Beta verzia

Cerca

VaticanNews
Pope Francis in Loppiano Svätý Otec počas návštevy v Loppiane  (ANSA)

Pápež František navštívil Hnutie Fokoláre v Loppiane: Ste v začiatkoch

Svätý Otec František dnes navštívil Loppiano, komunitné mestečko Hnutia Fokoláre neďaleko Florencie. Hnutie známe ako Máriino dielo spojené s osobnosťou Chiary Lubichovej (1920-2008) má za sebou 75-ročnú históriu.

Jozef Bartkovjak SJ, Alena Barvirčáková CJ - Vatikán

Po príchode do Loppiana o 10. hodine si pápež František v tamojšej Svätyni Theotokos uctil ikonu Bohorodičky kvetmi a tichou modlitbou. Na nádvorí uprostred zelene s krásnou toskánskou scenériou sa potom stretol s miestnou komunitou za účastí početných hostí.

Prezidentka Hnutia Fokoláre Maria Voceová v úvodnom slove predstavila pápežovi  Loppiano s jeho 850 obyvateľmi zo 65 národov ako prototyp ďalších 24 mestečiek v USA, v Kamerune, na Filipínach, v Nemecku, Brazílii či Argentíne:

„Chiara Lubichová vždy túžila vidieť fungovať tieto mestečká, laboratóriá ľudského spolužitia, skice zjednoteného sveta, svedectvo toho, akou by mohla byť spoločnosť, keby sa zakladala na evanjeliovej vzájomnej láske.“

Členovia hnutia si pripravili pre Svätého Otca tri otázky, na ktoré odpovedal vo svojom príhovore. Prvá sa týkala nasmerovania hnutia v novom období, po smrti jeho zakladateľky.

Svätý Otec pripomenul nevyhnutnosť udržiavania pamäti, pretože tá predstavuje korene, bez ktorých strom nemôže prinášať ovocie. Fokolárov povzbudil k dvom postojom, vyjadreným gréckymi slovami parresiahypomoné. Ide o úprimnú priamosť a o vytrvalosť. Najprv pripomenul odvahu Mojžiša, ktorý neváhal orodovať pred Bohom za záchranu ľudu. Potom pokračoval:  

„Priamosť (parresia) vyjadruje základnú vlastnosť kresťanského života, mať srdce upriamené na Boha, veriť v jeho lásku (por. 1 Jn 4,16), pretože jeho láska zaháňa každú falošnú obavu, každé pokušenie skryť sa v pohodlnom prežívaní, v snahe robiť dobrý dojem alebo dokonca v subtílnom pokrytectve. To sú všetko červotoče, rozožierajúce dušu. Treba si vyprosovať od Ducha Svätého úprimnú priamosť – odvahu, paréziu, vždy spojenú s úctou a citlivosťou – pri vydávaní svedectva o veľkých a krásnych veciach, ktoré Boh koná v nás a medzi nami. A tiež vo vzťahoch v komunite je potrebné byť vždy úprimní, otvorení a priami, nie ustráchaní, leniví či pokryteckí. Nie stavať sa bokom na zasievanie kúkoľa, šomrania, ale usilovať sa žiť ako učeníci, úprimní a odvážni v láske a pravde.“

Ďalším odporúčaným postojom je „hypomoné“ – trpezlivosť, odolnosť, schopnosť uniesť aj náročné situácie života. V tomto dal Svätý Otec za vzor sv. Pavla, vytrvalého v súženiach, a jeho slová, že „nádej nezahanbuje“ (porov. Rim 5,3-5).

„Vyprosujte si milosť zmyslu pre humor. Ľudský postoj, ktorý sa najviac približuje milosti Božej.“ To je ďalšie odporúčanie, ktoré Svätý Otec podoprel aj osobnou skúsenosťou s kňazom, ktorý napriek obrovskému zaťaženiu nikdy nestrácal zmysel pre humor a vždy sa dokázal pousmiať nad inými, nad sebou samým, „aj nad vlastným tieňom“.

V súvislosti s výzvou udržiavať pamäť pápež František pripomenul skúsenosť zakladateľky Fokoláre:

„Chiara Lubichová pocítila Božie pozvanie k založeniu Loppiana, a potom aj ďalších mestečiek, ktoré vznikli v rôznych častiach sveta, keď jedného dňa rozjímavo sledovala benediktínske opátstvo Einsiedeln, s jeho kostolom a kláštorom mníchov, ale tiež s knižnicou, stolárstvom, poľami.... Tam, v opátstve, je Boh centrom života, v modlitbe a v slávení Eucharistie, z ktorej pramení a živí sa bratskosť, práca,  kultúra, vyžarovanie svetla a sociálnej energie Evanjelia medzi ľudí. A tak Chiara, hľadiac na opátstvo, bola podnietená založiť niečo podobné, v novej a modernej forme, v súlade s Druhým vatikánskym koncilom, vychádzajúc z charizmy jednoty: náčrt nového mesta v duchu Evanjelia.“ ...

„Charizma jednoty je prozreteľnostným podnetom a mocnou pomocou v prežívaní tejto mystiky evanjeliového „my“, čo znamená kráčať spoločne životným príbehom mužov a žien súčasnosti ako „jedno srdce a jedna duša“ (por. Sk 4,32)“. ...

Oproti individualistickému „ja“ je protikladom vzájomné „my“, pripomenul Svätý Otec. S humorom prezradil, ako sa nechal chytiť do pasce, keď mu pri príprave príhovoru jeho asistent položil otázku, čo je opakom „ja“ a on bez rozmýšľania najprv odpovedal „ty“. - „Nie, opakom každého individualizmu, či som to „ja“ alebo „ty“, je „my“,“ zopakoval pápež František.

„Nie je to len duchovná skutočnosť, ale je to konkrétna realita s úžasnými dôsledkami – ak ju prežívame a uplatňujeme autenticky a s odvahou jej rôzne rozmery – na úrovni sociálnej, kultúrnej, politickej, ekonomickej... Ježiš vykúpil nie iba jednotlivca, ale aj sociálne vzťahy (por. Evangelii gaudium, 178). Brať vážne túto skutočnosť znamená vytvárať novú tvár mesta ľudí na obraz Božej lásky.“

Druhú otázku položil Kolumbijčan Javier, ktorý na Inštitúte Sophia v Loppiane pracuje na doktoráte z ekonomických a politických vied. „V čom by mal podľa Vás spočívať čerstvý a kreatívny príspevok formačných škôl tu v Loppiane a akademickej inštitúcie akou je „Sophia“, pre vybudovanie líderstva schopného prešliapať nové cesty?“

„V Loppiane sa prežíva skúsenosť kráčať spolu, podľa synodálneho štýlu, ako Boží ľud. A toto je pevný a nevyhnutný základ všetkého, škola Božieho ľudu, kde ten, kto vyučuje a vedie je jediný Majster (por. Mt 23,10) a kde dynamikou je vzájomné počúvanie a zdieľanie darov medzi všetkými.“

Ako svieži a kreatívny príspevok očakávaný od Loppiana pápež menoval postoj „proximity“, čiže blízkosti, ktorej nás učí samotný Boh, ktorý sa nám priblížil vo svojom Synovi. „Toto slovo je kľúčové v kresťanstve i vo vašej charizme“. Pokiaľ ide o výchovnovzdelávací program, jeho základom je podľa pápeža Františka tzv. „formačný pakt“, založený na blízkosti a dialógu.

Svätý Otec pripomenul, že „vzdelávanie nie je napĺňanie hlavy pojmami v presvedčení, že čím viac budeš vedieť, tým budeš múdrejší.“ Na vysvetlenie toho, že ide o harmonický rozvoj celého človeka, použil svoj známy obraz troch navzájom zladených jazykov: reči hlavy, srdca a rúk.

Pápež vyjadril potešenie nad tým, že Univerzitný inštitút Sophia zakrátko otvorí svoju pobočku v Latinskej Amerike. Spomenul jej dôležité ciele: „hľadanie Múdrosti“ a „budovanie kultúry jednoty.“ Jednota vôbec neznamená uniformitu, ale je priam jej opakom, dodal pápež.

Tretiu otázku položil spolu s jednou z členiek komunity imigrant z Pobrežia Slonoviny, ktorý našiel v Loppiane prijatie spolu s ďalšími z Mali, Kamerunu a Nigérie.

„Počas vyše 50 rokov života Loppiana mu Chiara Lubichová dala rozličné označenia: Mesto Evanjelia i Mesto školy, Mesto na vrchu i Mesto radosti, Mesto dialógu i „Mariapoli“ - Máriino mesto...“

Otázku dokončil mladý Afričan: „Ako môže Loppiano dnes aktualizovať svoju „misiu“ v tejto novej etape evanjelizácie, aby odpovedalo na výzvy doby, ako príležitosť k rastu pre všetkých?“

Svätý Otec v odpovedi obyvateľov Loppiana uistil, že sú svedkami ešte len počiatkov tohto diela:

„Dejiny Loppiana sú ešte len v počiatkoch. Ste v začiatkoch. Je to malé zrnko hodené do brázdy dejín, ktoré už zdarne vyklíčilo, ale ešte musí zapustiť silné korene a priniesť podstatné ovocie v službe misie ohlasovania a stelesňovania Ježišovho Evanjelia, ktorú je Cirkev dnes povolaná žiť. A toto si vyžaduje pokoru, otvorenosť, synergiu a schopnosť riskovať.“    

„Pri zmene epochy, ktorú zažívame – nie je to epocha zmeny, ale zmena epochy –, sa treba zaangažovať nielen v prospech stretávania medzi ľuďmi, kultúrami a národmi a za spojenectvo medzi civilizáciami, ale za spoločné víťazstvo vzhľadom na výzvu doby vybudovať vzájomne zdieľanú kultúru stretnutia a globálnu civilizáciu spojenectva. Kultúra stretnutia, civilizácia spojenectva: toto je výzva. Ako farebné dúha, v ktorej sa ako vejár rozkladá biele svetlo Božej lásky. A na to sú potrební muži a ženy, mladí, rodiny, ľudia všetkých poslaní a povolaní, schopní vytýčiť nové cesty pre spoločné napredovanie. Evanjelium je vždy nové...“

„Výzvou je kreatívna vernosť. Byť verní originálnej inšpirácii a zároveň byť otvorení vanutiu Ducha Svätého a podniknúť s odvahou nové cesty, ktoré on ukazuje. On (Duch Svätý), nie náš dobrý úmysel, nie naše pragmatické schopnosti, nie naša vždy limitovaná schopnosť vidieť.“

V tejto súvislosti odporúčal pápež všetkým pozorne a nie len jeden raz si prečítať knihu Skutkov apoštolov. Ako poslednú výzvu menoval naučiť sa umeniu „komunitného rozlišovania“.

Na stretnutie prišli aj biskup miestnej diecézy Fiesole Mons. Mario Meini a kardinál Giuseppe Betori, ktorý je veľkým kancelárom Univerzitného inštitútu Sophia, a tiež občianski predstavitelia z okolia. Okrem obyvateľov Loppiana a členov Centra Hnutia sídliaceho v Rocca di Papa pri Ríme boli prítomní aj zástupcovia fokolárov z iných talianskych regiónov. Medzi hosťami bol aj budhistický mních, ktorý v Loppiane prežil niekoľko mesiacov, spolu so svojimi priateľmi z Thajska. 

Popri stabilnom jadre tvoria komunitu Loppiana tí, čo prichádzajú zhruba na jeden rok, aby sa potom vrátili s nadobudnutou skúsenosťou do krajín svojho pôvodu. Ako vysvetlila Maria Voceová, sú to rodiny, ktoré žijú v „Škole Loreto“, mladí, čo pocítili povolanie k celoživotnému zasväteniu sa Bohu a pripravujú sa na ďalší krok, potom kňazi, seminaristi, rehoľníci a rehoľníčky z celého sveta, ktorí prichádzajú prehĺbiť sa v spiritualite spoločenstva, ďalej mladí známi pod menom „gen“, angažujúci sa v evanjelizácii svojich vrstovníkov, a nakoniec sú to „Boží dobrovoľníci“, čiže laici, ktorí sa prichádzajú formovať ako „apoštoli dialógu“, aby neskôr pôsobili uprostred sveta.

Viacerí prichádzajú do Loppiana kvôli formácii a vzdelávaniu. Za posledných desať rokov tu pribudol Univerzitný inštitút Sofia založený Svätou stolicou podľa inšpirácie Chiary Lubichovej a tiež projekt tzv. ekonómie spoločenstva Polo Lionello Bonfanti, do ktorého je zapojených 200 talianskych firiem.

Ako centrum spirituality a umenia je Loppiano známe hudobnými skupinami Gen Rosso a Gen Verde a tiež dielňami výtvarného umenia. Obyvatelia sa venujú prácam rôzneho druhu, napr. od roku 1973 tu funguje poľnohospodárske družstvo. Ročne sa prichádza pozrieť do Loppiana 35 tisíc návštevníkov.

Súčasťou cesty Svätého Otca do regiónu Toskánska bola aj ranná zastávka v  Nomadelfii, sídle komunity založenej pred 70 rokmi kňazom Zenom Saltinim.

10 mája 2018, 18:21