľavicovými, rozhodnúť sa v mene Evanjelia pre brata namiesto pre seba samého, toto sa častokrát zdá byť v očiach sveta ako pracovať so stratou.

Nemajme strach pracovať so stratou. Ekumenizmus je „jeden veľký stratový podnik“. Avšak ide o stratu evanjeliovú, v duchu cesty vyznačenej Ježišom: „Kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho“ (Lk 9,24). Zachraňovať si svoje je kráčaním podľa tela; strácať sa nasledujúc Ježiša je kráčaním podľa Ducha. Len takto sa prináša ovocie v Pánovej vinici. Tak ako sám Ježiš učí, že nie tí, čo si zhromažďujú majetky prinášajú úrodu v Pánovej vinici, ale tí, ktorí slúžiac nasledujú logiku Boha, ktorý neprestajne obdarováva a dáva samého seba (porov. Mt 21,33-42). Je to logika Veľkej noci; jediná, ktorá prináša plody.“

Celý text príhovoru a videozáznam

Pri vedení ekumenickej modlitby sa striedali moderátorka Svetovej rady cirkví Agnes Abuomová z Anglikánskej cirkvi z Kene, biskupka metodistickej cirkvi z USA Mary Ann Swensonová a metropolita Gennadios z Konštantínopolského ekumenického patriarchátu.

Generálny sekretár SRC Rev. Olav Fykse Tveit, ktorý je pastorom Nórskej luteránskej cirkvi, sa pri prednášaní prosieb podieľal spolu s predsedom Pápežskej rady pre jednotu kresťanov kardinálom Kurtom Kochom a predstaviteľmi členských cirkví SRC z Kene, USA, Českej republiky, Brazílie a Kórey, Egypta, Argentíny a Samoy.  

Pri návšteve Ženevy sa Svätý Otec František po ekumenickej modlitbe v sídle Svetovej rady cirkví presunul do Ekumenického inštitútu Bossey, asi 20 km od mesta. Okrem spoločného obeda s deväťčlenným vedením Svetovej rady cirkví sa pápež stretol aj so skupinou študentov inštitútu.

Popoludní oslavy 70. výročia vzniku Svetovej rady cirkví pokračovali opäť v Ženeve vo veľkej sále jej Ekumenického centra, pomenovanej po prvom generálnom sekretárovi SRC Visser´ t Hooftovi. Holandský protestantský teológ sa okrem ekumenizmu zapísal do dejín ako osobnosť odboja proti nacizmu. Do čela SRC bol zvolený v roku 1948 vo veku len 38 rokov.  

Generálny sekretár Rev. Olaf Fykse Tveit pripomenul motto osláv 70. výročia SRC: „Spoločne kráčať, modliť sa a pracovať“. Poukázal na biblickú symboliku gobelínu zdobiaceho sálu, zobrazujúceho postavu Krista a rieky zavlažujúce stromy s lístím, ktoré majú moc uzdravovať rany ľudstva. Hovoril o výzvach súčasného sveta, ktoré volajú po jednotnom svedectve kresťanov:

„Mali by sme sa zjednotiť v nádeji na zdieľanú a spoločnú budúcnosť pre všetkých. Všetci máme právo dúfať. Vaša Svätosť, Vaša návšteva je znakom tejto nádeje, ktorú zdieľame. Je míľnikom vo vzťahoch medzi cirkvami.  Sme tu ako zástupcovia rôznych cirkví a tradícií  z celého sveta.“

„Jedno ekumenické hnutie je povolané dávať jednu spoločnú odpoveď. Musí to byť iná odpoveď než tá, ktorú dávajú mocní, musí to byť niečo iné ako naše vlastné záujmy.  Ako cirkvi by sme mali pokračovať vo vzájomnom povolávaní k viditeľnej jednote.“

Po generálnom sekretárovi vystúpila moderátorka Svetovej rady cirkví pani Agnes Abuomová, ktorá okrem iného uviedla:

„Sme vám vďační, vaša Svätosť, že už teraz môžeme vnímať novú kvalitu spolupráce medzi SRC a Pápežskou radou na podporu jednoty kresťanov, Pápežskou radou pre medzináboženský dialóg, novým Dikastériom na podporu integrálneho ľudského rozvoja a dokonca aj vatikánskym Štátnym sekretariátom. Spoločne organizujeme Medzinárodnú konferenciu o xenofóbii, rasizme a populistickom nacionalizme v kontexte globálnej migrácie, ktorá sa uskutoční v septembri tento rok v Ríme. Osobne sa veľmi teším aj na pestovanie našej spolupráce s deťmi a mladými dospelými.“

„Vidíme ovocie takejto spolupráce v mnohých konkrétnych situáciách. Dovoľte mi vyzdvihnúť, aká dôležitá je súdržnosť kresťanských cirkví v Južnom Sudáne, aké kľúčové je spoločné úsilie o spravodlivosť a pokoj pre mierový proces v Kolumbii, akú silu má spoločná modlitba a práca v procese opätovného zjednotenia na Kórejskom polostrove, ako veľmi sú potrebné spoločné kroky v Burundi a v Konžskej demokratickej republike.“

Pápež František vo svojom príhovore - druhom v ten istý deň na pôde SRC - potvrdil dôležitosť spolupráce v oblasti diakonie, služby trpiacim a núdznym, v úsilí o sociálnu spravodlivosť a ochranu stvorenstva. S osobitným dôrazom však upozornil na misijný dôvod ekumenizmu, ktorý označil za najdôležitejší:

„Dovoľte mi, drahí bratia a sestry, aby som vám okrem vyjadrenia srdečnej vďačnosti za snahu, ktorú venujete jednote, vyjavil aj jednu obavu. Táto vychádza z pocitu, že ekumenizmus a misia už nie sú viac tak úzko späté ako na začiatku. A predsa misijné poslanie, ktoré je viac než diakonia a podpora ľudského rozvoja, nemôže byť zabudnuté ani vyprázdnené. Ide o našu identitu. Ohlasovanie Evanjelia až po kraj zeme je bytostne vlastné nám kresťanom. Zaiste, spôsob akým sa misia vykonáva sa líši v závislosti od času a miesta; a zoči-voči žiaľ opakujúcemu sa pokušeniu presadiť sa pomocou svetskej logiky stojí za to pripomenúť, že Kristova cirkev rastie vďaka príťažlivosti.“

Celý text príhovoru a videozáznam

Záver návštevy Ženevy venoval Svätý Otec stretnutiu s miestnym katolíckym spoločenstvom za účasti veriacich z celého Švajčiarska, s ktorými slávil eucharistiu v 40-tisícovej hale výstaviska Palexpo.

Omša v kombinácii latinčiny s francúzštinou bola z dnešnej liturgickej spomienky jezuitského svätca Alojza Gonzágu, patróna mládeže a študentov, od ktorého narodenia presne dnes uplynulo 450 rokov. Pri tejto príležitosti Cirkev vyhlásila aj jubilejný rok sv. Alojza.

Svätý Otec sa v homílii zameral na modlitbu Otče náš z evanjeliového čítania dňa (Mt 6, 7-15). Ako odpoveď na frenetický a povrchný životný štýl ponúkol rozhodntie sa pre striedmy spôsob života:

„Prosiť o každodenný chlieb znamená povedať aj: „Otče, pomôž mi viesť jednoduchší život“. Život sa stal veľmi komplikovaným. Chcel by som povedať, že dnešok je pre mnohých ako „na drogách“ – uteká sa od rána do večera, do toho tisíc telefonátov a odkazov, neschopní zastaviť sa pred tvárami ľudí, ponorení do zložitosti, ktorá robí zraniteľnými a do rýchlosti, ktorá vyvoláva úzkosť. Žiada sa tu rozhodnutie viesť život skromný, slobodný od povrchných príťaží. Rozhodnutie proti prúdu, ako urobil svojho času sv. Alojz Gonzága, na ktorého si dnes spomíname. Rozhodnutie vzdať sa mnohých vecí, ktoré napĺňajú náš život, ale vyprázdňujú srdce.“