Beta verzia

Cerca

Vatican News
VATICAN-POPE-AUDIENCE Ján XXIII. bol svätorečený spolu s Jánom Pavlom II. 27. apríla 2014 

Odkaz sv. Jána XXIII. pre Európu a svet - rozhovor s pápežom Františkom

Pri príležitosti púte relikvií sv. Jána XXIII. do jeho rodnej diecézy Bergamo a rodnej obce Sotto il Monte poskytol pápež František rozhovor miestnemu časopisu L´Eco di Bergamo. Prinášame vybrané časti z jeho odpovedí.

Význam púte relikvií sv. Jána XXIII. do rodiska

„Ešte aj dnes mnohé rodiny, nielen v Taliansku ale na celom svete, majú obrázok «Dobrého pápeža», ako ho bežne volajú. Preto som vyhovel žiadosti umožniť návrat relikvií, samozrejme dočasný, do jeho rodnej zeme, tam, kde prežil svoje detstvo a dospievanie so svojou rodinou, prv než sa mu stal rodinou seminár, keď sa v ňom zrodilo povolanie. Myslím si, že to môže byť skutočne dar a príležitosť k novej ceste vo viere...“

Vedieť vnímať to podstatné: pohľad Ukrižovaného

„Ale pochopiteľne si želám, aby tu nešlo len o túžbu vidieť jeho telo za sklom truhly, ale predovšetkým aby sme pocítili že na nás hľadí a oslovuje nás, pozýva nás hľadieť na to, čo je skutočne dôležité, ako hovoril v poslednom období svojho života, na Krista na kríži, ktorý umiestnil pred svoju posteľ, s ktorým sa rozprával a ktorému načúval, na ktorého priamo pozeral a ktorého pohľad cítil. Aj ja pozerám na Ukrižovaného, nad posteľou, ako som to robil aj keď som bol v Buenos Aires. Tam som mal kríž po mojich starých rodičoch...“

Trvalý inšpiratívny odkaz sv. Jána XXIII.

„Bol to muž, svätec, ktorý nepoznal slovo nepriateľ, ktorý neobľuboval dobyvačné slová, prozelytizmus, ktorý vždy hľadal to, čo spája. Mal dôveru v Boha a v človeka na jeho obraz, vedomý si, že Cirkev je pozvaná slúžiť človeku ako takému a nie len katolíkom, obraňovať predovšetkým a kdekoľvek práva ľudskej osoby, a nielen tých z Katolíckej cirkvi, uvedomujúc si, že pápež musí stavať mosty...“

Kubánska kríza 1962 a dnešné vojnové hrozby

„Pred vyše polstoročím, vo svete na pokraji jadrovej krízy, presne v období, keď začínal Druhý vatikánsky koncil, Ján XXIII. zasiahol svojím apelom určeným vtedajším mocnárom zeme, ktorý však bol tiež - a azda predovšetkým - prosbou k Nebu. A bol vypočutý. A práve počas týchto dní sa v ňom zrodila myšlienka Pacem in terris, adresovaná všetkým ľuďom dobrej vôle. Návrh pokoja ako trvalého úsilia, ako to neskôr veľmi dobre pochopili aj Pavol VI. a Ján Pavol II.“

Pokoj ako trvalý a celostný rozvoj ľudí a národov

„Treba pochopiť, že samotný pokoj sa neviaže na neprítomnosť vojny, skôr je spojený s integrálnym rozvojom ľudí a národov. Je potrebné pochopiť, že úsilie, ktoré majú vyvíjať sociálne skupiny a štáty je nažívať vo vzťahoch spravodlivosti a solidárnosti, ktoré nemôžu byť len slovami. V encyklike Pacem in terris nám pápež Ján pripomenul presne toto, že totiž niet žiadnej harmónie, žiadneho skutočného poriadku, ak nepracujeme na spravodlivejšej a solidárnejšej spoločnosti. A toto si zo strany všetkých vyžaduje prekonať každú formu egoizmu, individualizmu, skupinových záujmov, na akejkoľvek úrovni...“

Blíži sa synoda o mladých, tí trpia okrem iného nezamestnanosťou

„Povedal som to jasne, nezamestnanosť mladých je sociálny hriech a spoločnosť je za to zodpovedná. Cirkev robí, čo môže, mnohé úrady pre pastoráciu pracujúcich v početných diecézach vedia, že ide o prioritnú úlohu. A nie je to nová pozornosť, ako nie sú novými ani usmernenia počas celej dlhej cesty sociálnej náuky Cirkvi. Dá sa urobiť viac? Samozrejme. Musí sa. Spoločnosť potrebuje mladých, rovnako ako Cirkev, preto je tu aj rozhodnutie zvolať synodu o mladých.“

Sv. Ján XXIII. má čo povedať k problematike mladých ľudí

„K tejto téme nám má veľa čo povedať aj život pápeža Jána. Staral sa o mladých vojakov..., niektorí, aj nekatolíci, mu zomreli v náručí počas Prvej svetovej vojny, keď bol kaplánom a napísal krásne myšlienky. Hneď potom sám viedol tri roky jeden z prvých študentských domovov v Taliansku. V jeho Denníku duše je jedna veta, i keď v dobovom jazyku, no hovorí za všetko: „Budem milovať mladých ako matka, ale vždy v Pánovi a s úmyslom pripraviť z nich hodných synov Cirkvi.“

Bergamčania sú známi pracovitosťou

„Je to otázka predovšetkým dôstojnosti. Opravdivá kultúra práce neznamená len vedieť vyprodukovať, ale vytvárať si vzťah k modelom udržateľnej spotreby. Zdegradujeme prácu na konzum? Hovorím, že týmto spôsobom spolu s prácou zdegradujeme aj všetky jej sesterské slová: dôstojnosť, úcta, česť, sloboda.“

Úloha kresťanstva priniesť starnúcej Európe novú plodnosť

„Kladenie si otázky o budúcnosti kresťanstva na Západe dáva zaiste vidieť viac dôvodov k znepokojeniu než k nádeji, ale tiež dáva pochopiť, že táto absolútna identifikácia kresťanstva so západnou kultúrou nemá viac zmysel. Takzvaná post-moderná situácia, posledná alebo kvázi posledná etapa cesty Západu, vedie tak trochu k pomysleniu na cestu končiacu sa stroskotaním, so stroskotancami, ktorí sa snažia postaviť si plť.

A tak otázka, ktorú si kladiem je táto: Nuž, má kresťanstvo vo svojom vnútri silu zregenerovať sa vo svojej evanjeliovej prirodzenosti, na základe Dobrej zvesti Krista, ktorý bol pre nás ukrižovaný a vstal z mŕtvych? Určite áno. A ak pozeráme na ponaučenia aj z európskych dejín, boli tu tragickejšie obdobia, kedy sa objavili hlasy prorockých svedkov, nadšených pravdou, zmyslom, ktorí sú evidentne stále užitočnými kompasmi pre stroskotancov súčasnosti.

Áno, som presvedčený, že sa nemýlia myslitelia a teológovia, ktorí hovoria že kresťanstvo budúcnosti buď bude konkrétnejšie katolícke, univerzálne, plne cirkevné, rešpektujúce kultúry, Afriku, Áziu, Latinskú Ameriku..., buď vystaví riziku svoju relevantnosť pri predkladaní Evanjelia a spásy sveta, keď povedia, že musí byť stále prvoradejšou láska, úsilie o spravodlivosť, o mier, alebo nebude.“

Úloha náboženstiev je vo vytváraní kultúry stretnutia

Posledná otázka, na ktorú pápež František odpovedal pre periodikum L´Eco di Bergamo znela takto:

„Z mnohých úst zaznieva zrovnávanie terorizmu s islamizmom, a rovnako je pravda, že mnohí už kladú otáznik nad obhájiteľnosťou akejkoľvek formy náboženstva ako niečoho, čo je koniec koncov fundamentalistické. Aká je úloha náboženstiev?“

Svätý Otec odpovedal:

„Hoci by to zaznievalo aj z mnohých úst, toto zrovnávanie je lož a hlúposť. Myslím, že som to už mnohokrát opakoval. Úloha náboženstiev? Verím, že ich najdôležitejšia úloha je podpora kultúry stretávania spolu s podporou opravdivej výchovy k zodpovednému správaniu v starostlivosti o stvorenstvo. A v tom nám svätý Ján XXIII. zanechal naozaj veľké príklady, vzácne dedičstvo, z ktorého môžeme stále čerpať.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)

-ab, jb-

Viac o púti relikvií sv. Jána XXIII. do jeho rodiska

25 mája 2018, 18:40