Tri stĺpy zasväteného života sú modlitba, chudoba a trpezlivosť

Alena Barvirčáková CJ - Vatikán

Duch Svätý sa nikdy neunaví byť kreatívnym, „je ako kalamita“, povedal Svätý Otec s dávkou humoru pri pohľade na sedemsto účastníkov Medzinárodného sympózia, ktoré v Ríme v tomto týždni organizuje Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. „Teraz, pri nových formách zasväteného života, pri charizmách, je skutočne kreatívny,“ skonštatoval pápež. Vzápätí položil otázku: Ktoré prvky podľa Ducha Svätého majú byť aj naďalej silne prítomné v zasvätenom živote?

Modlitba je neustálym návratom k prvému volaniu

Pri stretnutí, ktoré sa odohrávalo predpoludním v aule Pavla VI. sa Svätý Otec s prítomnými podelil so svojím pohľadom na dôležitosť modlitby. Definoval ju ako návrat k prvému volaniu, na ktoré odpovedajú svojim zasvätením:

„Modlitba je neustálym návratom k prvému volaniu. Akákoľvek modlitba, možno aj modlitba v núdzi, ale vždy je návrat k tej Osobe, ktorá ma zavolala. Modlitba zasväteného alebo zasvätenej je návrat k Pánovi, ktorý ma pozval byť mu nablízku. Návrat k tomu, ktorý sa mi zahľadel do očí a povedal: „Poď. Zanechaj všetko a poď.“

Po týchto slovách pozval pápež František prítomných k zamysleniu sa, čoho sa zriekli, ale tiež k spytovaniu sa, či skutočne zanechali všetko. Ako ďalej uviedol, práve úplným zanechaním sa človek otvára naplno službe pre Pána a nie službe pre seba. Pre tých, ktorí zvyknú hovoriť, že nestíhajú modlitbu, lebo majú veľa povinností, dal za príklad sv. Matku Terezu z Kalkaty. Ako je o nej známe, veľa pracovala, ale nikto jej nemohol zobrať každodennú dvojhodinovú adoráciu Sviatosti oltárnej.

„Nedá sa žiť zasvätený život, nedá sa orientovať v dianí bez toho, aby sme sa rozprávali s Pánom. ... A Cirkev potrebuje modliacich sa mužov a ženy v tejto dobe plnej ľudskej bolesti.“

Chudoba je matkou, je ochranným múrom

Druhým pilierom je chudoba. Pri tejto príležitosti pápež František zacitoval z Konštitúcií Spoločnosti Ježišovej, kde sv. Ignác napísal:

„«Chudoba je matkou, je ochranným múrom zasväteného života.» Je „matkou“. Zaujímavé, Ignác nehovorí o čistote, ktorá je viac spojená s materstvom, s otcovstvom, nie: chudoba je matka. Bez chudoby nie je plodnosť v zasvätenom živote.“

Svätý Otec však nezabudol ani na skutočnosť, že chudobu vníma každý inštitút, každá rehoľa v zmysle svojich pravidiel.  Pre všetkých je však jedna vec spoločná, „bez chudoby nevieme nikdy dobre rozlíšiť, čo sa deje vo svete.“. Pápež František uviedol tri stupne, ktoré sú spojené s chudobou a cez ktoré sa dá prejsť od rehoľného zasvätenia k rehoľnej svetskosti:

„S chudobou sú spojené aj tri stupienky, ktorými sa prechádza od rehoľného zasvätenia k rehoľnej svetskosti. Áno, aj rehoľnej, existuje rehoľná svetskosť, mnohí rehoľníci a zasvätení sú svetskí. Tri stupienky. Prvý: peniaze, to znamená nedostatok chudoby. Druhý: márnivosť, ktorá ide až do extrému nadúvať sa kvôli maličkostiam. A tretí: nadutosť, pýcha. A od nej všetky neresti. Ale prvý stupienok je naviazanosť na bohatstvo, naviazanosť na peniaze.“

Bez trpezlivosti nemôžeme byť veľkodušní

Tretím stĺpom zasväteného života, ktorý uviedol vo svojom voľne prednesenom príhovore Svätý Otec, je trpezlivosť. Dôležitosť trpezlivosti môžeme vidieť aj v živote Ježiša Krista, pretože „práve vďaka nej dokázal Ježiš dôjsť až k naplneniu svojho života.“ Ak v živote chýba trpezlivosť, dochádza k rastu problémov a nespokojnosti v živote. Pápež František hovoril o dvoch typoch trpezlivosti. Prvou je „trpezlivosť pred utrpením sveta. Niesť na chrbte problémy, utrpenie sveta.“ Druhou je „trpezlivosť pred spoločnými problémami zasväteného života, pomyslime na nedostatok povolaní.“ V tejto súvislosti Svätý Otec varoval pred postojom „duchovnej eutanázie“:

„Bez trpezlivosti nemôžeme byť veľkodušní, nemôžeme nasledovať Pána, sme unavení. Nasledujeme ho do určitého bodu, po prvú alebo druhú skúšku, a potom ahoj. Vyberiem si umenie dobrej smrti, v mojom zasvätenom živote som došiel až sem, tu uzavriem srdce a vegetujem.“

Pápež František povzbudil prítomných, aby vzdorovali pokušeniu duchovnej eutanázie vďaka trpezlivosti. Povzbudil ich, aby mali trpezlivosť, že prídu povolania. Dôverovať Pánovi tak ako mu dôveroval Abram, keď mu Boh ako deväťdesiatročnému prisľúbil potomka, ale narodil sa mu až keď sa blížil k stovke a jeho manželka k deväťdesiatke.

V závere Svätý Otec opätovne povzbudil prítomných, aby boli pozorní na tieto tri stĺpy - modlitba, chudoba a trpezlivosť - a po modlitbe Zdravas Mária im udelil svoje apoštolské požehnanie.

Medzinárodné sympózium

Medzinárodné sympózium na tému „Zasvätenie a zasvätenie pre evanjeliové rady. Úvahy, otvorené otázky, možné riešenia“ (Consecratio et consecratio per evangelica consilia) organizuje v Ríme od 3. do 6. mája Kongregácia pre inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života. Podujatie na pôde Pápežskej univerzity Antonianum nadväzuje na otázky, ktoré vzišli z multidisciplinárnej reflexie na predchádzajúcom odbornom seminári s rovnakou témou. Ido o cesty riešenia do budúcnosti v spojení pohľadov antropologického, biblického, charizmatického, teologického a právneho. Medzi účastníkmi, ktorí majú príležitosť vzájomne sa podeliť sú členovia rehoľných inštitútov, spoločností apoštolského života, sekulárnych inštitútov, nových foriem, združení a hnutí, ako aj členky ordo virginum.